„Solídny ako Delahaye“ sa hovorilo v medzivojnovom období o dobrom automobile. Slogan narážal na spoľahlivosť automobilov tejto francúzskej automobilky.
V roku 1934 sa na autosalóne v Paríži objavil model Delahaye 135, ktorý sa odrazu stal najvyužívanejším podvozkom pre zákazkové karosérie. Konštruktérom modelu bol mladý inžinier, Jean François.
Talianski karosári patria určite k špičke svetového automobilového dizajnu. Čestné miesto patrí tiež francúzskym karosárom, najmä ak hovoríme o období 30. a 40. rokov minulého storočia.
Asi najviac využívaným podvozkom francúzskymi karosármi bol model Delahaye 135. Figoni & Falaschi, Chapron, Franay, Letourner & Marchand, Guillore, ale i mnoho ďalších dávali autám novú tvár. Mnohé z nich vznikali špeciálne na súťaže elegancie, vtedy také populárne.
Delahaye Type 135M coupe Guillore (zdroj: archív redakcie veteransk)Rozhodli sa pre prvotriedne športové autá
Značka Delahaye bola založená v roku 1894, ale až rok 1933 môžeme nazvať prelomovým. Delahaye po prevzatí výrobcu áut Chaigneau-Brasier sa rozhodol pre výrobu prvotriednych športových vozidiel.
Na parížskom autosalóne sa v roku 1933 predstavil Delahaye Typ 138 Superluxe s nezávisle zavesenými prednými kolesami. Poháňal ho nový robustný 3.2 litrový radový šesťvalec.
V čase vrcholiacej hospodárskej krízy bolo v továrni Delahaye vytvorené malé športové oddelenie a v októbri 1934 mali na parížskom autosalóne premiéru športové modely so šesťvalcovým motorom objemu 3227 cm³ a rázvorom 2860 mm, nazvané 138 Sport s výkonom 95 k a 138 Coupe des Alpes s výkonom 145 k a s tromi karburátormi.
Od septembra 1935 boli obe tieto vozidlá uvedené v cenníku Delahaye pod názvami Type 135 Sport a Type 135 Coupe des Alpes. Tieto vozidlá boli akýmsi prechodom medzi staršou radou 138 a novou 135.
Karosáreň Figoni et Falaschi označujeme za priekopníka metalických nitrolakov a jeho karosérie mali často dva, alebo tri farebné odtiene. V rokoch 1936 až 1939 vyrobil 11 kabrioletov na podvozkoch Delahaye 135, pre ktoré sú typické široké blatníky v tvare kvapky s úplne zakrytými kolesami.
Najslávnejšia je "stotridsaťpäťka"
Najslávnejším modelom značky Delahaye je Typ 135. Športový automobil, navrhnutý mladým inžinierom Jeanom Françoisom, sa vyrábal od roku 1935 a po vojne až do roku 1954. Podľa najnovšej parížskej módy ho odievali poprední francúzski karosári.
Po úspechu na francúzskej Alpskej rallye sa typu Delahaye 135 začalo hovoriť „Coupe des Alpes” alebo „Cabriolet des Alpes”. Poháňal ho radový šesťvalec s rozvodom OHC, štyrmi ložiskami v kľukovom hriadeli a objemom valcov 3227 cm³.
Podobný sa používal i v nákladných vozidlách a autobusoch značky Delahaye. S dvoma karburátormi dával maximálny výkon 95 k (71 kW) a s tromi karburátormi Solex 110 k (82 kW).
So silnejším motorom dokázal Delahaye 135 dosiahnuť maximálnu rýchlosť až 148 km/h. Rámový podvozok Delahaye 135 mal nezávislé zavesenie predných kolies, zadnú tuhú nápravu odpruženú listovými pružinami.
Bubnové brzdy Bendix boli ovládané lankami. Štandardom boli 17 palcové kolesá s drôtovým výpletom. Z prevodoviek si mohli zákazníci vybrať medzi štvorstupňovou / čiastočne synchronizovaným manuálom/ alebo od roku 1937 elektromagnetickou značky Cotal.
Karosérie Henri Chapronona na podvozkoch Delahaye 135 boli oveľa striedmejšie. Napriek tomu si zachovávajú eleganciu francúzskych kriviek.
Športové úspechy priniesli zákazníkov
Do roku 1936 vstúpil Delahaye s modelom 135M, ktorý disponoval väčším objemom šesťvalca - 3557 cm³ a s výkonmi 90, 105 a 115 k, odstupňovanými podľa počtu použitých karburátorov.
Rovnaké motory sa používali aj pri väčšine typov 148 s rázvorom predĺženým na 3150 alebo 3350 mm. Typ 134N zase používal štvorvalec objemu 2150 cm³, ktorý vznikol odobratím dvoch valcov zo šesťvalca.
Typ 135M sa vyrábal aj po vojne, súbežne s typom 235 až do roku 1954. Krátko po type 135M začal Delahaye ponúkať ešte výkonnejšiu športovú verziu 135MS s motorom výkonu 120 až 145 koní a v pretekárskom vyhotovení dokonca cez 160 koní.
Delahaye 135MS mal štandardne rázvor náprav 2950 mm, pretekárske modely mali skrátený podvozok s rázvorom 2700 mm.
Delahaye 135M Cabriolet Antem (zdroj: archív redakcie veteransk)Druhá polovica tridsiatych rokov bola v znamení veľkých športových úspechov typu Delahaye 135. Auto nebolo mimoriadne výkonné, ale vynikalo spoľahlivosťou a robustnosťou stavby.
Úspešnú sériu v súťaži 24 hodín Le Mans zahájil už v roku 1935 piatym miestom. O dva roky neskôr sa vozidlá 135CS umiestnili na druhom a treťom mieste.
Najvyššiu priečku v Le Mans Delahaye 135 dosiahol v roku 1938. Francúzska posádka Eugene Chaboud a Jean Trémoulet vyhrala na vozidle Delahaye 135CS priemernou rýchlosťou 132 km/h. Ďalšie dva vozy Delahaye skončili na druhom a štvrtom mieste.
Športové úspechy a patriotizmus Francúzov priniesli značke Delahaye viac zákazníkov.
Samotná automobilka neponúkala žiadnu karosériu. Ponuka špeciálnych karosérií od popredných karosárov bola preto neobyčajne pestrá.
Nešlo len o francúzskych karosárov ako napríklad Figoni et Falaschi, Henri Chapron, Letourner & Marchand, Langenthal, De Villars, Guilloré, Marcel Pourtout, Frères Dubois, Saoutchik, Franay a Antem, ale napríklad i švajčiarsky Graber, holandský Van Leersum, či belgický Van Den Plas.
Už koncom roka 1945 bola obnovená výroba najrozšírenejšieho typu Delahaye 135. Do výroby sa dostali i silnejšie typy 135M a 135MS s radovými šesťvalcami s objemom 3557 cm³ s výkonom od 90 do 150 koní.
Vysoká automobilová daň a chýbajúci kapitál po vojne neumožňoval ďalší rozvoj. Ročne vyrobil Delahaye len niekoľko desiatok drahých a technicky zastaraných osobných automobilov a jeho hlavnou náplňou ostali vojenská vozidlá. V roku 1954 Delahaye prevzala spoločnosť Hotchkiss a o dva roky neskôr sa naposledy objavilo meno Delahaye.
Autor: Valentin Zbyňovský
