Poslanec nepozná miesto mimo cesty, chce ho definovať

V parlamente sa nachádza ďalší návrh novely zákona o cestnej premávke. Miroslav Kadúc z OĽaNO chce definovať miesto mimo cesty. Môže tak spôsobiť chaos.

Návrh Kadúca má do zákona o cestnej premávke znovu zaviesť definíciu miesta mimo cesty. Majú to byť tieto miesta: pozemok, garáž, parkovisko, čerpacia stanica, továrenské, staničné a letiskové priestory, obratisko električiek alebo iné obdobné miesto.

Poslanec sa obáva, že bez definície miesta mimo cesty nastáva problém pri výklade zákona o cestnej premávke. V zákone sa ale len jedenkrát spomína miesto mimo cesty. Aby bolo zrejmé, čo je to, netreba to definovať.

Z predpisov vyplýva, že všetko, čo nie je cestou alebo jej súčasťou, je miestom mimo cesty. Potvrdil to aj šéf dopravnej polície na Slovensku, Milan Hamar.

"Pre účely zákona o cestnej premávke možno vymedziť pojem „miesto mimo cesty“ ako každé miesto, ktoré nie je pozemnou komunikáciou, ani jeho súčasťou."

Kde môže definícia spôsobiť problémy:

• na verejných parkoviskách, kde nebude môcť väčšina vodičov parkovať; zároveň tam nebudú platiť dopravné pravidlá,

• v areáloch firiem, kde denne jazdí množstvo nákladných vozidiel,

• na miestach, kde z "hlavnej" cesty nebude zrejmé, či ide o kríženie ciest alebo pripojenie "miesta mimo cesty",

• na každej ceste, kde bude chcieť niekto bez povolení pripojiť na cestu "miesto mimo cesty".

Na verejných parkoviskách by sme nemohli parkovať

Novely zákona

o cestnej premávke

Zákon, v ktorom sú určené dopravné pravidlá, je platný približne 3 a pol roka a už bol sedemkrát novelizovaný. O dvoch novelách parlament už rokuje. Lucia Nicholsonová za SaS nechce, aby vodičák dostávali aj ľudia, ktorí neukončili nižšie stredné vzdelanie. Poslanci za Most-Híd chcú povoliť cyklistom jazdu až s pol promile alkoholu v krvi.

Novinkou je návrh poslancov Smeru. Chcú, aby sa sprístupnili vybrané informácie z evidencie vozidiel aj tretím osobám. Ak si chcete kúpiť auto, dnes si nemôžete na dopravnom inšpektoráte overiť informácie o vlastníkovi vozidla, prípadne o prebiehajúcom exekučnom konaní. Novela by to mala zmeniť.

Parkovisko a garáž má byť po novom miestom mimo cesty. Dôsledkom bude, že autá nebudú môcť vojsť na tieto miesta.

Len si predstavte, že by ste chceli ísť nakupovať, no nesmeli by ste parkovať na parkovisku pred obchodným centrom alebo v podzemnej garáži, ak by ste neboli vlastníkom týchto miest alebo poverenou osobou.

Dnes sa v zákone píše a novela to nezmení, že "vodič smie motorové vozidlo použiť len na cestách.

To neplatí, ak sa motorové vozidlo v súlade s osobitnými predpismi použije v priestore, ktorý nie je verejne prístupný, so súhlasom jeho vlastníka alebo inej oprávnenej osoby".

Ak je parkovisko verejné, ani súhlas jeho vlastníka vám nepomôže, ak by ste tam chceli parkovať. Aby mohli byť parkoviská použiteľné, budú sa musieť stať neverejné.

Na parkoviskách by neplatili dopravné pravidlá

Predstavme si, že by sa na parkovisko po schválení definície miesta mimo cesty dalo napriek všetkému vojsť.

Na miestach mimo cesty ale neplatia dopravné pravidlá. Neplatili by ani na verejných parkoviskách a vo verejných garážach.

Ak by sa tam zrazili autá, vodiči by si to museli vyriešiť medzi sebou vždy nehľadiac na veľkosť škody.

Nikto by nezabránil vodičom na parkoviskách jazdiť agresívne, šmykom, rýchlejšie ako 50-kou. Ani policajti. Určite by sa objavili šoféri, ktorí by sa chceli predviesť verejnosti a neváhali by pritom ľudí ohroziť.

Ani priestory firiem by nemali byť miestom mimo cesty

Jozef Gnap, Profesor Žilinskej univerzity a vedúci katedry cestnej a mestskej dopravy vidí problém aj v zaradení továrenských priestorov medzi miesta mimo cesty.

"Výjazdy z prevádzkových priestorov výrobných firiem, kde denne prichádzajú stovky nákladných automobilov, sú často veľmi komplikované. Tu je potrebné oddeliť nákladnú dopravu, autobusovú dopravu a osobné automobily a to bez dopravného značenia nejde. Preto takto navrhnutá definícia „miesta mimo cesty“ je veľmi široká," uviedol Gnap.

So šetrením na značkách to nebude jednoduché

Poslanec Kadúc argumentuje, že by zavedením definície miesta mimo cesty ušetril desaťtisíce eur na dopravných značkách.

"Na miestach mimo cesty, ktoré budú presne zadefinované v zákone, už nebude potrebné (napr. z dôvodu nejednoznačnosti) osadiť dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, pretože prednosť v jazde bude jednoznačne vyplývať priamo zo zákona," vysvetľuje v dôvodovej správe.

Výpočty Kadúca ukazujú, že by ušetril verejnej správe na osadení 583 dopravných značiek 46 640 eur. Tieto značky by ale podľa súčasných predpisov mali byť na mieste. Nič sa neušetrí, ak sa značky nepodarí predať alebo umiestniť na nových miestach. Pravdepodobnejšie je, že značky skončia nepoužité v skladoch.

Dopravný inžinier, Peter Schlosser, vníma novelu ako službu developerom. "Ide o pokus, ako obísť správcu pozemných komunikácií."

Podľa neho nepôjde o úsporu dopravných značiek, ale o svojvoľné napojenie sa na existujúcu sieť pozemných komunikácií, ktoré treba citlivo posudzovať.

Miesto mimo cesty nezníži počet dopravných nehôd

Definícia miesta mimo cesty nerieši problémy súvisiace s prednosťou v jazde tak, ako o tom píše poslanec Kadúc v dôvodovej správe k novele zákona.

"Zadefinovaním pojmu miesto mimo cesty sa dosiahne zníženie počtu dopravných značiek, najmä na miestnych a účelových komunikáciách, ktoré sú bezprostredne pripojené na iné druhy pozemných komunikácií, pretože bude jednoznačne stanovené, čo sa za miesto mimo cesty považuje – bude tak môcť bez pochybností platiť všeobecná právna úprava podľa zákona o cestnej premávke," uvádza Kadúc.

Boris Kružliak, odborník na inteligentné dopravné systémy, považuje predpokladanú úsporu značiek za nebezpečnú.

"Neviem si predstaviť, ako vodič v praxi rozozná, či prichádza ku križovaniu s výjazdom z miesta mimo cesty, alebo so štandardnou komunikáciou. Vhodná by bola skôr úprava, ktorá by prikazovala označovať výjazdy z miesta mimo cesty príslušnými značkami."

Už dnes existuje povinnosť vodičov, vychádzajúcich na cestu z poľnej alebo lesnej cesty, dať prednosť v jazde. Vodiči "na hlavnej" majú prednosť aj bez značiek.

Tí, ktorí majú prednosť, to ale bez značiek často nezistia, ak je poľná alebo lesná cesta vyasfaltovaná a má kvalitatívne parametre napríklad cesty 2. alebo 3. triedy.

Ak prejde návrh poslanca, stiahnutie dopravných značiek upravujúcich prednosť v jazde nebude pôsobiť ako prevencia proti nehodám. Skôr naopak.

Čo je to cesta a súčasť cesty

Zákon o cestnej premávke určuje, že dopravné pravidlá platia na cestách. Odvoláva sa na zákon o pozemných komunikáciách, ktorý definuje cesty. Cestou je každá diaľnica, rýchlostná cesta, cesta 1. až 4. triedy, miestna a účelová komunikácia (poľná a lesná cesta).

Niektoré miesta je problematické zaradiť. Preto zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a vyhláška k nemu určujú, čo je cestou a čo ňou nie je.

Cestami a ich súčasťami sú verejné parkoviská, či už sú v suterénoch budov alebo pod holým nebom, poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a objektoch. Do zoznamu patria aj priľahlé chodníky, obratiská, podchody a priechodové lávky.

Medzi cesty a ich súčasti nepatria čerpacie stanice pohonných látok, komunikácie na hrádzach alebo brehoch vodných tokov, koľajové pásy mestskej, prípadne železničnej dopravy v úrovni vozovky vo vzdialenosti 0,5 metra od vonkajšej hrany koľajnice, a tak ďalej.

Tomáš Novotný