Porovnali sme najkratšiu a najrýchlejšiu trasu navigácie

Po premiére na autosalóne v Bratislave prešiel našim testom úplne nový Citroen C4. Teda auto nie je úplne nový model, len prešlo modernizáciou. Nové bolo po stránke najazdených kilometrov.

Podľa chromovanej obruby okolo hmlových svetiel, predných parkovacích senzorov, bezkľúčového vstupu so štartovaním tlačidlom a výškového nastavovania sedadla spolujazdca bol skúšaný Citroen vo výbave Shine, čo je teraz najvyšší stupeň vybavenia.

S najsilnejšou naftovou verziou BlueHDi 120 stojí 17.990 eur.

Testovali sme modernizovaný Citroen C4 (12 fotografií)

Pochopiteľne, ako je v testovacích autách zvykom, aj tu nechýbali príplatkové prvky v podobe asistentov stráženia mŕtveho uhla a neželaného opustenia jazdného pruhu, panoramatická strecha, červený lak Babylon alebo nová navigácia.

Tá je však za priaznivý príplatok 300 eur a konečne automobilkám dochádza, že ak chcú konkurovať mobilným aplikáciám vstavanou navigáciou, nesmie byť drahá.

V aute, ktoré sa navonok veľmi výrazne nezmenilo, sme vyskúšali tri zásadné veci: nový dotykový displej s navigáciou, motor 1,6 HDi po prestavbe do verzie Euro6 BlueHDi a odhlučnenie auta.

Po úvodných tristo kilometroch sme si vybrali testovaciu trasu Beňuš – Dohňany (Brezno – Púchov) v rannej pondelkovej premávke.

Výber krajiny nepoteší

Iste, motor bol v zábehu a deklarovaných 3,8 l/100 kilometrov sme nečakali. Navyše táto reklamovaná spotreba neplatí ani pre príplatkové 17 palcové kolesá.

Zo skúsenosti však vieme, že 1,6 HDi patrí medzi veľmi úsporné naftové motory a máme skúsenosti aj so spotrebami nových surových verzií.

Aby to nebolo len o spotrebe, porovnali sme navigáciou navrhované trasy, čas jazdy a spotrebu s realitou.

Z testovacieho zápisníka

Nová navigácia má výborné zobrazenie mapy i križovatiek a polohu auta ukazuje veľmi synchrónne s reálnou pozíciou v križovatke.

Výber krajiny pri zadávaní cieľa je však strašný. Kým sa dotykom prepnete medzi predtým nastaveným Českom na Slovensko, tak v citlivom ovládaní a malej ikone zadáte nechtiac Andoru, potom Švédsko a na tretí pokus trafíte Slovensko.

A to hovoríme o nastavovaní v stojacom aute. Ostatné veci sú v norme, ale výber krajiny treba zlepšiť.

Vyberáme najskôr najkratšiu

Navigácia nám ponúkla niekoľko trás aj s kalkuláciou ušetreného času a navýšenej spotreby. Cestou smerom do obce Dohňany sme si vybrali najkratšiu trasu 174 km, ktorá je o 19 km kratšia ako najrýchlejšia.

Napriek horským priechodom Šturec, Vyšehrad, Fačkovské sedlo a Čičmany – Zliechov má byť úspornejšia ako najrýchlejšia trasa cez Žilinu.

Rozdiel vo vypočítanom čase bol však 38 minút. S ohľadom na čas to teoreticky vychádza na najrýchlejšiu trasu. V skutočnosti bola najkratšia trasa veľmi príjemná a šoférsky príťažlivá.

Pondelkové ráno prekvapilo nízkou intenzitou premávky na Šturci, nehovoriac o trase Čičmany – Košeca. S výnimkou úsekov Brezno- Banská Bystrica a Košeca- Púchov bola premávka veľmi prijateľná.

S Citroenom C4 sme čo najmenej brzdili a využívali kinetickú energiu auta. Pochopiteľne vždy tak, aby sme nikoho nebrzdili.

Spotrebe najviac prekážajú šoféri

Paradoxne plynulá úsporná jazda nie je brzdou premávky ale jazdný štýl slovenských vodičov je brzdou plynulej jazdy.

Na Šturci stretnete šoférov, ktorí medzi zákrutami pridajú a do zákruty prudko brzdia, alebo uprostred zákruty aj dvakrát bliknú brzdovými svetlami, ale na to nie je dôvod.

Hoci by ste boli jazdou na spotrebu oveľa rýchlejší, nepustia nikoho pred seba a na rovine autu poriadne pridajú. V spleti zákrut zasa brzdia premávku.

Pod Fačkovským sedlom si iný motorista odskočí na malú potrebu a auto nechá na ceste. Musíte zastaviť a počkať kým sa rozbehne, lebo oproti idú autá.

Nasledujúcich niekoľko kilometrov ho nemáte kde predbehnúť, len sledujete brzdové svetlá, lebo brzdí tam, kde by to nikto nečakal.

S telefónom na uchu nestíha preraďovať, vojde do zákruty a podraďuje až za zákrutou, keď mu auto na vyššom prevodovom stupni prestane vládať. Spomalí tak, že takmer zastavíte.

Napriek pár šoférom, ktorí fungovali ako brzdy premávky, bola trasa krásami Slovenska balzamom na dušu a služobnej ceste dala iný rozmer.

Na úseku Zliechov – Košeca si môžete do chuti vyskúšať zotrvačnosť auta a zraziť spotrebu. V našom teste sme prišli do cieľa v Dohňanoch (174 km) za 2 hodiny a 48 minút, teda o 22 minút rýchlejšie ako navigácia.

Pritom sme sa sa s ňou nepretekali a podľa tachometra sme išli niekde maximálne 10 km/h nad limit. Dosiahli sme spotrebu 4,4 l/ 100 km, priemernú rýchlosť 62 kilometrov za hodinu a auto spotrebovalo 7,56 litra nafty na celej trase (oprava).

Minúta niečo stojí

Cesta späť po diaľnici z Beluše až do Žiliny, následne cez Martin do Banskej Bystrice, Brezno až na Beňuš mala byť o 19 kilometrov dlhšia ale rýchlejšia.

Vďaka hustejšej premávke na problematických úsekoch sme prišli do cieľa o 6 minút neskôr oproti kalkulovanému času navigácie.

Vďaka malému podielu diaľnic na tejto najrýchlejšej trase bola finálna výhoda v ušetrenom čase len 10 minút. Tých 10 minút jazdy stálo vo vyššej spotrebe 5,2 l/100 km i vzdialenosti necelé tri eurá.

Teoreticky rýchlejšia cesta tam aj späť ušetrila 20 minút za 6 eur.

Pri nevyspytateľnej premávke na trase Žilina – Martin a malom podiele diaľnic na tejto trase, by sme si aj v budúcnosti vybrali najkratšiu trasu. Vyhli by sme sa aj betónke medzi Martinom a Turčianskymi Teplicami.

Jazdí tichšie

Citroen na tejto ceste preukázal zníženú hlučnosť ale jeho podvozku vyhovujú kvalitnejšie asfalty.

Existujú záplaty, na ktorých je podvozok neistý a naopak nerovnosti, na ktorých funguje výborne. Výrazne sa však nezmenil.

Motor 1,6 BlueHDi má teraz vyšší výkon (88 kW), avšak ostal kultivovaný a úsporný aj pri rýchlejšej jazde. Citroen si zachováva benefit priestoru na predných sedadlách a na hatchback veľký kufor.

Je to auto, ktoré neláka vymetať zákruty, pritom na sedemnásťpalcových kolesách a kvalitnom asfalte dokáže prejsť zákrutu tak, že by vám oči z jamôk vypadli.

S naozaj dobre odhlučneným motorom mu však sedí najviac pohodová jazda krajinou.