Najväčší magazín o autách na Slovensku
Načítavam, moment...
Pri simulácii brzdil rušeň až trinásťkrát dlhšie ako auto (Späť na článok)
Pridajte priamu reakciu k článku
Hodnoť:
Fyzika
Na fyzike sme sa učili, že šmykové trenie je menšie než statické, to znamená, že ak by sa kolesá na rušni zablokovali, mal by mať naopak dlhšiu brzdnú dráhu
08.06.2012 11:48
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
akurat ze ak by vlak zablokoval kolesa, tak by na konci brzdenia neostalo vela ani z kolies, ani z kolajnic :)
08.06.2012 11:56
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
S tým súhlasím
Len reagujem na tvrdenie v článku, že vlak má takú dlhú brzdnú práhu preto, lebo kolesá nezablokuje. Ja tvrdím, že to tak nie je, lebo pri zablokvaných kolesách by sa uplatnilo len šmykové trenie medzi kolesom a koľajnicou a pri nezablokvaných statické, ktoré je väčšie a teda brzdná dráha kratšia.
08.06.2012 12:07
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
pri zablokovanych by sa mohol pripiect o kolajnicu a roztrhnut ju a vykolajit sa.
08.06.2012 12:34
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
vlaky pri nudzovom brzdení najma osobné bežne zablokované kolesá. Učinok brzd je nastavaný tak,aby lokomotíva brzdila učinnejšie ako vagony,pričom prvé vagony brzdia silnejšie ako posledné. Keby to bolo naopak,vlaková suprava by sa roztrhla. Nakladny vlak s hmotnostou supravy 900 ton má pri rýchlosti 60 km/hod brzdnu dráhu okolo 1000m,pri 1500 tonách je to už 1500 metrov. naše lokomotívy Siemens bežne tahaju 1300 až 2000 ton,staré lokomotívy len 600 ton. Hmotnost prázdneho nakladného vagonu je od 12 do 30 ton,naložit sa dá od 20 do 96 ton. lokomotívy pri rozbehu fukaju piesok na kolaje aby zvačšili trenie a zmenšili preklz kolies,najma nákladné. raz nám pritiahli zabrzdený naložený vagon,ktorý bol zablokovaný 50 km. Kolesá a obloženie boli uplne opotrebené,no vagon sa nevykolajil. trenie medzi 2 ocelovými povrchmi je len 1/3 voči pneumatika asfalt.
09.06.2012 21:41
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
???
prepac ale to co je za hovadinu!!!! pri nudzovom brzdeni ci je to nakladny alebo osobny žiadny vlak by nemal mat vôbec zablokovbane kolesa a pri spravnej funkci brzdy a adheznych podienkach sa kolesa nezablokuju ani pri nudzovom brzdeni!!! ci na osobnom alebo nakladnom vozni!!! a to ze prve vagony brzdia silnesie ako tie zadne by som chcel vediet ako si na to prisiel :D pri brzdeni ci prevadzkovom alebo nudzovam akurat tak reaguje brzda skor u prednych vagonoch ako zadnych ale ucinok je vzdy rovnaky!!! vlak sa roztrhne akurat pri zlej obsluhe brzd!!! a to ze Siemens lokomativa utaihne viac je pravda ale aj stare mašiny bezne tahaju aj 1500 ton!!!
09.06.2012 22:30
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
som rušnovodič,tak viem čo píšem. zrejme si si na vagonoch nevšimol páku,ktorou sa nastavuje učinok brzd,má stupne a nastavuje celkovu dynamiku brzdenia. o akej adhézii píšeš? vieš vobec aká je medzi ocel ocel? 1500 ton možno po rovine maximálne,do Košíc musíme íst s 2 lokomotívami a nex pretiahnut na 2x. To isté i v Bratislave,tam ale supravu nedelíme,ale nám pomáha dalšia lokomotíva.
11.06.2012 10:43
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
A co si mysliš ze robim ja :D tu paku velim dobre poznam a poznam viac rezimov brzdenia ako CARGO skus niekedy P, R alebo R+mg a ked robis rušňovodica tak by si mal vediet ze ta prva tvoja veta je uplna kravina skus si to precitať!!!
11.06.2012 22:33
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
problem je IMO inde:
- ak sa kolesa pretazaju, kineticka energia sa trenim odobera jednak v kontakte koleso-kolajnica, ale aj trenim medzi kolesami a brdzovymi blokmi.
Pri zablokovani kolies by ale zostal len ten kontakt koleso-kolajnica. Takze by nielen doslo k poskodeniu kolajnic a kolesa, ale aj k menej efektivnemu brzdeniu.
- co sa celej vlakovej supravy tyka - tam by bola zaujimava informacia o tom, ako cela suprava brzdi a aka je hmotnost vozna aj s nakladom voci rusnu. Pretoze brzdi predsa nielen rusen, ale cela suprava. Ci brzdy na voznoch maju rovnake vlastnosti ako tie na rusni, ci brzdia rovnakou silou - ako to maju riesene, aby sa suprava kvoli brzdeniu neroztrhla (neviem, ako su dimenzovane tazne prvky). Pretoze inak nie je dovod, aby suprava brzdila na dlhsej trati. Dost by ma to zaujimalo
Ale to by chcelo niekoho, kto je od "remesla"
- ak sa kolesa pretazaju, kineticka energia sa trenim odobera jednak v kontakte koleso-kolajnica, ale aj trenim medzi kolesami a brdzovymi blokmi.
Pri zablokovani kolies by ale zostal len ten kontakt koleso-kolajnica. Takze by nielen doslo k poskodeniu kolajnic a kolesa, ale aj k menej efektivnemu brzdeniu.
- co sa celej vlakovej supravy tyka - tam by bola zaujimava informacia o tom, ako cela suprava brzdi a aka je hmotnost vozna aj s nakladom voci rusnu. Pretoze brzdi predsa nielen rusen, ale cela suprava. Ci brzdy na voznoch maju rovnake vlastnosti ako tie na rusni, ci brzdia rovnakou silou - ako to maju riesene, aby sa suprava kvoli brzdeniu neroztrhla (neviem, ako su dimenzovane tazne prvky). Pretoze inak nie je dovod, aby suprava brzdila na dlhsej trati. Dost by ma to zaujimalo
Ale to by chcelo niekoho, kto je od "remesla"
08.06.2012 12:10
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
vseobecne sa hovori ze vlak (rychlik) potrebuje zo 160km/h na zastavenie cca 1700m, pri 120tke je to cca kilak, a pri 80tke je to cca 700m. takze kratsiu brzdnu drahu ma aj kamion od vlaku a to niekolkonasobne
08.06.2012 16:37
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
...
bóže objavili amerikú! A to ešte sa pozabudlo na to že ten rušeň môže ťahať 1/2km vagónov a to je ešte iná pr da.
08.06.2012 11:50
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
Neveril by si, ale ked su tie vozne prazdne, alebo osobne tak to nrzdi lepsie
08.06.2012 12:04
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
Hodnoť:
.
Toto je spravna otazka! Okrem ineho, brzdna vzdialenost lokomotivy by mala byt zhruba rovnaka ako brzdna vzdialenost celeho vlaku, nakolko kazdy vozen ma vlastne brzdy (tiez vybavene systemom A.B.S.??). Krizovatky kolajnic s cestami by mali byt vybavene senzormi statickych prekazok na kolajniciach.
08.06.2012 12:25
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
a nedalo by sa rusen vybavit aj napr raketovymi brzdami?
nemuseli by byt obrovske, no nejaky tah a akceleraciu "oproti" by urcite zvladnli, ci nie?
plus co je dolezite je, kedze vlak jazdi v kolajoch, nemuseli by ho tak lahko vykolajit, ak vobec, ci je to riskantne ?
nemuseli by byt obrovske, no nejaky tah a akceleraciu "oproti" by urcite zvladnli, ci nie?
plus co je dolezite je, kedze vlak jazdi v kolajoch, nemuseli by ho tak lahko vykolajit, ak vobec, ci je to riskantne ?
08.06.2012 12:28
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
Nech trošku oškvaria ľudí čakajúcich pri koľajniciach? :)
08.06.2012 13:04
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
v podstate maju ale vola sa to prtišmykova ochrana je to na voznoch aj rušnoch a ucinkuje to automaticky hned ako sa zablokuje koleso...
09.06.2012 22:35
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
taky "detail"
ze rusen skoro nikdy nejazdi sam, ale v suprave. Len osobny vozen mazi cca 48 ton, to neratam nakladny vlak. Taka 300 tonova suprava bude mat omnoho dlhsiu brzdnu drahu ako jeden rušeň
08.06.2012 12:17
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
nebude, lebo vozen moze byt lahsi ako lokomotiva a naopak sustave pomaha svojimi brzdami
08.06.2012 12:55
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
To, aku ma vozen hmotnost, nema (pri "standardnych" brzdach, odmyslime si teraz kolajnicovu) vplyv. Pretoze ked je vozen lahsi, tak sice nepridava vela kinetickej energie do celeho vlaku (to si asi chcel povedat tym, ze je lahsi) a sice pridava dalsiu sadu brzd, lenze tie brzdy posobia len tolko, nakolko vozen zatazuje kolesa. Cize tym, ze trecia sila (F = m.g.f) aj zrychlenie - vplyv sily na teleso (F/m = g.f) zavisia od hmotnosti, tak tazsi vozen/lokomotiva sice vazia viac, ale zaroven aj pri brzdeni vyvijaju vacsiu silu. (Samozrejme, v reali je to trochu zlozitejsie, pretoze kolesa sa neblokuju a nejde o uplne "zakladnu" treciu silu po podlozke.)
Preto sa aj pri vypocte brzdenia vlaku zaviedla abstraktna jednotka "brzdiace percenta", co je pomer brzdenej hmotnosti (nejaky prepocet, kolko posobia brzdy vozna) deleno hmotnost vozna a podla toho, kolko to vyjde sa pripadne znizuje rychlost vlaku v niektorych usekoch. Cize (pokial to dobre chapem, nestudoval som zeleznicnu dopravu) nie je rozdiel, ci mas lokomotivu so 100 % alebo patnast voznov so 100 % (kazdy brzdi akurat svoju hmotnost). (Samozrejme v reali rozdiely su - sirenie zmeny tlaku v potrubi, pruzenie naraznikov a hakov, atd.)
Ale pravda je, ze niektore lokomotivy brzdia same o sebe (bez elektrodynamickej brzdy) mizerne a preto vlak v skutocnosti brzdi lepsie, nez jeho samotna lokomotiva. A potom je este kolajnicova brzda, ktora sa pritahuje ku kolajnici elektromagnetickou silou a vozen potom moze posobit vacsou brzdnou silou, nez vyplyva z jeho hmotnosti.
Preto sa aj pri vypocte brzdenia vlaku zaviedla abstraktna jednotka "brzdiace percenta", co je pomer brzdenej hmotnosti (nejaky prepocet, kolko posobia brzdy vozna) deleno hmotnost vozna a podla toho, kolko to vyjde sa pripadne znizuje rychlost vlaku v niektorych usekoch. Cize (pokial to dobre chapem, nestudoval som zeleznicnu dopravu) nie je rozdiel, ci mas lokomotivu so 100 % alebo patnast voznov so 100 % (kazdy brzdi akurat svoju hmotnost). (Samozrejme v reali rozdiely su - sirenie zmeny tlaku v potrubi, pruzenie naraznikov a hakov, atd.)
Ale pravda je, ze niektore lokomotivy brzdia same o sebe (bez elektrodynamickej brzdy) mizerne a preto vlak v skutocnosti brzdi lepsie, nez jeho samotna lokomotiva. A potom je este kolajnicova brzda, ktora sa pritahuje ku kolajnici elektromagnetickou silou a vozen potom moze posobit vacsou brzdnou silou, nez vyplyva z jeho hmotnosti.
08.06.2012 13:22
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
a to už prečo
ved akú brzdnú dráhu má jeden vozeň ,tak takú istú brzdnú dráhu musí mať aj štyridsať vozňov,či nie ,a nie tu ohurovať veľkým vlakom ,ved každý vozeň má svoje kolesá.
08.06.2012 14:03
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
Je to normalne a spravne. Hmotu z pohladu fyziky a hmotnosti tej vlakovej supravy ani nemozno rychlejsie zastavit. Auto na zeleznicnom priecesti nema co robit, ked ide vlak.
08.06.2012 12:51
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
@denniksme: To, čo sa deje na Ústavnom súde, má od právneho štátu tak ďaleko, ako Košice od Bangaloru (Lukáš Fila) Čítajte viac Čítajte viacĎalšie weby skupiny: Új Szó Slovak Spectator Vii.sk
Vydavateľstvo Inzercia Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy
© Copyright 1997-2013 Petit Press, a.s.
Vydavateľstvo Inzercia Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy
© Copyright 1997-2013 Petit Press, a.s.
kua ved ked má X násobne väčšiu váhu ten rušeň tak čo má na mieste zastaviť alebo čo ?