Zakladajúci členovia skupiny Kraftwek Ralf Hütter a Florian Schneider sa považujú za "krstných otcov" elektronickej hudby. Ich zvuk spôsobil v sedemdesiatych rokoch kultúrnu revolúciu a Kraftwerk sa často označuje za jednu z dvoch kapiel, ktoré najviac ovplyvnili históriu pop music - spolu s Beatles.
Na to, že elektromagnetický oscilátor sa dá použiť aj na tvorbu zvuku, pritom prišiel americký vynálezca Elisha Gray 90 rokov pred Kraftwerkom, ešte v roku 1876. Až Hütter so Schneiderom však dokázali "elektromagnetickou" hudbou sprostredkovať mechanizáciu, automatizáciu a príchod technologických noviniek.
Zároveň však vyjadrovali aj kultúrne zmeny - upozorňovali na nevyhnutnú osamelosť a odcudzenie, nebezpečenstvo rádioaktivity či nastávajúci príchod človeka-stroja.
Ako automobilový príklad si môžeme vziať ich 22-minútovú kompozíciu Autobahn - môcť cestovať moderným autom po diaľnici je úžasná možnosť hodná vlastnej oslavnej skladby. Zároveň však Autobahn pripomína, že diaľnica vie byť aj tak trochu monotónne unavujúca.
Posledné roky ukazujú, že autorovej láske k analógovej hudbe nedávajú za pravdu ani konštruktéri áut a vývojári motorov - éra Beatles je definitívne na konci. Zvuk motora sa s downsizingom a nástupom preplňovania vyvíja - a čoskoro z áut možno úplne vymizne.
“Éra motorov, ktoré zneli ako Beatles, sa končí. Prichádza Kraftwerk.
„
To, čo dnes počujeme, keď pridáme plyn, môžeme prirovnať k raným experimentom elektronického Kraftwerku. O pár rokov pravdepodobne skončíme pri autách vyludzujúcich len experimentálnu noisovú "hudbu".
Aj motor má pozitívne vibrácie
Pohonné ústrojenstvo auta by sme pokojne mohli prirovnať k hudobnému nástroju - napríklad k elektrickej gitare. Zvuk motora môže mať rôzne farby, široký rozsah tónov, ale aj veľké množstvo perkusných ruchov, ktoré dávajú každému autu nezameniteľný akustický charakter.
John Powell sa vo svojej knihe Jak funguje hudba? venuje fyzikálnym a psychologickým stránkam toho, ako sa tvoria zvuky a melódie a ako ich ľudské ucho vníma. Jeho poznatky môžeme pokojne použiť aj na motory.
Powell rozlišuje hudbu a takzvané "nehudobné zvuky". Nehudobné zvuky sú tie, ktoré tvorí chaotický spletenec zvukových vĺn, ktoré navzájom nie sú v žiadnom vzťahu". Keď zabuchneme dvere, inak vibruje západka, drevo, kovová zárubňa a vŕzgajúce pánty - a spolu tvoria komplikovaný zvuk, ktorý s tónom nemá nič spoločné.
"Hudobný tón" má podľa Powella stále dookola sa opakujúci vzor zvukovej vlny - a presne taký dokážeme vylúdiť aj motorom auta.
