BRATISLAVA. Opel Astra už od 168 eur mesačne, Mercedes-Benz od 299 eur, elektrické BMW i3 za 399 eur mesačne. Aj takéto ponuky sa čoraz častejšie objavujú v reklamách a inzerátoch.
V reklamách automobilky dlho používali notoricky známu "cenu od". "Od" v tomto prípade predstavovalo auto bez dôležitých prvkov výbavy, prípadne verziu, ktorá sa síce v cenníku nachádza, ale predajca vám ani nedovolí si ju objednať.
Ako príklad poslúži Škoda Fabia Junior z roku 2002. Za 299 990 slovenských korún ste si vtedy mohli kúpiť novú škodovku - s nárazníkmi z nenalakovaného plastu, s plechovými diskami kolies, bez autorádia, centrálneho zamykania, posilňovača riadenia či akejkoľvek bezpečnostnej výbavy.
Aj preto, že zákazníkov je na túto pascu čoraz ťažšie nalákať, začali obchodníci v reklamách uvádzať mesačné splátky. To sa výborne vyníma napríklad na bilbordoch - keď okolo budúci zákazník presviští autom, stihne si všimnúť len mesačnú sumu, ale konkrétny príklad financovania, napísaný drobnými písmenami, si neprečíta.
Ako ponuky priebežného financovania fungujú, pre koho sú určené a komu sa oplatia?
Pri prenájme vám auto nikdy nezostarne
Mesačné splátky za pár stoviek eur sú často v ponuke takzvaného operatívneho lízingu alebo operatívneho prenájmu. Tento obchodný model je veľmi populárny napríklad v USA, no postupne sa udomácňuje aj u nás.
Operatívny lízing je vlastne dlhodobý prenájom auta, nie spôsob, akým zafinancovať jeho kúpu.
Základom operatívneho lízingu je to, že poskytovateľ lízingu auto vlastní a istý čas ho prenajíma - väčšinou sú to tri roky. Po troch rokoch ho zákazník poskytovateľovi vráti a ten ho predá niekomu inému.
Základ mesačnej "splátky" za lízing tvorí prepad hodnoty medzi cenou nového auta a cenou, za ktorú lízingovka trojročné auto predá - rozrátaný na mesiace.
Autá drahých značiek za tri roky stratia menej hodnoty - preto môže byť operatívny lízing prémiového auta len o niečo drahší ako bežného - hoci rozdiel v nákupnej cene je podstatne vyšší.