Zelené značky, plug-in hybridy, iV. Čo je čo vo svete elektromobilov (infografika)

(Zdroj: m.smedata.sk)

Je to jednoduchšie, ako sa na prvý pohľad zdá.

Po desaťročia bola orientácia v palivách a pohonoch automobilov celkom jednoduchá. Až na pár malých výnimiek išlo vždy o benzín alebo naftu a medzi alternatívy sa radil skvapalnený ropný plyn (LPG).

Dnes, v časoch elektrifikácie, prichádzajú aj nové fenomény a technické riešenia. Čo znamenajú zelené značky na niektorých vozidlách a prečo existuje toľko hybridov? V nasledujúcom texte ponúkame prehľadné vysvetlenia.

Zelené ŠPZ

Používanie takzvaných zelených ešpézetiek sa zaviedlo na konci roka 2019 paralelne s otvorením tretej výzvy Ministerstva hospodárstva SR na rozvoj elektromobility. Podobné značky majú aj v okolitých či vzdialenejších štátoch EÚ, každý však zvolil k ich stvárneniu osobitný prístup. V susednom Česku napríklad vozidlo so „zelenou značkou“ odlíšime tak, že má v registračnom čísle uvedené znaky EL.

Podobne ako v Česku, aj u nás sa tieto značky nevydávajú len pre čistokrvné elektromobily. Kritériom je buď elektrický, alebo benzínový či naftový plug-in hybridný elektrický pohon, prípadne benzínový alebo LPG plug-in hybridný. Inými slovami, platí, že akékoľvek vozidlo, ktoré môžete zapojiť do zásuvky, má možnosť získať zelenú značku.

Zelené značky sú však stále len opciou, ktorú si elektromotorista môže, ale nemusí uplatniť. Ich vydanie používateľa k ničomu nezaväzuje ani mu neposkytuje žiadne plošné celoštátne výhody. Elektromobily a plug-in hybridy však pár legislatívnych výhod majú. Podľa Ministerstva hospodárstva SR sú registračné poplatky v prípade batériových vozidiel na najnižšej sadzbe bez ohľadu na výkon motora. V prípade hybridných vozidiel je registračný poplatok znížený o 50 percent. Niektoré mestá tiež povoľujú elektromobilom a hybridom platiť menšie parkovné.

Uvedené výhody sa však viažu k samotnej technickej špecifikácii vozidla, nie k vlastníctvu zelených značiek. V súčasnosti sú to teda na našom území len evidenčné čísla inej farby, špeciálnu úlohu budú v každodenných životoch ľudí hrať možno až v budúcnosti. Zvýhodnené nie je ani ich vydanie. Stojí 33 eur, čiže rovnako ako vydanie štandardných bielych značiek.

Najväčšie výhody s nimi zažijete v zahraničí, napríklad v Rakúsku je až 440 kilometrov takzvaných IG-L (Immisionsschutzgesetz-Luft, pozn. red.) zón. Ide o úseky diaľnic so zníženou maximálnou rýchlosťou na 100 kilometrov za hodinu z dôvodov zníženia emisií skleníkových plynov a hluku. Keďže sú v prípade elektromobilov na nižšej úrovni, obmedzenie pre ne v IG-L zónach neplatí. Rozlišovacím znakom, ktorý pomáha v kontrole tohto nariadenia, sú práve zelené značky. V Rakúsku ich však vydávajú výhradne elektromobilom. Oficiálna webová stránka Tirolska upresňuje, že výnimku z IG-L zón majú aj plug-in hybridné vozidlá, ktorých dojazd čisto na elektrinu presahuje 50 kilometrov.

V Česku si zasa užívajú elektromotoristi výhodu v podobe bezplatného používania diaľnic. Majiteľ elektromobilu sa síce musí vopred zaregistrovať na stránke Edalnice, potom však už môže jazdiť zadarmo. Napokon, zelené značky sú základným predpokladom k vytvoreniu bezemisných zón, keďže ich možno jednoducho selektovať od bielych.

Nízkoemisné zóny

Nizkoemisné alebo bezemisné zóny sú miesta, do ktorých majú vozidlá so spaľovacími motormi vjazd zakázaný alebo výrazne obmedzený. Na Slovensku je na samosprávach, či takú zónu na svojom území vytvoria.

„Slovenská legislatíva zriaďovateľom obcí a samospráv takéto zóny povoľuje vyhlasovať individuálne. Je teda na samosprávach, či a kde vyhlásia nízkoemisné zóny,“ hovorí Katarína Matejková, hovorkyňa Ministerstva hospodárstva SR.

Takáto legislatíva funguje na Slovensku od roku 2017, zatiaľ sa však na našom území takéto miesta nenachádzajú. Ich existencia je v Európe bežná, pravidlá sa však rôznia. Pred vycestovaním do centier miest či niektorých regiónov (napríklad vo Francúzsku) je preto lepšie skontrolovať, s ktorým vozidlom môžete kam zájsť. V niektorých prípadoch môžu byť špeciálne zvýhodnené aj hybridy.

Hybridy

Hybridné vozidlá sú také, ktoré na svoj pohon využívajú energiu z viacerých palív. V súčasnosti, a to najmä vďaka automobilke Toyota a jej od roku 1997 sériovo vyrábanému hybridu Prius, pojem zľudovel ako názov pre vozidlo, ktoré je poháňané aj elektrinou, aj fosílnymi palivami.

Základom je prítomnosť elektromotora a spaľovacieho motora. Elektromotor môže byť umiestnený na jednej osi so spaľovacím motorom aj na inej náprave, podstatné však je, že klasický hybrid dokáže na krátke vzdialenosti jazdiť aj čisto na elektrinu, ktorú získava výhradne z rekuperácie.

Vodič ušetrí najmä na jazde v meste a pri malých rýchlostiach, keď je spaľovací motor kvôli sprevodovaniu veľmi neúčinný. Automobil využíva spaľovací motor len ako generátor, ktorý vytvára energiu pre elektromotor hýbajúci vozidlom. Takéto vozidlo je úspornejšie ako s klasickým spaľovacím pohonom aj preto, lebo spätne využíva svoju kinetickú energiu, ktorú dočasne uchováva v batérii alebo kapacitore. Tento proces sa nazýva rekuperácia.

Mild-hybridy (e-TEC)

Mild-hybridy sú jednoduchšie a lacnejšie na výrobu ako klasické hybridy. Rovnako ako klasické hybridy aj mild-hybridy pomocou rekuperácie zachytávajú energiu z motora či brzdenia vozidla, ktorú uchovávajú v batérii. Na rozdiel od klasického hybridu však mild-hybridy nevedia jazdiť len na elektrinu, malý elektromotor spaľovaciemu motoru pomáha iba v neefektívnych otáčkach.

Tento motor väčšinou nahrádza aj rolu štartéra a vykonáva ju menej invazívnym spôsobom, preto má väčšie predpoklady na dlhú životnosť.

„Čo sa týka mechanického namáhania, tento systém je pre motor lepší ako klasický štart-stop systém. Navyše, zákazník spolu s mild-hybridným ústrojenstvom často dostane aj iné diely, nielen lepší štartér, ktoré motoru pri častých štartoch ulahodia. Napríklad elektrické olejové čerpadlo,“ hovorí Juraj Hrivnák z motoristického magazínu Auto, motor a šport.

Takýto pohon má v ponuke aj automobilka Škoda. Dostal meno e-TEC a ponúka ho napríklad v modeli Octavia, kde zlepšuje priemernú spotrebu vozidla o 0,4 litra.

Plug-in hybridy (iV)

Plug-in hybridná technológia je už na polceste k elektromobilite. Vychádza z klasického hybridu s výkonným samostatným elektromotorom, pridáva však silnejšiu batériu a najmä možnosť nabíjania zo siete. V prípade Škody Octavia, ktorú zákazník môže mať aj čisto na benzín, naftu, stlačený zemný plyn CNG či ako mild-hybrid, znamená plug-in hybridné ústrojenstvo s označením iV čisto elektrický dojazd až 60 kilometrov.

Zmysel dáva najmä ľuďom, ktorých každodenný rádius neprekročí túto vzdialenosť a zároveň môžu vozidlo nabíjať cez noc z domácej zásuvky. Zákazník tak získa elektromobil na každý deň, pri ktorom nemusí robiť kompromisy v prípade dlhšej cesty, prípadne sa báť preplnených rýchlonabíjačiek. Je tu stále spaľovací motor, vďaka ktorému nezostane stáť na mieste.

V prípade plug-in hybridných vozidiel tiež platí 50-percentná zľava z výšky registračného poplatku.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Volkswagen Golf Limited

Volkswagen Golf má čo ponúknuť aj v skromnejšej výbave (test)

V zvýhodnenej výbave Limited nechýba adaptívny tempomat ani cúvacia kamera.


18. jún
Väčšina ponúka bohatú výbavu už v základe.

Desať tipov na autá pre seniorov, aké vybrať?

Ceny sa pohybujú od 15 do 25-tisíc eur.


16. jún
Hyundai Bayon

Hyundai Bayon ide do predaja, cena v základe je prekvapivo nízka

V ponuke je aj atmosférický štvorvalec.


15. jún
Posledný vyrobený Trabant zišiel z výrobnej linky 30. apríla 1991.

Posledný Trabant má 30 rokov, vrátiť sa môže ako moderný elektromobil

Na výrobnej linke ho vystriedal Volkswagen Polo.


14. jún
Toyota RAV4 Plug-in Hybrid

Toyota RAV4 Plug-in Hybrid v sebe skrýva tri autá v jednom (test)

Čisto na elektrinu prejde vyše 80 kilometrov.


13. jún
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop