Abarth ožil. Športové Fiaty skúšame v serpentínach a medzi lavínami

Abarth a horský priesmyk Passo Stelvio – to znie ako pozvánka na skvelú motoristickú párty. Passo Stelvio je spolu s legendárnou rýchlostnou skúškou Col de Turini (neodmysliteľná súčasť Rally Monte Carlo) magazínom Top Gear označovaný za jeden z troch jazdecky najpríťažlivejších horských priesmykov Európy.

Už roky sme túžili ho prejsť a konečne to vyšlo. Nespočetné množstvo nádherných zákrut, veľké prevýšenie a na naše pomery neuveriteľne kvalitný asfalt sú zárukou obrovskej dávky adrenalínu a zábavy – pokiaľ k tomu máte správne náradie. Ja som to šťastie mal, dokonca ešte správnejšie ako som predpokladal.

Abarth 500

Vyrážame z Turína. Prvý sa mi ušiel Abarth 500. Zuby som si síce brúsil na Grande Punto, pretože jeho opticky krásne vyvážená karoséria so širokými bokmi sa mi páči viac, ale kolega Rasťo si ho odchytil skôr. Ani päťstovka však nevyzerá zle.

Mohutné nárazníky, zadný difúzor , efektný strešný spojler a najmä široké prahy s imidžovými, príplatkovými 17-palcovými kolesami vedia riadne rozbúšiť srdce. Podľa niekoho sa toto auto až priveľmi nasilu snaží podobať na svojho predchodcu.

Toto je kráľ Abarth. Tvrdý, ostrý a nekompromisný ako motokára. Zábava má prednosť pred kultivovanosťou, ale práve to mu dodáva výrazný charakter. Päťstovka nie je len dizajnové retro, ale škorpión ako zo starej školy.

Za najviac rozporuplný je považovaný hlavne predný nárazník s „predkusom“. Tento tvar bol ale nevyhnutný. Predná časť je natiahnutá kvôli tomu, aby sa tam vmestil prepĺňaný motor 1.4 T-JET. Všetky aerodynamické prvky sú účelové a funkčné. Veľký otvor v prednom nárazníku nie je pre parádu, ale slúži na privádzanie väčšej porcie vzduchu do motorového priestoru. Otvory po bokoch predného a zadného nárazníka pomáhajú chladiť, prípadne odvetrávať brzdy a obe koncovky výfuku sú aktívne a riadne počuteľné.

Interiér je menej vyšperkovaný ako v Grande Punte. Jeho spoločná štruktúra s Päťstovkou je však natoľko osobitá, že viac čačiek mu ani nechýba. Postačí veľký volant so sploštenou spodnou časťou venca a príjemnými výrezmi na palce. Potešia aj hliníkové pedály a športové sedačky, ktoré sú odkazom na Abarthy zo šesťdesiatych rokov. Vyzerajú nádherne, napriek výraznému bočnému vedeniu sa do nich celkom pohodlne nastupuje.

Pri nastavovaní optimálnej polohy za volantom sa žiaľ stretávam s rovnakým problémom ako v klasickej Päťstovke. Sedadlo vodiča sa nedá spustiť ani o chlp nižšie. Sedí sa rovnako vysoko, čo urastenejším kolegom prekáža. Výška posedu ako v MPV alebo SUV nie je pre športové auto ideálna.

Diaľničné cestovanie za volantom malého Abarthu nie je dvakrát pohodlné, ale nič iné od malej športovej hračky na 17-palcových kolesách ani nemožno čakať. Iba tuhosť, tvrdosť, poskakovanie na nerovnostiach, ale súčasne excelentné držanie stopy. Motor pri diaľničnej rýchlosti 130 km/h dosť hučí (točí 3500 ot/min), zišiel by sa šiesty rýchlostný stupeň.

Šesťstupňovú prevodovku by som uvítal aj z dôvodu presnosti radenia. Rozdiel medzi kulisami päť a šesťstupňovej prevodovky je citeľný. Riadenie by mohlo byť strmšie a posilňovač menej účinný, ale stačí potlačiť tlačidlo Sport a všetko je inak.

Riadenie zrazu stuhne a začne klásť odpor akoby prestal fungovať posilňovač. Komunikácia medzi vodičom a prednými kolesami nadobudne úplne iný, priamejší rozmer. Podvozok je ešte tvrdší než v klasickej Päťstovke, ale na talianskych diaľniciach mi to neprekáža.

Abarth ožil. Športové Fiaty skúšame v serpentínach a medzi lavínami (3 fotografie)

Abarth Grande Punto

Môj dizajnérsky miláčik, auto pri pohľade na ktoré si zakaždým odnesiem umelecký zážitok. Grande je živým dôkazom, že niekedy na vyjadrenie dynamiky stačí upraviť len niekoľko detailov. Napríklad rozšíriť predný nárazník s výrazne mriežkovanou maskou chladiča, veľkým otvorom na prívod vzduchu do motora a bodovými hmlovkami, zvýraznenými čiernym pozadím.

V porovnaní s menšou Päťstovkou je cítiť, že Grande Punto bol prvý. Chýba mu výraznejší zvuk motora a výfuku a celkovo je kultivovanejší.

Potom decentne rozšíriť rozchod kolies o šesť milimetrov, aby auto lepšie sedelo a dostalo opticky „ramenatejší“ postoj. Širší rozchod treba podporiť širšími prahmi a samozrejme minimálne 17-palcovými kolesami. Nemožno zabudnúť na atraktívne biele smerovky s efektne zadymenými krycími sklami vpredu aj vzadu a predné reflektory vsadené do čierneho pozadia. Zadnú časť ozdobuje decentný strešný spojler a trochu hračkárska koncovka výfuku, ktorá jediná narúša umelecký dojem. Vyzerá priveľmi jemne a rovnaký má aj zvuk.

Väčší škorpión je na diaľničné cestovanie oveľa príjemnejší spoločník. Je v ňom viac miesta, pohodlia a ponúka väčší jazdný komfort. Podvozok, aj keď citeľne tvrdší v porovnaní so štandardným Grande Puntom je o poznanie komfortnejší a kultivovanejší. Hlavne na vyladení prednej nápravy, eliminovaní prenosu kopancov a vibrácii do riadenia si konštruktéri dali záležať.

Zároveň sa pohrali trochu s geometriou, čo cítiť nielen na odozve riadenia, ale tiež trakcii predných kolies, ktorá je fenomenálna. Pokiaľ mi ešte raz bude niekto tvrdiť, že Abarth je len Fiat so silnejším motorom, nebudem na neho nadávať, ale radšej ho posadím za volant. Všetko s čím prichádza vodič do kontaktu je strmšie, presnejšie a ostrejšie.

Riadenie je priame a má viac citu, kulisa šesťstupňovej manuálnej prevodovky je tuhšia a precíznejšia vo vedení radiacej páky. Predné športové sedačky Grande Punta sú širšie a tým pádom pohodlnejšie na dlhé cestovanie, než tie v malom škorpiónovi. Aj akustika pri diaľničnej rýchlosti je vďaka šiestemu rýchlostnemu stupňu a zvukovo nevýraznej poháňacej sústave príjemnejšia.

Abarth ožil. Športové Fiaty skúšame v serpentínach a medzi lavínami (9 fotografií)

Z kostitrasa kráľ serpentín

Oba Abarthy ukážu svoj skutočný charakter až na okresných cestách a v serpentínach. Ak si budete chcieť niekedy otestovať vozidlá tejto značky, určite s nimi nechoďte na diaľnicu, ale na svoju obľúbenú trasu s množstvom zákrut, kde sa cítia ako ryby vo vode. Tam sa tiež najviac ukáže výhoda prepĺňaných motorov.

Obe vozidlá poháňa známy štvorvalec 1.4 T-JET, len s rozdielnou silou. Menší dosahuje výkon 99 kW/135 k, väčší 114 kW/155 k. V tomto prípade je však podstatnejší krútiaci moment 206 Nm, či 230 Nm pri krátkodobom zvýšení plniaceho tlaku pomocou funkcie overboost.

Taký odpich zo zákruty, ako s týmito autami, nezažijete v Twingu RS, Cliu RS ani v žiadnej inej malej ostrej hračke. Hoci vysoko uznávam každý produkt z dielne Renault Sport a túžim zložiť poklonu konštruktérom týchto áut, rozdiel medzi turbomotorom a atmosférou je v kopcoch evidentný. Na to, aby vodič zažil poriadny adrenalín, úplne postačí motor s objemom 1,4 l.

Na Passo Stelvio sme sa vybrali z Juhozápadu. Keďže priesmyk bol zatvorený, naše vysnívané serpentíny sme museli hľadať z opačnej strany. Nechtiac sme sa tak dostali na nádhernú obchádzku pozdĺž vodnej nádrže Lago di Livorno, ktorá končí jednosmerným tunelom.

Pôvodne som si myslel, že Grande Punto je ideálne do rýchlych zákrut a preťahovákov, teda na úseky s častou zmenou tempa a polomerov zákrut. Má predsa len dlhší rázvor, vo vysokom tempe pôsobí istejšie a zároveň trochu komótne. To bol však len klam. Až v serpentínach sa poodhalí jeho pravá tvár.

Zákruty vykrajuje a vrhá sa do nich s chuťou ako rely špeciál. Je pritom jedno, či do nich vojdete rovno alebo bokom, zručný vodič si pomocou akcelerátora auto rýchlo a ľahko uprace. Radosť z jazdy môže pokaziť len nevypínateľný systém ESP, ale mne nepokazil. Pokiaľ sa ESP nastaví citlivo ako v tomto prípade, nebude až takou veľkou prekážkou, ako sa na prvý pohľad zdá.

Predná kolesá majú veľa trakcie aj bez mechanického samosvorného diferenciálu.

Najviac užasnutý som z malého Abartha, ktorý sa na úzkom horskom priesmyku premení doslova na divocha. Zver, ktorá drie hore kopcom ako utrhnutá z reťaze. Z každej zákruty vystreľuje, akoby ho niekto naháňal. Plný plyn, dvojka, plná brzda, pripravím si jednotku, rúčka, jemne nahodím zadok, aby som urýchlil oblúk a mal rovný výjazd a už tlačím akcelerátor na podlahu.

Predné kolesá jemne prehrabnú a drobec sa okamžite driape ďalej. Čím rýchlejšie s ním idem a plynulejšie vyberám zákruty šmykom s pomocou ručnej brzdy, tým viac vo mne silnie túžba vyťažiť z neho maximum. Z výfukov sa pri preradení na dvojku občas ozve streľba, inokedy len reve, ale krásne z plného hrdla. Už sériový Abarth 500 má neskutočne vyladený výfuk.

Úzky jednosmerný tunel Munt la Schera spája Taliansko so Švajčiarskom.

Od nadšenia neviem, či ma viac baví auto alebo trať. V každom prípade, synergia oboch je zárukou silného zážitku. Malý Abarth fantasticky reaguje na plyn, ešte ostrejšie než Grande Punto. Vzhľadom na rozdiel v pohotovostnej hmotnosti medzi oboma autami, citeľne ľahšie a s väčším nasadením tiež akceleruje hore kopcom. Keď jazdí pred Grande Puntom, väčší brat za ním nestíha. Na každej rovinke sa mu vzdiali takmer o dĺžku auta. Toto je kráľ Abarthov.

Porovnateľný odpich zo zákruty neposkytne Twingo RS, ani žiadna iná ostrá hračka tejto veľkosti.

Presadnutie z Grande Punta do päťstvoky na horských cestách je také pôsobivé, ako keby som prestúpil z klasického auta do motokáry s predným pohonom. Za volantom ani jedného škorpióna sa nebudete sťažovať na nedostatok trakcie. Obe autá majú namiesto mechanického samosvoru elektronickú trakčnú kontrolu, ktorej výhody oceníte skôr na výjazde zo zákruty.

Na vonkajšie koleso sa neprenáša viac krútiaceho momentu, tým pádom zbytočne neprekĺzava a riadenie je pokojnejšie. Predná náprava efektívnejšie prenáša výkon na cestu a lepšie drží zvolenú stopu.

Technické parametre vozidiel 500 Abarth, Grande Punto Abarth

Abarth ožil. Športové Fiaty skúšame v serpentínach a medzi lavínami (39 fotografií)

Abarth ožil. Športové Fiaty skúšame v serpentínach a medzi lavínami (23 fotografií)