Okrem náročnej cesty a zážitkov zdoláva nebezpečné situácie, ktorým by sa väčšina ľudí radšej oblúkom vyhla.
CUSCO. Byť v Peru a nejsť sa pozrieť na Machu Picchu je asi taký istý hriech ako vlastniť Porche a nikdy mu nepridať nad 100 km/h, takže od Cusca pálime priamo na jeden z divov sveta.
Nemám rád komerčné veci, autá, hudbu či pamiatky, ale toto musím vidieť. Cestu k Machu Picchu som si predstavoval plnú turistov a super luxusných hotelov, no Peru ma nesklamalo a bola to krásna cesta s rozbitými reštauráciami cez 4300 metrový priesmyk medzi zasneženými horami.
Posledné kilometre boli náročné. Asi 30 km po tme v daždi a zime po offroadovej ceste so zrázom do hlbokej doliny. Popri ceste vidím samé kríže a hrobky. Nič príjemné, ale musíme sa dostať na Hydro. To je vlaková stanica, odkiaľ ide ďalej už len vlak. Jasné mohli sme ísť vlakom už skôr, no vyšlo by nás to asi päťkrát viac....
Machu Picchu stojí za to
Takže večer premočení zastavujeme a ja rozmýšľam, kde idem spať. Najprv som si ľahol k dákym strážnikom pod striešku, no tí ma vyhodili asi za pol hodinu a ja blúdim po „vlakovej stanici“, ak sa to dá tak nazvať. Kto hľadá, ten nájde a po chvíli som našiel super bývanie, opustený mini vagón.
Ráno sadáme na vlak, ktorý stojí 20 dolárov, pre miestnych len 4 doláre. Dostávame sa do centra Machu Picchu. Veľa ľudí tu predáva suveníry, sú tu 5 hviezdičkové hotely a mraky turistov. K pamiatke sa vyberáme pešo.
Po pol hodine zisťujeme, že pešo by sme sa tam nedostali ani za 4 hodiny, a tak sa vraciame späť a kupujeme si lístok na autobus, ktorý tam jazdí za ďalších 20 dolárov. V momente nás zarazí ďalšie zistenie. Pre vstup na Machu Picchu musíš zaplatiť lístok, ktorý stojí 70 dolárov.
Fakt veľa peňazí a ja premýšľam, či tam vôbec ísť. Ale keď som už tu, tak to dáko preglgnem a budem musieť začať šetriť, aby mi ostali peniaze do konca výpravy. No stálo to zato! Ťažko to je takto opísať v pár riadkoch, ako to tam vyzerá. Proste DIV SVETA....
Na druhý deň sa vraciame tou istou cestou späť na Cusco, skade sa odrazíme na západ. Od ďalšieho divu sveta Nazci nás delia tri 4000 m.n.m vysoké priesmyky, ktoré zvládame bravúrne. Po troch dňoch sme v Nasce vo výške asi 100 m.n.m. a ja zrazu zisťujem že, moja motorka ide ako bláznivá.
Zajal ich príliv
Normálne som zabudol, koľko má sily. V týchto kopcoch bola asi o polovicu slabšia. K Nazca Lines sa presúvame po známej Panamericane road. Tieto Línie stovky metrov dlhé a tisíce rokov staré sú opäť tak zaujímavé a tak neopísateľné....Najlepšie ich vidno z lietadla, ale keďže nie som milionár, platím si za 50 euro centov vstup na vežu a kochám sa.
Ráno sa vydávame na cestu ďalej. Dostávame sa k Pacifiku a tým zdolávame náš ďalší rekord. Dostali sme sa od Atlantiku k Pacifiku! Hneď ako sme dorazili k oceánu, dostali sme dobrý nápad skrátiť si cestu popri pláži.
A tak si to pálim 70 po piesku na Jawe bez prilby a trička. Kde tu ma schladí vlna až zrazu schladila aj moju motorku.
Neviem, či sa do zapaľovania dostala voda, asi najskôr, ale motorka prestala ísť. Na tom by nebolo nič zlé, no trabanty a maluch zastali kvôli mne tiež. Nevedeli, čo sa stalo. Zastavili 5 metrov od vody, no zrazu prišla vlna a jeden z trabantov sa ponoril do piesku.
Druhý ho vyťahuje ale zaboril sa tiež. A keďže máme so sebou ešte malucha, tak išiel zachraňovať Trabanty. Neúspešne, všetky tri autá sú pod vodou. A čo čert nechcel, zdá sa mi, že prichádza príliv. Autá sú po okná pod vodou.
My kopeme, hrabeme, kričíme a beháme ako zmyslov zbavení, aby sme autá zachránili. Našťastie máme lopaty a vafle. Ani neviem ako, ale podarilo sa nám tie autá vykopať a zachrániť. Dúfam, že im tá slaná voda a piesok veľmi neuškodili. Takže sušíme autá, motorku a seba a ideme ďalej smer Arequipa.
Hlavné mesto leží vysoko
Opäť stúpame do Ánd. V Arequpie sa nezdržujeme dlho, lebo chceme ísť pozrieť Colca Canyon. Cestou k nemu prekonávame náš výškový rekord. Dostali sme sa na 4868 m.n.m. Ale inak Colca Canyon ma dáko neoslovil. Nevravím, že to bolo o ničom, ale dva krát by som sem nejazdil. Je to skôr taká turistická atrakcia. Videl som v Peru aj lepšie neturistické kaňony.
Ja sa najviac teším na jazero TITICACA. Obrovské jazero vo výške 3800 m.n.m. Vlastne najvyššie položené jazero na svete. Je fakt krásne a čisté. Motáme sa pri ňom tri dni, beháme po ostrovoch a kocháme sa tou krásou. To jazero vyzerá ako more! Samozrejme aj tu je kopec turistov.
Popri Titicace prechádzame do Bolívie. Do najchudobnejšej krajiny južnej Ameriky. Pripomína mi to tu Rumunsko. Benzín tu stojí cca 37 euro centov ale len pre miestnych. Ak si cudzinec, tak benzín pod 60 euro centov nedostaneš. A to je ešte dobrá cena, na niektorých benzinkách pýtajú až 1,2 eura za liter.
Momentálne sme v La Paz. Je to najvyššie položené hlavné mesto na svete. Opäť sa ozvem asi až z Usuhai.
S pozdravom Marek Slobodník
