Správcovia ciest nemusia odškodné vyplatiť, ak na rozbitú cestu upozornili výstražnou značkou. Pre výtlky sa ľudia aj súdia.
BRATISLAVA. „Začula som ranu. Koleso vbehlo do hlbokého výtlku. Nedopadlo to dobre, autu narušil aj geometriu, stáča ho doprava,“ opisuje Zuzana Bérešová, ako si na Tomášikovej ulici v Bratislave poškodila trojročný Volkswagen Passat. Oprava ju má stáť viac ako dve stovky.
Jamy na cestách vznikajú, najmä keď mrazy strieda oteplenie. Túto zimu sa to zopakovalo už viackrát a výtlky sú na niektorých miestach na každom metri. Najnebezpečnejšie sú, keď sneží a dobre ich nevidieť.
Vďaka havarijnej poistke môže Bérešová žiadať náhradu škody. Či v poisťovni uspeje, zatiaľ nevie. „Chceli odo mňa fotky výmoľa, ktoré nemám. Uvidíme, či mi dajú peniaze.“
Poisťovne priznali, že fotodokumentáciu pýtajú. Hovorkyňa Generali Slovensko Lucia Makayová upozorňuje, že hneď na mieste nehody treba odfotiť škodu aj výtlk. Odporúčajú tiež výmoľ zmerať. Prípad treba poisťovni nahlásiť čo najskôr. „Pri menších škodách postačí fotodokumentácia mobilom, pri škodách väčšieho rozsahu odporúčame privolať políciu,“ povedala Makayová.
Kedy políciu neobísť?
- preplatenie škody spôsobenej výtlkom možno žiadať od poisťovne a správcu cesty,
- miestne komunikácie spravujú obce a mestá,
- za cesty I. triedy zodpovedá Slovenská správa ciest,
- za cesty II. a III. triedy zodpovedajú župy,
- za diaľnice a rýchlostné cesty ručí Národná diaľničná spoločnosť.
Šofér musí policajtov zavolať, ak škoda na vozidle presiahla 3990 eur. Na menšiu škodu ich netreba.
Napriek tomu sa stáva, že policajti vyrážajú aj k menej závažným prípadom. Koľko takýchto výjazdov vlani mali, polícia neeviduje.
Kto nemá havarijnú poistku, môže požiadať o náhradu škody správcu cesty.
Cesty majú na starosti obce a mestá, župy, Slovenská správa ciest a Národná diaľničná spoločnosť. Rozdelené ich majú podľa typu.
Slovenská správa ciest, ktorá zodpovedá za cesty I. triedy, neodškodní všetkých žiadateľov.
Jej generálny riaditeľ Roman Žembera napísal, že nič nevyplatia, ak preukážu, že „nedostatky v zjazdnosti“ cesty nebolo možné odstrániť. Čo má na mysli, nespresnil.
Cesty sa dnes dajú opravovať, aj keď mrzne.
„Jamy sa vtedy plátajú studenou obaľovanou hmotou,“ hovorí odborník správy ciest.
Značka, čo rozhoduje
Zákon umožňuje správcom ciest odmietnuť žiadosti, ak pred deravú cestu dali výstražnú dopravnú značku.
Červený trojuholník s nerovnou vozovkou je osadený aj na štvrtprúdovej ceste z Bratislavy do Svätého Jura. Dier je tam toľko, že jazda v pravom pruhu je takmer nemožná a autá jazdia iba naľavo.
Aj Žembera hovorí, že od poškodených chcú „dôveryhodnú fotodokumentáciu“. Uznajú aj zábery z mobilu. Predložiť treba aj faktúru za opravu auta.
Poisťovňa Generali oznámila, že v týchto dňoch narástol počet poistných udalostí súvisiacich s výtlkmi, najmä v Bratislavskom kraji.
Na ceste z Bratislavy na Pezinok autá pre výtlky jazdia iba vľavo. Značka dáva cestárom alibi.
FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Jamy môžu aj za nehody
„Klienti hlásia preseknuté či zničené pneumatiky spolu s diskmi. Medzi vážnejšie poistné udalosti patria poškodenia nápravy a dopravné nehody, keď sa vodič snaží výtlku vyhnúť,“ vraví Makayová.
Nehodu treba oznámiť najneskôr do 15 dní, vraví Šimon Kollár, marketingový pracovník poisťovne Wüstenrot.
Koľko škôd po výtlkoch túto zimu už riešili, poisťovne nezverejňujú.
Žembera tvrdí, že od začiatku zimy dostali dve žiadosti. Vodičom zatiaľ nič nevyplatili. „Ide o škody vo výške zhruba 80 až 100 eur.“
Na Národnú diaľničnú spoločnosť sa zatiaľ nik neobrátil.
Pre výtlky sú aj súdne spory. Dvanásť ľudí za uplynulé tri roky zažalovalo Slovenskú správu ciest. O výške škôd nechce hovoriť, kým súdy nerozhodnú. Potvrdila, že sa súdi aj pre výmole, ktoré podľa vodičov zapríčinili nehody.
