SME
Streda, 27. október, 2021 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR

Expert: Nové auto by malo stáť 2000 eur. Mladí už túžia po inom

Pre mladých už auto nie je záležitosťou statusu, všíma si expert na automobilizmus JÁN LEŠINSKÝ.

Ján Lešinský (1945) pôsobí na Strojníckej fakulte bratislavskej Slovenskej technickej univerzity, je predsedom Spolku automobilových inžinierov a technikov a členom viac než desiatky ďalších organizácií zaoberajúcich sa automobilovým priemyslom. MJán Lešinský (1945) pôsobí na Strojníckej fakulte bratislavskej Slovenskej technickej univerzity, je predsedom Spolku automobilových inžinierov a technikov a členom viac než desiatky ďalších organizácií zaoberajúcich sa automobilovým priemyslom. M (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Robiť rozhovor s JÁNOM LEŠINSKÝM je ľahké. Stačí len jedna otázka a dostanete komplexný výklad dejín automobilového priemyslu, vrátane upozornenia na rozdiely vo výrobných postupoch Volkswagenu a Kie vyplývajúce z odlišností v učení Aristotela a Konfucia. Medzitým stihne bez problémov párkrát zabŕdnuť do chémie, fyziky a ekológie a všade bez váhania z hlavy súka dátumy, percentá trhových podielov a rozmery súčiastok v mikrometroch. Hovorili sme najmä o tom, ako bude vyzerať doprava budúcnosti.

Aká je najdôležitejšia informácia o autách, o ktorej laici nevedia?

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Do roku 1996 sme vyrábali autá, ktoré mali plánovanú životnosť 12 rokov. Priemerný vek áut v západnej Európe bol necelých 8 rokov. Na Slovensku sme boli zvyknutí opravovať si sami škodovky a priemerný vek bol takmer 14 rokov, čo znamená, že auto sme bežne používali aj 20 rokov, pretože sme mali dve „v stodole“ a jedno jazdilo. Po roku 1996 však sú už kombinácie materiálov a ich kvalita také, že auto má plánovanú životnosť bez generálky nie 12, ale 20 rokov. Priemerný vek áut na cestách v krajinách ako Nemecko či Japonsko sa teda stále zvyšuje.

Evolúcia automobilu

infac2_res.jpg

Kliknutím infografiku zväčšíte

Čo sa stalo v roku 1996?

Prišli nové normy, ktoré nútia výrobcov k oveľa vyššej kvalite. Videli ste napríklad, čo robia vo Volkswagene v Bratislave autám, keď zídu z linky?

Skryť Vypnúť reklamu

Nie.

Motor vyrobený napríklad v Győri sa spojí s podvozkom, auto zíde z pásu. Motor okrem tej krátkej jazdy predtým prakticky nebežal, v Maďarsku ho pretočili, len aby zistili, či v ňom niečo nehrkoce. Auto vyjde na skúšobnú jednotku a motor sa roztočí do červeného poľa, na maximálne zaťaženie a sedemtisíc otáčok. A držia ho tam päť minút. Nechcel som veriť vlastným očiam, vravím im, ako to môžete robiť, veď je to nový motor! A chlapec, ktorý tam stráži program, mi hovorí: Keď vydrží, je dobrý, ak nevydrží, vrátime ho do Maďarska. To by bolo voľakedy nepredstaviteľné.

Aké autá si budeme kupovať o desať rokov?

Autá budeme kupovať účelnejšie, lebo už budeme potrebovať dve alebo tri v rodine. Budú menšie, často len pre dve - tri osoby, aj keď elegantnejšie ako dnes. A nebudú také vybavené ako dnes. Dacii Logan dnes hovoria lacné auto, ale keď to má audio, GPS, automatickú prevodovku, nie je to žiadne lacné auto, je to normálna stredná trieda. Len vyrobená v krajinách s nižšími platmi, z lacnejších dielov, ktoré nie sú také presné a nemajú takú životnosť. Podľa mňa lacné auto má stáť dvetisíc eur, hoci bude „prázdne“ - bez akejkoľvek výbavy navyše, len aby bolo bezpečné a doviezlo vás do práce a naspäť.

Skryť Vypnúť reklamu

A ak budete chcieť o desať rokov plne vybavené auto pre piatich, lebo pôjdete na dovolenku a nechcete sa unaviť, veľké auto si požičiate. Určite ho však nebudete potrebovať uskladnené v garáži.

tben9551_r9494_res_res.jpg

Foto: SME - Tomáš Benedikovič

Je naozaj reálne auto za dvetisíc eur?

Myslím, že aj dnes by sa dalo vyrobiť „prázdne“ auto za dve alebo tri tisícky. Také, akým bol v 70. rokoch napríklad Volkswagen Polo pre ženy na cesty do obchodu alebo Golf pre mužov na dochádzanie do práce.

Vtedy to ovplyvnili Japonci, ktorí, aby sa presadili v Európe, začali dovážať plne vybavené autá: s rádiom, posilňovačom vedenia za cenu rovnakú ako prázdne európske autá. Japonské automobilky boli zrejme dotované štátom, ale to nikto vtedy nevedel a európski výrobcovia nechápali, ako môžu autá za takú cenu predávať. Ale museli sa prispôsobiť a tiež začali pôvodne jednoduché autá plniť ďalším príslušenstvom. Až má nakoniec dnes stredná trieda prakticky tie isté vymoženosti ako luxusné autá.

Skryť Vypnúť reklamu

Prečo by sa autá mali vyvíjať smerom k väčšej jednoduchosti a nižšej cene? Zatiaľ to vyzerá skôr naopak.

Na viacerých univerzitách vo svete sa robili s časovým odstupom prieskumy medzi študentmi, aké sú ich potreby a po čom túžia. Kým pred dvadsiatimi rokmi bolo auto na siedmom mieste po oblečení, jedle, kine, knihách a podobne, dnes už je až na sedemnástom. Keď vojdem k svojmu synovi do izby, má na ušiach slúchadlá, pred sebou počítač a v ruke mobil, je tým emocionálne naplnený. Auto už nenesie takú emóciu ako pre našu generáciu, mladí túžia namiesto nich po počítačoch a iPhonoch a výrobcovia sa tomu budú musieť prispôsobiť. Inak si mladí v megamestách nebudú autá kupovať. Tento trend je už zjavný vo všetkých vyspelých krajinách od Japonska cez Nemecko až po USA. Mladí vedia, že za pol hodiny až hodinu sa dostanú verejnou dopravou na univerzitu alebo do práce, auto by nevyužívali, lebo to by trvalo dve či tri hodiny. Mladí Nemci zasa po práci chodia do krčmy a odtiaľ pôjdu taxíkom alebo ich niekto odvezie.

Skryť Vypnúť reklamu

Na čo teda auto bude vôbec dobré?

Mali by sme sami seba presvedčiť najskôr o tom, že do jedného kilometra máme chodiť peši, pre naše vlastné dobro. Do desiatich kilometrov je ideálna verejná doprava - ak predpokladáme, že mestá sú dnes veľké 20 a viac kilometrov, tak to je vzdialenosť do práce.

Do sto kilometrov, napríklad ak idem z dediny do mesta vybavovať viac vecí, je najvhodnejšie auto, lebo tam by ste už prestupovaním vo verejnej doprave strácali priveľa času. A do tisíc kilometrov by bolo ideálne mať sieť rýchlovlakov, nad tisíc kilometrov už má zmysel lietadlo.

Na akom aute jazdíte?

Seat Exeo. V čase, keď som si prvýkrát kupoval auto, tak v koncerne Volkswagen platilo, že Škoda má objektívnu cenu, Volkswagen je o 10 percent drahší a Seat je o 10 percent lacnejší. Tak Exeo je vlastne z rovnakých dielov ako Audi A4, rovnako ako napríklad Octavia je z dielov a systémov ako Seat Toledo, len Seat má španielsky klobúk.

Skryť Vypnúť reklamu

tben9591_r8854_res_res.jpg

Foto: SME - Tomáš Benedikovič

Aký pohon bude mať auto, ktoré si kúpime o dvadsať rokov?

Máme dve základné možnosti: elektromotory alebo spaľovanie vodíka. Dnes sme zvyknutí, že auto má na jednu nádrž prejsť 700 kilometrov, úloha konštruktérov je toto dosiahnuť aj s novou technológiou. Pri akumulátoroch by to dnes znamenalo, že budú vážiť stovky kilogramov, čo je nereálne. Alebo by sme museli vybudovať obrovskú novú infraštruktúru dobíjacích staníc. To by v USA stálo asi 600 miliárd a v Európe viac ako 400 miliárd eur a celá takáto výmena spaľovacích motorov by zabrala tridsať či štyridsať rokov.

Alebo by sme mohli napríklad medzi Bratislavou a Viedňou zabudovať do cesty vodič elektrického prúdu, z auta by vám dolu trčal prijímač a pomocou elektromagnetického žiarenia by ste si dobíjali baterky alebo akumulátor za jazdy. Ale na nič z toho jednoducho nemáme peniaze, aspoň v Európe. Navyše nám chýba aj elektrická energia, keď atómové elektrárne už nechceme a iné zdroje nemáme. Schodnejšia cesta je teda podľa mňa pracovať na vodíku.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako by to fungovalo?

Vodík už dnes spaľujeme v raketových motoroch a voda ako zdroj vodíka je všade. Spaľovacie motory by mohli zostať také, aké sú, len namiesto benzínu by sa nasával do potrubia vodík so vzduchom. Produktom je len vodná para a kysličník dusíka, ktorý vieme v katalyzátore upraviť. Potrebujeme lepšie technológie na priemyselnú výrobu a potom na skladovanie vodíka v aute. Pri skladovaní je napríklad problémom, že v nádrži bežnej veľkosti uschováme len kilogram vodíka, lebo jeho molekuly sa tak odpudzujú, že to, čomu hovoríme kvapalný vodík, je vlastne plyn. Ak by sme do nádrže vliali zliatinu železa s titánom, tak v nej dokážeme uskladniť až štyri kilogramy vodíka – ale zasa nám prekáža vysoká hmotnosť tej zliatiny.

image_preview.cgi_res.jpg

Vodíková stanica v kalifornskom Torrance. Foto: Bloomberg - Tim Rue

Skryť Vypnúť reklamu

Zatiaľ sa zdá, že rýchlejšie sa vyvíjajú elektromotory.

Myslím, že do roku 2020 budú všetci hľadať ešte tú rýchlu cestu, čo sú elektromotory. Hluk a emisie v mieste koncentrácie automobilov tak výrazne poklesnú. Ale už dnes máme na cestách motory s výkonom od pol do tisíca kilowattov. Pre malé autá možno elektromotory budú postačovať. Stredná trieda bude stále potrebovať pre dojazd spaľovacie motory. V luxusných autách budú môcť byť aj dva zdroje energie a dva pohony, to sú hybridy. Ale veľké nákladné autá nikdy neprejdú na elektromotory dnešného typu, pretože pri takom výkone by boli obrovské straty, pre ne nemáme na svete ani dosť medi, a nakoniec ani dosť elektriny. Elektrina teda nemôže byť univerzálne riešenie vhodné pre všetky vozidlá, ale spaľovací motor na vodík by mohol byť. A myslím, že vodíkové autá by sa mohli začať hromadne objavovať už okolo rokov 2025 až 2030. Na výrobu vodíka navyše nepotrebujeme budovať nové sieťové odvetvie.

Skryť Vypnúť reklamu

Nebudeme o desať rokov viac využívať verejnú dopravu?

Problémom je, že v Európe boli mestá stáročia stavané "cibuľovou" metódou. Postavili sme centrum mesta okolo tržnice, potom dookola priemyselný reťazec, potom po druhej svetovej vojne okolo priemyselnej zóny začali vznikať ďalšie obytné zóny a vznikol dnešný zlepenec. Keby sme mestá postavili do trojuholníka, v jednom rohu práca, v druhom bývanie a v treťom administratíva a kultúra, tak by to verejná doprava mohla veľmi dobre riešiť.

V Číne som videl, ako stavajú 20-miliónové mestá a keď si povedia, že tadiaľto pôjde 6-prúdová diaľnica, tak ju tam postavia a neprekáža, že zbúrajú tisícky malých domčekov. Ale v Európe to nie je realizovateľné. Preto si myslím, že asi nevymyslíme nič lepšie ako vodík.

Skryť Vypnúť reklamu

Nemôže sa vďaka novým technológiám naša potreba cestovať zmenšovať?

Zajac má životný okruh dva kilometre: ak sa narodí pri kukuričnom poli, bude si celý život myslieť, že svet je len kukuričné pole. Bežný človek bol na tom pred sto rokmi približne rovnako: dedina bola dva-tri kilometre dlhá a tam si našiel frajerku, mal tam krčmu, prácu aj všetky úrady, ktoré potreboval. Dnes je náš okruh, kde bežne najefektívnejšie využijeme svoje vzdelanie, 50 až 80 kilometrov od nášho bydliska.

V roku 1900 človek za deň prešiel v priemere jeden kilometer, dnes je to viac ako 30 kilometrov. Jedno percento z toho je vlakom, jedno percento v lietadle a zvyšok sú cestné motorové vozidlá. Dopravné prostriedky teda potrebujeme a musíme ľudí naučiť rozprávať sa o zmysle dopravy. Aby sme ich vedeli presvedčiť, že by si mali kúpiť trebárs len 500-kilogramové auto a že nie je najrozumnejšie jazdiť na Audi Q7 po sídlisku do supermarketu.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Auto

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako získať nabíjaciu kartu k novému elektromobilu?
  2. Chcete dočasné tetovanie, používajte Hennu
  3. Vraciame spoločnosti priazeň, ktorú nám už 30 rokov prejavuje
  4. Takto ochránite peniaze pred infláciou
  5. Ako by ste chceli bývať? Zapojte sa do prieskumu o bývaní
  6. Ocenenie získali Innovatrics, Kellys Bicycles a Bivio
  7. Adecco: Personálna agentúra má byť pre klienta partnerom
  8. Digitálne zručnosti žiakov a študentov podporí Nadácia Orange
  9. Vyťahovanie zapadnutého jazyka je mýtus
  10. Heľenine oči zahrajú hit o obchvate Prešovčanom z kamióna
  1. EUBA udelila čestné vedecké hodnosti „doctor honoris causa“
  2. Miška ochrnula z minúty na minútu, teraz pre ňu svitá nová nádej
  3. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  4. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  5. Digitálne zručnosti žiakov a študentov podporí Nadácia Orange
  6. Chcete dočasné tetovanie, používajte Hennu
  7. Vyťahovanie zapadnutého jazyka je mýtus
  8. Heľenine oči zahrajú hit o obchvate Prešovčanom z kamióna
  9. Spoľahlivá energia a úspora technológiami
  10. P3 stavia pri Lozorne novú halu
  1. NDS otvára nový úsek diaľnice D1, západný obchvat Prešova 10 108
  2. Chladené halušky? Od tejto firmy si ich obľúbili na Slovensku 9 451
  3. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom 9 296
  4. Najtajnejšie ponuky módnych kúskov v Európe – iba na pozvanie 5 241
  5. Peniaze začali strácať hodnotu, treba sa brániť! 4 280
  6. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania 3 701
  7. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 060
  8. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato 2 572
  9. Chcete ušetriť na aute? Namiesto kúpy si ho prenajmite 2 474
  10. Nechajte kryptomeny na Fumbi 2 226
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Haugenová na stretnutí s britskými poslancami.

Deti nie sú v bezpečí, varuje whistleblowerka.


22 h
Koronavírus na Slovensku

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 460-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 957 obetí.


a 5 ďalší 12 h

Neprehliadnite tiež

Špeciálna Tatra na prevoz závitových tyčí.

Vodiča pre ňu hľadali pol roka.


3 h
Audi Q4 50 e-tron quattro

Pohodlné elektrické SUV nesklame ani zrýchlením.


22. okt
Šesť finalistov Autobest 2022

Drahé elektromobily medzi nimi nie sú.


25. okt
Volkswagen Polo

Najsilnejší motor je len pre GTI verziu.


3. jún

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Velká ponosa, ukradli mi šecko spred nosa
  2. Peter Biščo: Zakliata krajina v srdci Európy.
  3. Igor Múdry: Ostrá (ako britva)
  4. Pavel Macko: Chatagate je vysoká hra
  5. University of New York in Prague: UNYP spája sily s Českým olympijským tímom a Jaromírom Jágrom
  6. Jozef Sitko: Jáchymov najväčším väzením sveta?
  7. Ján Marton: Slizká uhlíková čiara za priemyselným chovom dojníc. Vráťme kravy na hospodárstva, pasienky a mlieko do kanvíc.
  8. David Talian: Čože je to 50 000€?
  1. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 15 430
  2. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 10 225
  3. Rastislav Čurma: Kde zobrať vodičov kamiónov (Hommo na ceste zavadzalis) 7 600
  4. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 5 528
  5. Stanislav Martinčko: Veno pre drahú nevestu z úradu práce v Pezinku?? 5 312
  6. Július Kovács: Kaliňák a Počiatek ma chcú dostať do basy pomocou justičnej a policajnej mafie, dodnes ju riadi Fico, lebo som upozornil na ich zlodejstvá. 5 013
  7. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 4 933
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 16. S panickou poruchou v zahraničí alebo na maličkostiach záleží 4 544
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  4. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
Skryť Zatvoriť reklamu