SME
Streda, 2. december, 2020 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Deti vás pri šoférovaní sledujú. Jazdite podľa predpisov (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Medzi radami pre rodičov

a ako byť deťom dobrým príkladom by mala byť ešte jedna, tiež dôležitá - prechádzať po prechode pre chodcov zásadne len na zelenú. Aj keď sa ponáhľam a autá nejdú. Lebo deti sa aj takto nenápadne učia, čo sa môže a čo nie.
 

Presne!

Učit nielen deti že na červenú sa chodiť nesmie, veľa dospelých by si zaslúžilo preškoliť. Ak by som to spravil s autom zoberú mi aj trenky nielen vodičák...
 
Hodnoť

jedna jazykovedná :

páni žurnalisti, opravte si v titulke, ranný a raný sú dve úplne rozdielne slová, rozdielne sa píšu, majú rozdielny význam, a je to dosť ostudné :

nie ranného veku, ale raného veku ...
 

 

To už iná zmysluplnosť v súvislosti s predloženou témou vám nenapadla?
 

 

na článok som nepovedala krivého slova. je ok,

ale keď novinár - žurnalista a ešte po x rokoch štúdia nevie rozlíšiť dve úplne rozdielne slová s rozdielnym významom a rozdielnym písaním raný a ranný, to je krásna vizitka.
Aj žurnalistov, aj školstva.
A to je smutné. to mi napadlo pri pozeraní na tú titulku.
 

ano a Vas nazor je vysledkom skolstva

vysledkom ktoreho je ze ludia si nevedia uvedomit co je dolezitejsie.... venuju sa veciam co niesu podstatne a potom nadavaju a zavidia a stazuju na svoj zivot.
 
Hodnoť

 

Dopravná výchova na školách. Všetko tu už bolo. Učitelia ju mali priamo v osnovách. Po teórii chodili s deťmi na dopravné ihrisko. Pravidelne, systematicky a cieľavedomo. Na dve vyučovacie hodiny. Tam sa im venovali profesionáli. Pred druhou hodinou pobytu rozdali bicykle – všetky rovnaké, tým najmenším alebo ktorí sa nevedeli dobre bicyklovať – kolobežky alebo šliapacie autíčka. A poďme – dodržiavanie predpisov v praxi. Na konci celoročného cyklu sa robili skúšky na „Preukaz cyklistu“! Skúšobné testy a jazda podľa pravidiel cestnej premávky. Iná skupina žiakov sa pritom zúčastňovala „cestnej premávky“ ako chodci. No a to „hrozienko“ nakoniec - policajti, pardon - príslušníci ZNB tie preukazy u týchto cyklistov v reálnej praxi aj kontrolovali.
Dnes, ak sa ešte nájde funkčné DDI (detské dopravné ihrisko) a v škole nájdu čas na jeho návštevu, česť výnimkám - prvé čo sa stane po príchode je bitka o elektrické autíčka a motocykle. Teda dopravný prostriedok. (Tieto priority im (deťom - budúcim účastníkom cestnej premávky) dominujú aj v dospelosti – pri výbere autoškoly nie je rozhodujúca kvalita výcviku, ale značky výcvikových vozidiel.) DDI navštevujú aj individuálne – mamičky (starí rodičia) s deťmi. Zaplatia požadovaný poplatok, posadia dieťa na elektrický motocykel a s úžasom hľadia na malého „šikovníka“ ako s bravúrnosťou zvláda aj tie najostrejšie zákruty. Nejaké predpisy? A to je čo? Potom vonku zas - pri prechádzaní cez vozovku po svetelne riadenom priechode pre chodcov sa „malý“ vzprieči – ale mami veď je „červená“! Mamina ho vnesie do reality – nevymýšľaj, zmeškáme „dvadsaťdvojku“ – nevidíš, že nič nejde? Podobne „výchovne“ zapôsobí i počin otecka budúceho „úspešného účastníka cestnej premávky“ (inak piataka základnej školy), ktorý svojho syna privezúc na tridsaťtisícovom LAND ROVERi ráno do školy demonštratívne zaparkuje pred školou priamo na priechode pre chodcov, bezpodmienečne musí vybaviť tri telefonáty a nechá sa pritom pozdraviť od pani učiteľky...
Je pravda, samozrejme, že sú aj pozitívne príklady – úprimne rozmýšľajúci rodič a poslušné a skromné dieťa. Cez cestu – len po vyznačenom priechode pre chodcov... Tak im to tým deťom prízvukujú i v škole. Potom - dovezúc sa zo školy na zastávku autobusom MHD, ktorého ujo vodič zastaví tesne pred týmto priechodom, s najvyššou dôverou prechádzajú tesne popred ten autobus na druhú stranu cesty, po ktorej, spoza autobusa, iný ujo, vezúc sa v aute, s mobilom pri uchu...
Nuž tak je to tu a teraz - na Slovensku.
 
Hodnoť

Konečne čítam niečo užitočné

Nie len o tom aký sme my vodiči zlý. Ak by sa jednalo o blog určite by mal odo mňa plus.
Najmenší si veru berú príklad od rodičov čo sa tohoto týka ja si to tiež živo pamätám (ale že by som jazdil ako môj oco dnes to sa veru povedať nedá lebo mám už odšoférovaného viac).
Viem že sa rozčúlil a to ni raz veru (bezohľadných tupcov bolo, je a bude na nielen našich cestách vždy veľa) ale žeby ma poučoval že rozčuľovať sa na ceste nemá? To nie ale určite mi dal dobré základy, ktoré som neskôr ako teenager rozšíril už pomerne realistickými hrami predtým ako som šiel robiť vodičské oprávnenie (áno mal som volant aj pedále aj riadiacu páku a manuálnu prevodovku k tomu).
Ako by som to zhrnul?
No ako malému mi premávku prirovnal k pretekom s prísnymi pravidlami ktoré nesmiem porušiť. To ma drží dodnes. Pravidlo jedna ísť bezpečne teda tak aby som nikoho neohrozil ani seba a aby som si držal prehľad okolo seba aby ma nič nemohlo prekvapiť. Pravidlo dva - ísť rýchlo, nemá zmysel ísť niekam pomaly (ale v rámci predpisov a tak aby som do cieľa prišiel nie v sanitke alebo pohrebáku). Pravidlo tri - ísť ohľaduplne. Tak aby som neobmedzoval iných ak má niekto rýchlejšie auto tak ho treba pustiť rovnako ohľaduplne sa treba chovať v križovatke, zelená je vždy štart a vždy sa treba pohnúť čo najrýchlejšie. (Fakt vec čo ma najviac frustruje sú vodiči čo si dávajú načas a v križovatke obzvlášť). Pravidlo 4 ísť podľa predpisov a značiek. Ak niekto nehrá fér v pretekoch toho zastavia policajti a dostane pokutu.
Za 10 rokov šoférovania a cca milióne km nachodených mám dve pokuty. Jednu za zastavenie na zákaze zastavenia (robil som kuriéra a bol som stratený a šiel sa spýtať náhodných okoloidúcich no kým som sa spýtal už sa na mňa usmieval pri aute policajt a pýtal si papiere a druhá je za neplatnú emisnú kontrolu kde som meškal mesiac a dajako si to nevšimol).
Takže článok je veľmi pravdivý a takéto by som tu rád čítal oveľa častejšie ako články o tom ako zle parkujúci vodiči "ohrozujú" chodcov. Len tak ďalej.
 


Najčítanejšie na SME Auto