Pri pohľade na Santanu si každý musí uvedomiť, že toto auto je pracovný nástroj a podľa toho aj vyzerá. Márne by sme hľadali vo vybavení airbagy, ABS prípadne iné cestné doplnky. Proporcie karosérie sú čisto funkčné a bez prikrášľovania. Jediné, čo môže ozdobiť základný model, je doplnkové vybavenie navijakmi počnúc a strešným stanom končiac. Výnimočne krátky predný previs karosérie zlepšuje nájazdový uhol prednej nápravy do strmého kopca. Strecha z polyesteru a sklolaminátu je viacvrstvová, s vloženou tepelnou izoláciou, aby neprepúšťala teplo a zimu do kabíny. Strohý interiér opäť rešpektuje podmienky pracovného nasadenia v teréne. Podlahy sú ľahko umývateľné a v nákladnom priestore je použitý hliník. Podľa prvej praktickej skúsenosti so Santanou si myslíme, že predné sedadlá mohli mať výraznejšie tvarovanie.
Na rozdiel od mnohých iných terénnych vozidiel súčasnosti, Santana ostala pri podvozku umiestnenom na oceľovom ráme. Predný aj zadný diferenciál dostal 100-percentnú úzávierku vypínateľnú na prístrojovej doske a kyvné nápravy. Na bežných cestách jazdí Santana s pohonom zadnej nápravy, predný pohon sa dá zapnúť pri akejkoľvek rýchlosti. Pre servoriadenie s obehom guľôčok je príznačná presnosť, ale nevýhodou je veľký polomer otáčania. Na to si musí vodič zvyknúť. Naopak, zvykať si netreba na motor Iveco, ktorý ťahá od voľnobežných otáčok stále rovnako a v teréne podrží aj menej zdatného vodiča. Maximálny výkon 125 k a krútiaci moment 275 Nm dokážu Santanu na ceste rozbehnúť na 140 km/h. Rovné cesty a diaľnice nie sú 
však ani zďaleka miestom, kde by Santana vynikala. Jednoznačným miestom určenia je ťažký terén. Absencia elektroniky bežnej aj v terénnych automobiloch má svoj význam, pretože zložitá elektronika trpí vyššou pravdepodobnosťou poruchy ako mechanické systémy. Jednoduchá technika by mala znamenať jednoduché a nenáročné opravy. Santana schopná odviezť náklad s hmotnosťou tisíc kíl existuje aj v prevedení N1 ako malý úžitkový automobil.
