Tesla len pred niekoľkými týždňami predstavila nový Model 3, ktorý sa má svojou cenou 35-tisíc dolárov stať najdostupnejším elektromobilom značky. Hoci sa k prvým zákazníkom dostane až koncom budúceho roka, vozidlo si už objednalo viac ako 325-tisíc záujemcov, ktorí očakávajú, že kúpou tohto vozidla získajú nielen potrebný výkon a komfort, ale zároveň výraznejšie uľahčia aj životnému prostrediu. Kým z hľadiska techniky by ich Tesla sklamať nemusela, s jej šetrnosťou k prírode je to podľa magazínu Wired diskutabilnejšie.
Tesla predstavila Model 3, svoje štvrté auto v poradí Čítajte Výskum firmy Devonshire Research Group, ktorá sa špecializuje na hodnotenie technologických spoločností, totiž ukázal, že vozidlá Tesly, a teda elektromobily všeobecne, nie sú až také zelené, ako sa na prvý pohľad môžu zdať.
Hoci elektrické autá nepotrebujú benzín či naftu, elektrická energia, ktorá ich poháňa, môže stále pochádzať zo spaľovania uhlia. "Pokiaľ využívate elektrinu vyrábanú v uhoľných elektrárňach, potom elektromobily z hľadiska uvoľnených skleníkových plynov nie sú zas o toľko lepšie ako bežné autá,“ povedala Virginia McConnell z výskumnej spoločnosti Resources for the Future. Až využitie solárnej alebo veternej energie znamená z tohto hľadiska skutočný posun k "čistejšej" jazde.
Výroba elektromobilu spôsobuje viac emisií uhlíka
Pre objektivitu treba dodať, že ani nafta nevzniká z ničoho. Rafinácia či doprava paliva tiež pridáva emisie navyše, ktoré každé vozidlo priamo či nepriamo vytvára. Vyrobiť galón (3,7 l) benzínu si vraj vyžaduje rovnaké množstvo energie, ktorú Tesla Model S potrebuje na prejdenie vzdialenosti 32 km.
Je zrejmé, že na ceste je elektromobil v porovnaní s konvenčným automobilom výrazne ekologickejší. Nakoniec, keby aj jazdil výlučne na elektrinu z uhoľných elektrární, pri výrobe ktorej by sa uvoľnilo rovnaké množstvo oxidu uhličitého ako v prípade jazdy na podobne výkonnom vozidle so spaľovacím motorom, výhodou elektromobilu zostávajú nulové emisie v mieste prevádzky. To určite ocenenia najmä obyvatelia miest.
Vlastník elektrickej Tesly dostal pokutu za príliš vysoké emisie Čítajte Ako je tomu však s emisiami počas výrobného procesu? Tu sa ten pomer otáča v neprospech elektromobilu, a to najmä kvôli batériám. V snahe stlačiť hmotnosť elektromobilov čo najnižšie, sa pri výrobe ich častí v značnej miere využívajú vzácne kovy. Takým je napríklad ľahké a vodivé lítium v batériách, ale aj iné prvky, ktoré sú súčasťou svetlometov alebo palubnej elektroniky. Ťažba vzácnych kovov je pritom mimoriadne náročná a prebieha v baniach, ktoré patria medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia.
Problémová je ťažba vzácnych kovov a recyklácia batérií
Ako príklad je uvádzaná čínska baňa v Ťiang-si, kde sa z celkového vyťaženého materiálu zužitkuje asi len 0,2 percenta, pričom rôznymi chemikáliami kontaminovaná väčšia časť sa vracia späť do prírody. Navyše pri ťažbe sa neraz využívajú ťažké mechanizmy. V procese získavania kovov určených na výrobu automobilov s nulovými emisiami sa do tak ovzdušia paradoxne uvoľňuje veľké množstvo oxidu uhličitého.
Avšak napriek podobným nedostatkom elektromobily sú stále šetrnejšou alternatívou voči prírode, akurát je potrebné v súvislosti s nimi vyriešiť niekoľko otáznikov. Jedným z nich je, čo s batériami po životnom cykle. Na recykláciu lítiových batérií sa v súčasnosti nešpecializuje veľa firiem, očakáva sa však, že s rastúcim počtom elektromobilov bude aj ich recyklácia dostupnejšia a efektívnejšia. K tomu, aby batérie nekončili na skládke odpadu chce svojim recyklačným programom prispieť samotná Tesla, ale aj ďalšie automobilky.
