.
Špeciálka alebo inak povedané rýchlostná skúška sa v pondelok začínala priamo pri tábore jazdcov na okraji mauretánskeho mesta Tichit. Išlo o 494-kilometrový úsek, ktorý bol pestrou zmesou rôznych typov povrchov. Jeho náročnosť spočívala v striedaní sa rýchlych hlinených úsekov, ťažkých kamenných pasáží a aj niekoľko desiatok metrov vysokých pieskových dún a saván s púštnou vegetáciou.
V druhej polovici etapy sa vykryštalizovali dve skupiny jazdcov. Jednu tvorili tí, ktorí chcú dobehnúť zameškané a pokúsiť sa v jednej z posledných dlhých a náročných etáp podržať plyn dlhšie ako konkurencia, prípadne vyniknúť na konci pretekov, v druhej boli zase takí, ktorí sú viac-menej spokojní so svojím umiestnením a snažia sa dôjsť až do cieľa, pričom už neriskujú zranenie alebo technickú poruchu.
Jedno je však isté: v užšej špičke jazdcov do približne 20. miesta celkového poradia sa ide pekelným tempom a udržia sa tam len tí, ktorí sú ozaj jazdecky, kondične a technicky perfektne vybavení.
"Už má toho každý motorkár plné zuby, uviedol Jaroslav Katriňák v telefonickom rozhovore s manažérom Environ Servis Moto Teamu Mariánom Novikmecom po pondelkovej 9. etape. "Na každom z nás vidieť únavu. Mám odratý zadok a boľavé nohy od jazdy v stupačkách. Teším sa na zajtrajší piesok, ktorý je pre unavené telo lepší ako kamene. Nepríjemnosť dňa: 20 až 25 km pred cieľom havaroval môj dlhoročný kolega Giovanni Sala. Akurát som došiel k miestu nehody, keď pre neho prišiel vrtuľník. Nevyzeralo to vôbec dobre. Podľa terénu usudzujem, že to mohol byť nakopnutý zadok motorky v plnej rýchlosti a následné saltá... Dúfam, že nejde o nič vážne, zatiaľ nemám bližšie informácie. V takýchto chvíľach si uvedomujem, že je lepšie nechať si ujsť jednu či dve pozície, ako nedôjsť vôbec do cieľa. Kondične a jazdecky sa cítim na lepšie výsledky, ako dosahujem. Ale ide najmä o to, aby človek triezvo odhadol mieru rizika, a aby vedel, koľko ešte môže relatívne bezpečne pridať
