Prvotnou príčinou nehôd nebýva prekročenie maximálnej rýchlosti, ani rýchlosť ako taká. Skôr to, že rýchlosť nebola primeraná schopnostiam vodiča a možnostiam pneumatík v danej situácii. Ministerstvo vnútra chce trestať motoristov, ale schopnosti čerstých absolventov autoškôl a vzdelávacie programy zostávajú nepovšimnuté.
V chladnom septembrovom popoludní vchádzame so športovým autom Lexus IS-F na legendárnu severnú slučku okruhu Nurburgring. Na cestu do „zeleného pekla“ sa chystá ďalších dvesto cestných pirátov na autách najzvučnejších mien od Porsche cez Ferrari až po Lotus alebo Aston Martin.
Postupne všetci vychádzajú na najťažší dvadsaťkilometrový pretekársky okruh v Európe. Po pravom boku Lexusu zrýchľuje motocyklista na superrýchlom Kawasaki. Dvestovkou sa blížime do prvej zákruty, keď motorkár zapne pravú smerovku a púšťa nás dopredu. Jedni jazdia na úzkej dráhe pomalšie, iní až na hranici, keď pneumatiky strácajú priľnavosť k ceste.
 |
Horizonty striedajú ostré zákruty a tiahle roviny, kde nám tachometer ukázal 240 kilometrov za hodinu. Desiatky áut a motoriek rozťahané po okruhu idú rýchlo a bez kolízie. Každý šofér má oči uprené na cestu, predvída, čo urobí ten druhý a zároveň sleduje dianie za sebou. Pomalší zapínajú pravú smerovku a nechajú sa predchádzať. Rýchlejší ich neobmedzujú, pritom je asfalt iba o málo širší, ako u nás bežná cesta.
Každý tak zistí, aké sú schopnosti auta a jeho vlastné vodičské zručnosti. Keby len jeden zdvihol mobil a nevenoval sa riadeniu, harmónia na okruhu sa skončí. Kto nemá odskúšané svoje Porsche a okruh nepozná, ide pomalšie ako obstarožné BMW, pretože sa prispôsobuje svojim schopnostiam. Pritom je úplne jedno, že ostatní prechádzajú zákrutu na plný plyn.
V praxi sa opäť raz utvrdzujeme, že príčinou ťažkých nehôd nie je rýchlosť ako taká, ale precenenie schopností šoféra, nepozornosť a nesústredenie sa. Ak ide vodič dobrého auta po hlavnej ceste a v obojsmernej premávke, vie, že nemôže ísť dvesto. Niekedy je aj povolených 90 kilometrov za hodinu veľa, zvlášť, keď prší.
Jazdiť sa dá rýchlo aj bezpečne
Policajný prezident Ján Packa najazdil jeden a pol milióna kilometrov bez nehody, hoci sa netají tým, že jazdil rýchlo a používal veľmi rýchle autá. Ako policajt si to mohol dovoliť. Packa tvrdí, že vodič nemá jazdiť rýchlo, ale bezpečne. „Bezpečne a rýchlo znamená ísť tak rýchlo, koľko mi dovoľuje stav cesty, moje skúsenosti, vozidlo, cestná premávka a dopravné predpisy. Toto je zásada bezpečnej jazdy a má platiť pre každého,“ povedal.
Polícia priznáva, že nehody klasifikované ako „neprispôsobenie rýchlosti schopnostiam vodiča, vlastnostiam auta a poveternostným podmienkam“, nesúvisia vždy s prekročením maximálnej rýchlosti v kritickom momente. „Myslím, že nemusí ísť vždy o prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti. Hlavnou príčinou je nepozornosť a nevenovanie sa premávke,“ hovorí Packa. „Vodiči robia všetko možné, len sa nevenujú riadeniu auta.“
V rýchlosti sú kritické zákruty
Nehody s tragickými následkami, ku ktorým prispela vysoká rýchlosť, sa väčšinou stávajú v zákrutách, kde autá prejdú do protismeru, zídu z cesty, narazia do stromu alebo sa prevrátia. Najhoršie sú podľa polície zmeny počasia, napríklad keď po dlhšom čase poprší a zároveň sa ochladí. „Vodiči nezmenia svoje správanie za volantom a jazdia, ako keby bolo sucho. Okamžite nám narastie počet ťažkých nehôd,“ povedal hovorca policajného prezídia Viktor Plézel.
 |
Rizikom sú neskúsení mladí šoféri na silnejších autách. V nočných hodinách sa predvádzajú a často skončia s autom v strome. Koncom septembra takto 22-ročný vodič zabil svojich spolujazdcov v päťkovom BMW. Rýchlosť nie je problémom na diaľnici, kde ju paradoxne polícia meria najčastejšie. Diaľničné nehody vznikajú, keď vodiči nedodržia dostatočný odstup medzi autami a nie sú sústredení. Plézel potvrdil, že ťažko hľadať súvislosť medzi neprispôsobením rýchlosti okolnostiam a prekročením jej maximálnej povolenej hodnoty. Chyba je v nedostatočnej zručnosti vodičov, v neskúsenosti a preceňovaní sa.
Nový zákon pôjde iným smerom
Pripravovaný zákon o premávke na pozemných komunikáciách znižuje rýchlosť v obci a pripravuje na vodičov tvrdšiu represiu. Premávka tak bude ešte menej plynulá ad oplatia na to mnohí slušní vodiči. K pozitívnym krokom patrí sprísnenie postihov za jazdu pod vplyvom alkoholu a zákaz telefonovania. Polícia by mala dôslednejšie kontrolovať telefonovanie a iné rozptyľovanie za volantom a venovať sa preventívnym akciám.
Nepozornosť hrozí aj pri pomalej jazde
Stratu pozornosti môže spôsobiť aj príliš pomalá monotónna jazda v prehustenej premávke. Moderné autá nevyžadujú toľko pozornosti pri ovládaní a v šoféroch vyvolávajú pocit, že sa nemusia venovať jazde. „Som presvedčený, že pomalá jazda vedie k strate pozornosti a zapríčiňuje nepochopiteľné kolízie. Svižná, nie riskantná jazda núti vodiča byť pozorným a sledovať premávku,“ hovorí automobilový pretekár Igor Drotár.
 |
Príčiny, pre ktoré šofér nezvládne auto, tkvejú podľa Drotára v nedostatočnej príprave nových vodičov. Autoškoly chŕlia veľa absolventov, ktorých naučia šoférovať, ale nie reagovať na situácie v premávke. V podstate ani viac urobiť nemôžu. „Tak ako je dnes potrebných veľa vysokých škôl, tak je nutné poskytnúť mladým vyššiu školu šoférovania,“ myslí si. Jazda vysokou rýchlosťou a nehoda, ktorá z nej môže vyplynúť, je vyvrcholením stresu, pracovného tempa alebo vplyvu alkoholu. Prvotnou príčinou nehody môže byť nepozornosť a nesústredenosť, prípadne nezvládnutý šmyk.
V sobotu 20. septembra na banskobystrickom sídlisku Fončorda vodička a matka dvoch detí pred zákrutou neznížila rýchlosť, prešla do protismeru, kde rovno narazila do stĺpu trolejového vedenia. Príčinou tragickej nehody bol alkohol za volantom.
Ľudí z vraku nevyťahujte
Následky nehôd sú priamoúmerné veľkosti nárazu a rýchlosti. Často dochádza k poraneniam krčnej chrbtice, miechy alebo zlomeninám panvovej kosti. Najhoršie na nárazoch vo vysokej rýchlosti nebývajú tržné rany a zlomeniny ale vnútorné poranenia a odtrhnutie orgánov v dôsledku veľkého preťaženia.
Svedkovia ťažkých nehôd by mali dbať predovšetkým o svoju bezpečnosť a zabezpečiť zdemolované auto proti požiaru, prípade zistiť, či nehrozí, že sa opäť prevráti. Ak je auto veľmi zdeformované, treba sa snažiť udržať kontakt so zraneným, ak nie je pri vedomí, overiť jeho základné životné funkcie a privolať pomoc. „Netreba sa hrať na hrdinu a zraneného nasilu ťahať z ťažko poškodeného auta. Ak nedýcha, záklonom hlavy spriechodníme jeho dýchacie cesty,“ povedal Benčík zo Stanice prvej pomoci Červeného kríža v Banskej Bystrici.
