Každý pozná terénny automobil, ľudovo, džíp. V divočine, na púšti a v niektorých exotických krajinách bežný spôsob, ako sa z bodu A dostať do bodu B. Offroad je disciplína, ktorá ide ďalej. Obstaráte si terénny voz a úpravami docielite, že je ešte viac terénny. Motív? Radosť z extrému a jazdy po nerovnom povrchu.
Na pohľad hrozivý šport pôsobí hulvátsky a budí málo sympatií.
Čo dobrého nájsť na hlučných motoristoch, ktorí jazdia v prírode a nechávajú za sebou zadlávenú vegetáciu a stopy obrích pneumatík? Verejnosť má jasno v tom, čo je podstatou offroadu: zbytočný adrenalín, hobby pre machov, ktoré treba zakázať, podobne ako preklínané motorové štvorkolky, škodiace lesom v okolí miest.
Splynutie s prírodou, nedeľný výlet s rodinou, šport, kde vládne solidarita - ak niečo v tomto duchu začne vykladať fanúšik zablatených dvojtonových vehiklov, zrejme si poklepkáte prstom po čele. Vyčkajme však s odsúdením. Najprv treba offroad spoznať na vlastné oči.
Umelý kopec
Sobotné doobedie, kopec za bratislavskou Petržalkou. Jeden a pol kilometrová halda zeminy, ktorá vznikla pri stavbe najväčšieho slovenského sídliska, je ako stvorená na extrémne auto-moto. Offroadová akcia potrvá celý deň. Čakajú sa desiatky vozidiel a väčšina z nich už je vlastne na mieste. Každé je už na pohľad jedinečný originál.
Naleštené vedľa zaprášených, veterány, novinky, exempláre z katalógu, ale aj kusy upravené na nepoznanie. Pred bufetom stoja chlapi v maskáčoch, sem-tam sa bahnom prebrodí žena. Sobotu na čerstvom vzduchu si nedalo ujsť ani niekoľko rodín s deťmi.
Kým sa autá registrujú, vysvetľuje jeden z organizátorov: „Offroad je pre mňa relax. Kúpite si terénne auto, jazdíte po cestách, potom to skúsite v teréne. Vylepšíte podvozok, kúpite pneumatiky, nainvestujete, ani sa nezbadáte a jazdíte na traktore, aké tu vidíte.“
Deň predtým spŕchlo a z mlák pri ceste ľahko veštiť, ako to vyzerá na trati, kde asfaltu niet. Obuv nášho fotografa budí mierne pobavenie. Gumáky nemáme, o chvíľu však bahno spod kolies lieta aj do výšky tri metre. To už je jasné, že topánky nie sú všetko.
Zablatená jama
Neoficiálnym kráľom slovenského offroadu je Miroslav Antal. Sedíme v modrom Nissane a tridsiatnik v šiltovke za volantom vykladá, ako sa to celé začalo. Prvý ruský gazík si vyučený murár obstaral ako štrnásťročný ešte začiatkom deväťdesiatych rokov. „Dnes to znie smiešne, ale vojenské vozidlá boli výborné autá, netreba ich podceňovať. Upravovali sme ich na sídlisku po garážach, na úpravy v obchode sme nemali peniaze, okrem toho nám to ani nenapadlo.“
Neskôr sa offroadu venoval pretekársky a potom založil aj firmu, kde upravujú terénne vozy na objednávku. „Voľakedy fungovali nanajvýš zrazy alebo sa našla jama plná blata, kde sa všetci vybláznili. Časom sa začalo jazdiť kade-tade. Bolo to tolerované viac ako dnes,“ spomína Antal. Nápad areálu pri umelom kopci mal sústrediť fanúšikov offroadu z Bratislavy a západného Slovenska. Centrum 4x4 tu otvorili pred siedmimi rokmi.
Slepá baba
Tu sa žiada krátka technická odbočka. Skratka 4x4 označuje terénne vozidlá s pohonom všetkých štyroch kolies, napríklad Jeep alebo Toyota, či Landrover. Na výber je niekoľko spôsobov, ako vozidlo dokaličiť, podľa ktorých sa disciplína offroad člení na niekoľko kategórií. Príkladom cross country ralley je známa súťaž Dakar, založená na dlhej trase cez nehostinný terén. Víťazí ten, kto príde prvý do cieľa, a hlavne, nezostane visieť po ceste.
O niečo extrémnejšia forma športu sa volá trophy. Vozidlá si razia cestu cez močiare, sneh a skaly, inými slovami, terén, kam nechodia ani peší turisti s batohmi. Povinnou výbavou sú navijáky a laná, na ktorých auto neraz visí po stromoch či skalách ako pavúk. Postupuje sa tempom stovky metrov za hodiny, výprava je preto len pre trpezlivých. Menej náročná na priestor aj na výkon je trial.
Traťou je krátka sústava zjazdov, jám a výjazdov. Preteky sú testom zručnosti. Vodič sa musí trafiť medzi bránky, za zhodenie palíc či cúvanie dostáva trestné body. Dôležité je, že nejde o rýchlosť. Existuje ešte verzia trialu pre otrlých s názvom slepá baba. Ľahko sa dá uhádnuť, že tu je princípom jazda so zaviazanými očami podľa pokynov spolujazdca.
Trial je práve suťažou, ktorá štartuje na jednej z tratí. Je v tom niečo paradoxné. Obďaleč po asfalte svištia autá a autobusy mestskej dopravy, len tu, za kopcom, platia iné pravidlá. Autá sa plazia po metroch podobné lunochodom. Motory revú a s trochou básnickej licencie možno opísať, ako sa potia kone pod ich kapotami. Určite sa však potia vodiči za volantmi. A ak je náklon v uhle, že hrozí prevrátenie, diváci vozidlo podoprú a obnovia stratenú rovnováhu.
Zohraté posádky
„Offroad je ako čokoľvek iné, zdanlivo nezmyselné. Príklad: horolezectvo. Vidíte horolezca, ako lezie na kopec, a vravíte si, načo to robí, keď o chvíľu zlezie dolu. Aj futbalista naháňa loptu a keď ju dobehne, tak ju odkopne,“ hovorí muž menom Disco a jeho prezývka nie je o hudbe. „V komunite má každý prezývku, ktorá sa odvíja od miesta bydliska alebo od auta, aké používa. Disco je skratka Landrover Discovery,“ objasňuje štyridsiatnik z Nových Zámkov, občianskym menom Norbert Kusý.
Nasleduje žart o životnom poistení a ponuka sadnúť si do džípu, „aby sme videli, aký je to pocit zvnútra, ak auto na kopec vyjde alebo nevyjde“. Nálepkami polepený voz Ford Campanolla vyzerá, že má toho za sebou dosť – rovnakú značku kedysi používala talianska armáda. No kým väčšina fanúšikov offroadu s terénnym autom po meste nejazdí, Disco džíp používa v bežnej premávke. Potvrdzuje, že sa pri ňom ľudia často pristavujú.
„Ideme po trase, akú už štandardné auto bez pohonu 4x4 nezvládne,“ hodnotí povrch a my oceňujeme držadlá zvnútra kabíny. „To je však aj nevýhoda offroadu. Tam, kde zapadnete, sa iní nedostanú, aby vás vytiahli. Pomôže jedine špeciálne vozidlo alebo traktor.“ Rozhovor plynie vo chvíľach, keď motor zavíja na znesiteľnej úrovni. Disco je rybár a poľovník. Terénne auto chcel pre jazdy po chotári.
Čo je offroad, nevedel, organizovanú komunitu, s ktorou sa spojil cez internet, objavil neskôr. „Je to trochu o adrenalíne a trochu o rivalite. Investujete a nechcete sa voziť iba po nábreží. Chcete využiť niečo z toho, čo auto dokáže,“ vraví a upresní, čo myslí pod rivalitou. „Zdolať prekážku, akú kolega nezdolal, je vec prestíže a dôvod na radosť. Ale nechápte to zle - rivalita je v partii medzi kamarátmi. Ak je problém a treba si pomôcť, súťaživosť ide bokom.“
Auto pre radosť
Odlišne vidí záľubu sympatický štyridsiatnik Ján. Vyčnieva už posádkou, v bielej Toyote s ním sedí malé dieťa plus pes. Pracovník malej firmy, čo má dočinenia aj s automobilmi, vysvetľuje: „Chceli sme skĺbiť to, že nás baví chodiť do prírody, s tým, že sme aj fanúšikovia techniky a nechceme jazdiť vysokými rýchlosťami. Ideme s partiou na výlet a keď jeden zapadne, nič sa nedeje, ostatní ho vytiahnu. Aspoň je zábava.“
K offroadu ho priviedol kamarát, u ktorého sa občas zastavil v garáži. Ten ho zobral na prvú jazdu a po čase si Ján kúpil vlastný voz. „Medzičasom sa pritrafila rodinka, doma mám ešte druhého syna, tak pomaly aj tých idem zaúčať,“ smeje sa. Auto má jedenásť rokov, prevrátené bolo trikrát, no predtým, ako ho kúpil z druhej ruky.
Rodina bežne jazdí na iných, toto je, ako vraví, vozidlo pre radosť. Je to drahý koníček? „Bol drahý, ale ceny automobilov v poslednom čase klesli. Pred desiatimi rokmi stála pneumatika okolo desaťtisíc korún, dnes máte rovnakú v prepočte za štyri a pol tisíc.“ Zároveň si pochvaľuje, ako ušetrí. „Len si predstavte, ideme na týždeň na výlet do Rumunska, a ja miniem len dve nádrže na cestu tam a späť a jednu nádrž paliva na mieste.“
Atrakcia mimo súťaže
Potomok v kabíne je zámienkou na otázku, ako je to s bezpečnosťou. Otrasy, jamy, priekopy – nehrozia úrazy? „Riziko je malé, presnejšie, kalkulovateľné,“ tvrdí Ján. „Samozrejme, stane sa, že je auto extrémne naklonené a možno sa aj prevráti. Má však nízku rýchlosť, a tak sa len položí na bok či na strechu.
Určite je vážnejšie nedať v bežnej premávke prednosť v jazde a vyletieť v šesťdesiatke do priekopy tak, že sa auto trikrát prevráti. Na akciách sa tiež nestáva, že by sa účastníci hecovali. Pokojne priznáte, že trasa je pre vás extrémna. Nik vás na ňu nenúti, nikto sa vám nesmeje, ak ju vynecháte.“
Stojíme na vrchole umelého kopca. V momente, keď je témou debaty bezpečnosť, počuť zblízka sériu tupých nárazov. K vozom sa zbiehajú ľudia a Ján dvíha prst: „Vidíte, niekto práve zapadol!“ Trojmetrovú jamu v úbočí zhora pre burinu nevidieť. Majiteľ džípu pre lepší výhľad podišiel ku kraju, odkiaľ spadol do jamy.
Svedkovia opisujú zázrak - piruetu, keď sa vozidlo prevalilo späť na kolesá a teraz je zakliesnené v zemine. Vodič je už na nohách, živý a zdravý. Doslova žiari a vychutnáva si pätnásť minút slávy. „Načo súťažiť? Máš prvú cenu!“ bavia sa kamaráti naokolo.
Auto – moto - eko?
Posledným v ankete je mladík v čiernej vetrovke. Internetové fóra ho poznajú ako Jura BSP. Presviedča, že guma, dym, hluk a nafta nie je nič, čo sa prieči prírode. Naopak. „Je to nádherný pocit. Máte auto s výbavou, varičom, kúrením nezávislým od motora a podobne, nasadnete a jazdíte krížom-krážom po svete. Po divočine, kamkoľvek. Netrápi vás, kadiaľ ísť a kde spať, ste sebestačný.“
Výrazy „splynúť s krajinou“ sú ako z učebnice ekológie, no sotva ich čakáte v debate na pozadí ryčiacich motorov. Jurovou záľubou je fotografovať lesnú zver. Terénny voz je spôsob, ako sa priblížiť k objektom – vysoká zver nie je až taká plachá. Na aute si cení aj priestor, netreba rozmýšľať, čo si na výpravu zbaliť do malého batoha.
„Filozofiou, ktorú vyznávam, je nechať v prírode čo najmenej stôp,“ vraví a vidno, že je o tom presvedčený. „V aute zistíte, že je vo vašom vlastnom záujme rešpektovať morfológiu krajiny.“ Ako to berú ostatní? „Offroad je komunita ako každá iná, čo znamená, že sa stretávajú ľudia rôznych charakterov. Nie sú to však motorové štvorkolky a tiež nie je pravda, že by to bola záležitosť hulvátov,“ tvrdí Juro BSP.
Desiatky statočných
Súťaž je medzičasom v polovici a vodiči sa zberajú posilniť obedom. Znakom, že preteky nie sú smrteľne vážne, je cena pre víťaza – údajne zaručená večera s kultovým hrdinom akčných filmov Chuckom Norrisom. Chvíľku voľna má aj organizátor Miroslav Antal.
„Keď nič iné, zrazy a súťaže sú tréningom. Mnohí majitelia terénnych áut neprídu, neveria si, nechcú si autá poškodiť a zablatiť. Potom sa stane, že sa dostanú do problémov v teréne a skončí sa to napríklad prevráteným autom. To sú situácie, keď sú skúsenosti zo súťaží na nezaplatenie.“
Offroad nie je záležitosť imidžu. Výmole a jamy sú reálne, auto pekné na pohľad nestačí. Možno preto komunita okolo tohto koníčka nemá veľa členov. Desiatky vozidiel neďaleko Petržalky sú asi polovica fanúšikov zo západu Slovenska, odhaduje Antal. Horšie je to s lokalitami, kde jazdiť.
Petržalský kopec je unikát, no večne stáť nebude. Okolo vyrastie nové sídlisko - Južné mesto – a čudesný krajinný útvar čoskoro zarovnajú s okolitým poľom. Diaľnice sa hádam dostavajú, ale čo trate plné prekážok? Robiť veci ťažšie ako iní bude ešte ťažšie. Aj to je offroad.
