TEST: Moto Guzzi Griso 8V alebo Ice Guzzi Capuccino

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. O tom, že dobrá káva chutí aj ľadová asi nemusím nikoho presviedčať. O tom, že dobre urobená talianska motorka chutí aj pri mínusových teplotách sme sa presvedčili spolu s mojím kolegom Majom.

Je veľmi studené ráno a naštartovaná talianka, pripravená ukázať čo dokáže, sa na voľnobeh trasie nedočkavosťou. My sa tiež trasieme – zimou, chalani z predajne sa síce usmievajú, ale krútia hlavami. Sváko na starej Liazke prehodil rukou pred čelom – ani sa mu nedivím.

Odchádzame hľadať fotogenické miesto, kde krásku trochu preženieme. Pardon, ja som vám ešte stále nepovedal o akej motorke sa tu dnes bavíme – páni a dámy, dovoľte mi predstaviť signorinu Moto Guzzi Griso.

Motorka je najmä emocionálna záležitosť a preto zmyslové vnemy a prvý dojem sú veľmi dôležité aspekty, ktoré musí motorka mať, aby očarila svojho potenciálneho majiteľa. Na prvý dojem vám nikto nedá druhú šancu a prvý dojem z prvých metrov na Grise bol prekvapujúco dobrý.

Tento hybrid medzi power cruiserom a muscle nakedom má tak dobre vymyslenú ergonómiu, že ani štandardný stredoeurópsky dvojmetrový chlap nemá problém sa pohodlne usadiť a odviezť sa na kávičku. Prichádza prvý kruháč a prvé zatrúbenie namiesto smerovky.

Umiestnenie ovládania smeroviek pod klaksónom nie je pre nás Stredoeurópanov úplne šťastné, ale zas je to krásne zrkadlo talianskeho jazdeckého štýlu, keď má klaksón prednosť pred smerovkou.

Ďalším nedostatkom sa pri prvom preradení javila prevodovka. Až po pustení spojky, keď otáčky klesli, som si uvedomil, že rýchlosť tam aj vďaka studenému prevodovému oleju dávno nehlučne zapadla. Prevodovku celkovo môžem iba pochváliť až na jeden falošný neutrál medzi 4. a 5. prevodom. Pripisujem ho malému dôrazu skrehnutého chodidla nakoľko viac krát sa to nezopakovalo.

TEST: Moto Guzzi Griso 8V alebo Ice Guzzi Capuccino (2 fotografie)

Reakciu na plyn pri motorke, ktorá má najazdených prvých tisíc kilometrov ťažko hodnotiť, najmä keď je vonku nula stupňov a motor je zabehnutý akurát tak v servisnej knižke a „sadať“ si bude ešte ďalších 5-8 tisíc kilometrov. Na papieri má Griso 110 koní a napriek prevádzkovej hmotností 240 kg ich tam cítiť pri každom otočení plynu.

Motorka bez reptania reaguje na plyn už od nízkych otáčok a ochotne letí do dvoch tretín otáčkomera, kde zatvorím plyn, lebo na tú poslednú tretinu, za ktorou je už len červené pole Griso ešte nemá kilometre a my vhodné počasie.

Pri prudkom zatvorení plynu nasleduje sekundový šmyk zadného kolesa a rozhodenie zadku. Nadlitrový dvojvalec do V spojený so studenou pneumatikou cez pevný kardan nemá veľké pochopenie pre takéto manévre a vcelku spôsobne dal najavo, že takto sa spolu baviť nebudeme.

Najväčším prekvapením je ovládateľnosť. V dobrom slova zmysle. Široké a pevné riadidlá (mi hneď udreli do očí ešte keď vrčala na dvore) si za jazdy skvele odvádzajú svoju robotu. Manévrovať s motorkou je aj vďaka nim otázkou myšlienky.

Viete, ako môžete rozoznať rozpočtovú motorku od tej, na ktorej sa nešetrilo? Ide to práve aj podľa spomínaných riadidiel. Ďalším detailom sú zrkadlá - aj na tých sa dnes šetrí. K tým na Grise nemám vážnejšie výhrady, neponúkajú síce prvotriedny výhľad, ale zato sú veľmi rozumným kompromisom medzi dizajnom a funkčnosťou a hlavne nepôsobia lacno.

TEST: Moto Guzzi Griso 8V alebo Ice Guzzi Capuccino (6 fotografií)

Vlastne na Grise lacno nepôsobí vôbec nič, dielenské spracovanie, kvalita lakovania a v neposlednom rade aj plasty samotné tvoria harmonický celok, ktorý skúsenému pošepne „amore mio, tu sa nešetrilo“.

Vráťme sa ešte späť k ovládateľnosti, s ktorou úzko súvisia aj brzdy. Na tomto talianskom „kafíčku“ ma vôbec neprekvapili. Radiálne štvorpiestiky spoľahlivo a s dobrým dávkovaním tlačia brzdové obloženie na sériovo montované plávajúce „vyhryznuté“ brzdové kotúče napriek tomu, že sa spolu zoznámili iba prednedávnom.

Ešte jeden diskutabilný exteriérový nedostatok stojí za zmienku. Mohutný asymetrický tlmič zakrýva podstatnú časť ráfu zadného kolesa, ktoré je umiestnené na jednoramennej kyvke. Veľká škoda, toto riešenie totiž prudko utlmí dobrý efekt letmo uchyteného kolesa.

Keď sme pri výfuku, tak jeho tvar a veľkosť mi pri prvom stretnutí vôbec nepasovali, „vyzerá ako chrómovaný alpský roh“ myslel som si. Pravdou je, že čím dlhšie som sa na motorku pozeral tým menej mi vadil. Jeho asymetrickosť nepôsobí neprirodzene, ale naopak dotvára výsledný dojem s dôrazom na cit pre detail.

TEST: Moto Guzzi Griso 8V alebo Ice Guzzi Capuccino (2 fotografie)

A keď už rozoberáme tlmič treba spomenúť aj zvuk, ktorý púšťa von zo svojich útrob. Milé prekvapenie - pri tejto motorke si rozhodne nemusíte utekať kupovať ladený výfuk, lebo aj s týmto sériovým si vás baby všimnú. Výsledný zvuk sa dá charakterizovať ako mohutný, našťastie nie ako prenikavý.

Napriek zúfalej zime a vytrvalému vetru, ktoré spolu ovplyvňovali výkony nás všetkých, som sa príjemne povozil na štýlovej talianskej motorke. Ideálny nástroj pre pohodových jazdcov a medzimestský easy riding. Dostávame sa k cene a tá je podľa katalógu stanovená pre základný model na 11 900 eur a pre vyšperkovaný Special Edition na 12 200 eur.

Až keď som na porovnanie nazrel do cenníkov konkurenčných značiek, ktoré robia masovejšiu produkciu rozpočtovejších modelov, zistil som, že cena za túto charizmatickú „taliansku kávičku“ oproti „ázijským čajom“ rovnakej kategórie nie je vôbec uletená. Griso naozaj možno prirovnať k starostlivo pripravenej káve. Už je dávno odjazdené, ale stačí spomienka a na perách opäť cítite jeho chuť.

TEST: Moto Guzzi Griso 8V alebo Ice Guzzi Capuccino (3 fotografie)

Názor druhého redaktora

Dobre. Táto motorka stojí takmer toľko, čo dve nové Dacie Logan. A viete čo? Nevadí.
Ono to vlastne nie je motorka, je to umelecké dielo, kopa železa ktorá ma dušu, bike na ktorý sa dá pozerať hodiny z ktorejkoľvek strany a ani po piatich rokoch tomu nebude inak.

Griso nie je motorka pre chlapcov bojujúcich s akné a polročným vysvedčením. Je to stroj pre chlapov, ktorí dobre vedia, čo za svoje peniaze chcú a naopak, čo za svoje peniaze nechcú.

O brilantnom ovládaní, brzdách a umiestnení klaksóna už písať nebudem, nech sa neopakujeme. Na rozdiel od „raptora“, sa mi motor až taký ťahúň v spodných otáčkach teda nezdal. Do troch tisícok je to len blúdenie krajinou neistoty a ťah na bránu (prípadne policajný radar) začína až na piatich tisíckach.

TEST: Moto Guzzi Griso 8V alebo Ice Guzzi Capuccino (6 fotografií)

Pre plynulú jazdu mestom musíte ísť na štvorke a točiť aspoň spomenuté tri litre. Pri náhlom zavretí plynu cítiť chvíľočku z motorky nervozitu. To by sa možno niekomu nepáčilo, ale podľa mňa je to super. Som rád keď sa na motorke cítim ako strojvodca, nie len ako pasívny pasažier.

Ochrana pred vetrom a nepriazňou je nulová. Ak sa plánujete presúvať rýchlosťami nad povolenými limitmi, poobzerajte sa po veternom štítku. Takto v sérii sa nápor vetra stáva protivný už od 130km/h a pochybujem, že by niekto udržal na dlhšiu dobu maximálku, ktorá je 230 km za hodinu.

Rýchlosť sa zobrazuje na digitálnom displeji spolu s teplotou vzduchu a tripom – tie sú dva. Otáčkomer ostal klasický analógový. Kontrolky sú bežné ako na každej motorke, plus naviac kontrolka upozorňujúca na vysoké otáčky a teda pripomínajúca potrebu preradiť na vyšší stupeň. Tá by mohla byť podľa mňa výraznejšia.

TEST: Moto Guzzi Griso 8V alebo Ice Guzzi Capuccino (2 fotografie)

Mini nedostatok je absentujúci akýkoľvek odkladací priestor pod sedlom, hoc len na lekárničku. Plusom v batožinovej otázke sú zo spodnej strany podsedlovky kolíky pre uchytenie gumených pavúkov alebo siete.

Podvozok sa na nerovnostiach správal dobre, ale o ňom ako aj o tlmení si povieme viac snáď niekedy v lete, keď sa bude dať tejto kráske viac stúpať na krk.

Dizajn je subjektívna vec, osobne mi trošku prekážalo umiestnenie chladiča na pravej strane no akosi som si potom na to zvykol a dokonca sa mi to začalo pozdávať.

Výsledný dojem z motorky je vďaka talianskemu dizajnu a dotiahnutým detailom veľmi dobrý, ale ak by prišlo na lámanie chleba, skôr by som sa rozhodol pre biely lak, prípadne doplatil tri stovky na S.E. verziu s vypletanými kolesami.

TECHNICKÁ TABUĽKA - Moto Guzzi Griso 8V

Motocykel na test zapožičal slovenský importér Moto Guzzi.

Autor: Jano „raptor“ Grácz, Majo Illéš