Peter má vo vozidle nainštalovanú kameru. Nahrával si svoju jazdu po Einsteinovej ulici v Bratislave, ktorá má v oboch smeroch dva jazdné pruhy.
Na Einsteinovej umožňuje dopravné značenie jazdiť rýchlosťou najviac 70 km/h.
Policajné auto nedalo prednosť (0:50)
Peter jazdil v ľavom jazdnom pruhu. Keď sa približoval k policajnému autu v pravom pruhu, policajt prudko vybočil do ľavého. Petra prinútil náhle spomaliť.
V zákone o cestnej premávke sa píše: "Vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza."
Dať prednosť v jazde znamená neprinútiť iného účastníka cestnej premávke náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.
Policajti myšičkovali pred vodičom (1:25 až 1:35)
Približne pol minúty jazdil Peter za policajným vozidlom v ľavom jazdnom pruhu, keď prešiel do pravého. Peter mierne pridal rýchlosť. Vodič policajného auta sa začal preraďovať do pravého pruhu pred Petra.
Vozidlo s kamerou sa hneď vracalo do ľavého pruhu. Policajné auto sa ešte ani len nezaradilo do pravého a už bolo späť pred Petrom v ľavom pruhu.
Policajt za volantom ignoroval pravidlo, podľa ktorého vodič nesmie prekážať v jazde rýchlejšie idúcim vozidlám. Obmedzoval tak plynulosť cestnej premávky.
Zákon umožňuje policajtom udeliť (aj sebe) výnimku z dopravných predpisov, ktorá je okamžite potrebná v cestnej premávke. Nesmú pritom ale nikoho ohroziť.
Nemali dôvod vodiča brzdiť
Ak by policajti mali vo vozidle radar, podľa ktorého by vyhodnotili, že Peter prekročil rýchlosť jazdy, "policajné brzdenie" by sa dalo chápať ako pokus o zachovanie bezpečnosti premávky. Nie veľmi vydarený pokus, keďže oba pokusy o spomalenie Petra niesli znaky ohrozenia bezpečnosti premávky.
Policajti sa ale podľa záznamu odvolávali len na svoj tempomat nastavený na 70 km/h. Je všeobecne známe, že merače rýchlosti v autách neukazujú presnú rýchlosť. Sú nastavené tak, aby ukazovali väčšiu ako skutočnú rýchlosť.
V prípade, že policajné auto išlo podľa tempomatu 70-kou, Peter mohol ísť mierne rýchlejšie ako policajt bez toho, aby prekročil povolenú rýchlosť. Preto nebol dôvod, aby policajt brzdil Petra.
Vodiča zastavili až na diaľnici, keď sa dostal pred policajtov (1:52 až 2:15)
V mieste za značkou, ktorá označuje začiatok diaľnice, šlo popri policajnom aute tmavé kombi. Šlo zjavne rýchlejšie. Smelo, keďže po diaľnici v obci sa smie ísť najviac 90 km/h. Policajné auto sa podľa záznamu, zdá sa, stále držalo 70-ky.
Peter prešiel do pravého pruhu a pridal. Dostal sa pred policajné vozidlo. Krátko na to ho policajti zastavili.
Policajt obvinil vodiča z prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti. Bez dôkazu. Skontroloval Petrovi doklady a pustil ho.
Ani spôsob komunikácie policajta s Petrom nezodpovedal profesionálnemu prístupu.
"Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou," uvádza zákon o policajnom zbore.
Prípad vyšetruje inšpekcia ministerstva
S otázkami sme sa obrátili aj na policajtov. Chceli sme poznať ich reakciu na správanie sa policajtov. Odpoveď nám prišla z ministerstva vnútra.
"Dané video sme odstúpili Odboru kontroly Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, ktorá postup príslušníka PZ prešetrí," napísala Lucia Garajová, hovorkyňa ministerstva.
Podľa Garajovej môže ktokoľvek nahlásiť inšpekcii na ministerstve vnútra protiprávne konanie policajta. "Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR sa bude zaoberať každým podnetom a to aj anonymným," dodala.
Na ďalšie otázky sme ale odpoveď nedostali. Spýtali sme sa tiež, čo hrozí policajtovi, ak sa zistí, že policajt porušil predpisy. Nezodpovedaná ostala aj otázka na normy správania sa, ktoré musí dodržiavať policajt komunikujúci s vodičom.
Ako by mala vyzerať prevencia?
Ak by Peter zjavne prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, nemali by sme nič proti tomu, ak by ho policajti aj bez dôkazu zastavili. Hneď, bez snahy ho spomaľovať.
Potom by malo nasledovať upozornenie na nebezpečenstvá prirýchlej jazdy a prianie šťastnej cesty. Takýto prístup by sme považovali za správny. Spĺňa to, čo očakávame od prevencie.
Policajt zo záznamu sa však správal nevhodne. S prevenciou to nemalo nič spoločné.
Akoby sa policajt mstil za to, že niekto šiel rýchlejšie ako policajné auto.
