SME
reklama

Expert: Nové auto by malo stáť 2000 eur. Mladí už túžia po inom

Pre mladých už auto nie je záležitosťou statusu, všíma si expert na automobilizmus JÁN LEŠINSKÝ.

Ján Lešinský (1945) pôsobí na Strojníckej fakulte bratislavskej Slovenskej technickej univerzity, je predsedom Spolku automobilových inžinierov a technikov a členom viac než desiatky ďalších organizácií zaoberajúcich sa automobilovým priemyslom. MJán Lešinský (1945) pôsobí na Strojníckej fakulte bratislavskej Slovenskej technickej univerzity, je predsedom Spolku automobilových inžinierov a technikov a členom viac než desiatky ďalších organizácií zaoberajúcich sa automobilovým priemyslom. M (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Robiť rozhovor s JÁNOM LEŠINSKÝM je ľahké. Stačí len jedna otázka a dostanete komplexný výklad dejín automobilového priemyslu, vrátane upozornenia na rozdiely vo výrobných postupoch Volkswagenu a Kie vyplývajúce z odlišností v učení Aristotela a Konfucia. Medzitým stihne bez problémov párkrát zabŕdnuť do chémie, fyziky a ekológie a všade bez váhania z hlavy súka dátumy, percentá trhových podielov a rozmery súčiastok v mikrometroch. Hovorili sme najmä o tom, ako bude vyzerať doprava budúcnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aká je najdôležitejšia informácia o autách, o ktorej laici nevedia?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do roku 1996 sme vyrábali autá, ktoré mali plánovanú životnosť 12 rokov. Priemerný vek áut v západnej Európe bol necelých 8 rokov. Na Slovensku sme boli zvyknutí opravovať si sami škodovky a priemerný vek bol takmer 14 rokov, čo znamená, že auto sme bežne používali aj 20 rokov, pretože sme mali dve „v stodole“ a jedno jazdilo. Po roku 1996 však sú už kombinácie materiálov a ich kvalita také, že auto má plánovanú životnosť bez generálky nie 12, ale 20 rokov. Priemerný vek áut na cestách v krajinách ako Nemecko či Japonsko sa teda stále zvyšuje.

Evolúcia automobilu

infac2_res.jpg

Kliknutím infografiku zväčšíte

Čo sa stalo v roku 1996?

Prišli nové normy, ktoré nútia výrobcov k oveľa vyššej kvalite. Videli ste napríklad, čo robia vo Volkswagene v Bratislave autám, keď zídu z linky?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie.

Motor vyrobený napríklad v Győri sa spojí s podvozkom, auto zíde z pásu. Motor okrem tej krátkej jazdy predtým prakticky nebežal, v Maďarsku ho pretočili, len aby zistili, či v ňom niečo nehrkoce. Auto vyjde na skúšobnú jednotku a motor sa roztočí do červeného poľa, na maximálne zaťaženie a sedemtisíc otáčok. A držia ho tam päť minút. Nechcel som veriť vlastným očiam, vravím im, ako to môžete robiť, veď je to nový motor! A chlapec, ktorý tam stráži program, mi hovorí: Keď vydrží, je dobrý, ak nevydrží, vrátime ho do Maďarska. To by bolo voľakedy nepredstaviteľné.

Aké autá si budeme kupovať o desať rokov?

Autá budeme kupovať účelnejšie, lebo už budeme potrebovať dve alebo tri v rodine. Budú menšie, často len pre dve - tri osoby, aj keď elegantnejšie ako dnes. A nebudú také vybavené ako dnes. Dacii Logan dnes hovoria lacné auto, ale keď to má audio, GPS, automatickú prevodovku, nie je to žiadne lacné auto, je to normálna stredná trieda. Len vyrobená v krajinách s nižšími platmi, z lacnejších dielov, ktoré nie sú také presné a nemajú takú životnosť. Podľa mňa lacné auto má stáť dvetisíc eur, hoci bude „prázdne“ - bez akejkoľvek výbavy navyše, len aby bolo bezpečné a doviezlo vás do práce a naspäť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ak budete chcieť o desať rokov plne vybavené auto pre piatich, lebo pôjdete na dovolenku a nechcete sa unaviť, veľké auto si požičiate. Určite ho však nebudete potrebovať uskladnené v garáži.

tben9551_r9494_res_res.jpg

Foto: SME - Tomáš Benedikovič

Je naozaj reálne auto za dvetisíc eur?

Myslím, že aj dnes by sa dalo vyrobiť „prázdne“ auto za dve alebo tri tisícky. Také, akým bol v 70. rokoch napríklad Volkswagen Polo pre ženy na cesty do obchodu alebo Golf pre mužov na dochádzanie do práce.

Vtedy to ovplyvnili Japonci, ktorí, aby sa presadili v Európe, začali dovážať plne vybavené autá: s rádiom, posilňovačom vedenia za cenu rovnakú ako prázdne európske autá. Japonské automobilky boli zrejme dotované štátom, ale to nikto vtedy nevedel a európski výrobcovia nechápali, ako môžu autá za takú cenu predávať. Ale museli sa prispôsobiť a tiež začali pôvodne jednoduché autá plniť ďalším príslušenstvom. Až má nakoniec dnes stredná trieda prakticky tie isté vymoženosti ako luxusné autá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo by sa autá mali vyvíjať smerom k väčšej jednoduchosti a nižšej cene? Zatiaľ to vyzerá skôr naopak.

Na viacerých univerzitách vo svete sa robili s časovým odstupom prieskumy medzi študentmi, aké sú ich potreby a po čom túžia. Kým pred dvadsiatimi rokmi bolo auto na siedmom mieste po oblečení, jedle, kine, knihách a podobne, dnes už je až na sedemnástom. Keď vojdem k svojmu synovi do izby, má na ušiach slúchadlá, pred sebou počítač a v ruke mobil, je tým emocionálne naplnený. Auto už nenesie takú emóciu ako pre našu generáciu, mladí túžia namiesto nich po počítačoch a iPhonoch a výrobcovia sa tomu budú musieť prispôsobiť. Inak si mladí v megamestách nebudú autá kupovať. Tento trend je už zjavný vo všetkých vyspelých krajinách od Japonska cez Nemecko až po USA. Mladí vedia, že za pol hodiny až hodinu sa dostanú verejnou dopravou na univerzitu alebo do práce, auto by nevyužívali, lebo to by trvalo dve či tri hodiny. Mladí Nemci zasa po práci chodia do krčmy a odtiaľ pôjdu taxíkom alebo ich niekto odvezie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na čo teda auto bude vôbec dobré?

Mali by sme sami seba presvedčiť najskôr o tom, že do jedného kilometra máme chodiť peši, pre naše vlastné dobro. Do desiatich kilometrov je ideálna verejná doprava - ak predpokladáme, že mestá sú dnes veľké 20 a viac kilometrov, tak to je vzdialenosť do práce.

Do sto kilometrov, napríklad ak idem z dediny do mesta vybavovať viac vecí, je najvhodnejšie auto, lebo tam by ste už prestupovaním vo verejnej doprave strácali priveľa času. A do tisíc kilometrov by bolo ideálne mať sieť rýchlovlakov, nad tisíc kilometrov už má zmysel lietadlo.

Na akom aute jazdíte?

Seat Exeo. V čase, keď som si prvýkrát kupoval auto, tak v koncerne Volkswagen platilo, že Škoda má objektívnu cenu, Volkswagen je o 10 percent drahší a Seat je o 10 percent lacnejší. Tak Exeo je vlastne z rovnakých dielov ako Audi A4, rovnako ako napríklad Octavia je z dielov a systémov ako Seat Toledo, len Seat má španielsky klobúk.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

tben9591_r8854_res_res.jpg

Foto: SME - Tomáš Benedikovič

Aký pohon bude mať auto, ktoré si kúpime o dvadsať rokov?

Máme dve základné možnosti: elektromotory alebo spaľovanie vodíka. Dnes sme zvyknutí, že auto má na jednu nádrž prejsť 700 kilometrov, úloha konštruktérov je toto dosiahnuť aj s novou technológiou. Pri akumulátoroch by to dnes znamenalo, že budú vážiť stovky kilogramov, čo je nereálne. Alebo by sme museli vybudovať obrovskú novú infraštruktúru dobíjacích staníc. To by v USA stálo asi 600 miliárd a v Európe viac ako 400 miliárd eur a celá takáto výmena spaľovacích motorov by zabrala tridsať či štyridsať rokov.

Alebo by sme mohli napríklad medzi Bratislavou a Viedňou zabudovať do cesty vodič elektrického prúdu, z auta by vám dolu trčal prijímač a pomocou elektromagnetického žiarenia by ste si dobíjali baterky alebo akumulátor za jazdy. Ale na nič z toho jednoducho nemáme peniaze, aspoň v Európe. Navyše nám chýba aj elektrická energia, keď atómové elektrárne už nechceme a iné zdroje nemáme. Schodnejšia cesta je teda podľa mňa pracovať na vodíku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako by to fungovalo?

Vodík už dnes spaľujeme v raketových motoroch a voda ako zdroj vodíka je všade. Spaľovacie motory by mohli zostať také, aké sú, len namiesto benzínu by sa nasával do potrubia vodík so vzduchom. Produktom je len vodná para a kysličník dusíka, ktorý vieme v katalyzátore upraviť. Potrebujeme lepšie technológie na priemyselnú výrobu a potom na skladovanie vodíka v aute. Pri skladovaní je napríklad problémom, že v nádrži bežnej veľkosti uschováme len kilogram vodíka, lebo jeho molekuly sa tak odpudzujú, že to, čomu hovoríme kvapalný vodík, je vlastne plyn. Ak by sme do nádrže vliali zliatinu železa s titánom, tak v nej dokážeme uskladniť až štyri kilogramy vodíka – ale zasa nám prekáža vysoká hmotnosť tej zliatiny.

image_preview.cgi_res.jpg

Vodíková stanica v kalifornskom Torrance. Foto: Bloomberg - Tim Rue

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zatiaľ sa zdá, že rýchlejšie sa vyvíjajú elektromotory.

Myslím, že do roku 2020 budú všetci hľadať ešte tú rýchlu cestu, čo sú elektromotory. Hluk a emisie v mieste koncentrácie automobilov tak výrazne poklesnú. Ale už dnes máme na cestách motory s výkonom od pol do tisíca kilowattov. Pre malé autá možno elektromotory budú postačovať. Stredná trieda bude stále potrebovať pre dojazd spaľovacie motory. V luxusných autách budú môcť byť aj dva zdroje energie a dva pohony, to sú hybridy. Ale veľké nákladné autá nikdy neprejdú na elektromotory dnešného typu, pretože pri takom výkone by boli obrovské straty, pre ne nemáme na svete ani dosť medi, a nakoniec ani dosť elektriny. Elektrina teda nemôže byť univerzálne riešenie vhodné pre všetky vozidlá, ale spaľovací motor na vodík by mohol byť. A myslím, že vodíkové autá by sa mohli začať hromadne objavovať už okolo rokov 2025 až 2030. Na výrobu vodíka navyše nepotrebujeme budovať nové sieťové odvetvie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nebudeme o desať rokov viac využívať verejnú dopravu?

Problémom je, že v Európe boli mestá stáročia stavané "cibuľovou" metódou. Postavili sme centrum mesta okolo tržnice, potom dookola priemyselný reťazec, potom po druhej svetovej vojne okolo priemyselnej zóny začali vznikať ďalšie obytné zóny a vznikol dnešný zlepenec. Keby sme mestá postavili do trojuholníka, v jednom rohu práca, v druhom bývanie a v treťom administratíva a kultúra, tak by to verejná doprava mohla veľmi dobre riešiť.

V Číne som videl, ako stavajú 20-miliónové mestá a keď si povedia, že tadiaľto pôjde 6-prúdová diaľnica, tak ju tam postavia a neprekáža, že zbúrajú tisícky malých domčekov. Ale v Európe to nie je realizovateľné. Preto si myslím, že asi nevymyslíme nič lepšie ako vodík.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemôže sa vďaka novým technológiám naša potreba cestovať zmenšovať?

Zajac má životný okruh dva kilometre: ak sa narodí pri kukuričnom poli, bude si celý život myslieť, že svet je len kukuričné pole. Bežný človek bol na tom pred sto rokmi približne rovnako: dedina bola dva-tri kilometre dlhá a tam si našiel frajerku, mal tam krčmu, prácu aj všetky úrady, ktoré potreboval. Dnes je náš okruh, kde bežne najefektívnejšie využijeme svoje vzdelanie, 50 až 80 kilometrov od nášho bydliska.

V roku 1900 človek za deň prešiel v priemere jeden kilometer, dnes je to viac ako 30 kilometrov. Jedno percento z toho je vlakom, jedno percento v lietadle a zvyšok sú cestné motorové vozidlá. Dopravné prostriedky teda potrebujeme a musíme ľudí naučiť rozprávať sa o zmysle dopravy. Aby sme ich vedeli presvedčiť, že by si mali kúpiť trebárs len 500-kilogramové auto a že nie je najrozumnejšie jazdiť na Audi Q7 po sídlisku do supermarketu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Auto

reklama

Komerčné články

  1. Naučte deti narábať s peniazmi: Máme pre vás niekoľko tipov
  2. GUTEN TAG! Deň plný pohody, zaujímavých destinácií a informácií
  3. Miesto, kde je úspech podnikania zaručený
  4. Choďte za odborníkom. Či vás bolí zub alebo chcete investovať
  5. Firmy a školy sa môžu zbaviť elektroodpadu rýchlo a bezplatne
  6. Zmena pre ľudí s postihnutím: Prichádzajú európske preukazy
  7. 25 tipov na tašky, ktoré vás budú baviť. A takto si ich vyrobíte
  8. Revolučná inovácia: Mobil pomáha v boji proti rakovine!
  1. Choďte za odborníkom. Či vás bolí zub alebo chcete investovať
  2. Gymnazisti z Nového Mesta nad Váhom sa h3kovali
  3. Aj jedenáste ocenenie Slovak Superbrands Award putuje do dm
  4. Autocentrá AAA AUTO už za prvý štvrťrok predali 26 000 vozidiel
  5. Firmy a školy sa môžu zbaviť elektroodpadu rýchlo a bezplatne
  6. Zmena pre ľudí s postihnutím: Prichádzajú európske preukazy
  7. Relaxačný raj v resorte Drevenice Terchová
  8. Koniec bolesti! Využite výstavné dotácie na masážne kreslo
  1. Cestujte za zlomok ceny. Päť destinácii na dovolenku mimo sezóny 13 832
  2. Revolučná inovácia: Mobil pomáha v boji proti rakovine! 8 256
  3. V púpave je všetko, čo potrebujete 4 589
  4. Esplanade - wellnes s pridanou hodnotou 3 123
  5. Zmena pre ľudí s postihnutím: Prichádzajú európske preukazy 3 051
  6. Veľká zmena pre ľudí s postihnutím 2 856
  7. Náš prvý prezident sa nebál hovoriť o mravnosti v politike 2 361
  8. Nebudete veriť, že toto skrýva Albánsko. Jeho pláže vyrazia dych 2 236
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Peter Bolebruch: Ako sa Miško, Richard, Milan rozhodli podporiť Robka. Lebo peniaze z EÚ treba a vraj sme právny štát.
  2. Eva Chocholáčková: Vypočuli želanie čitateľov. A vyplatilo sa
  3. Julius Kravjar: Umelá inteligencia v prostredí vysokoškolského vzdelávania a s tým súvisiace etické aspekty
  4. Lucia Nicholsonová: List ministerke s hollywoodskym úsmevom
  5. Ivan Mlynár: Dnes o tých, ktorí sa nebudú mať kam vrátiť.
  6. Irena Šimuneková: Solka v zeleni ukrytá.
  7. Kristína Jakubičková: Pirane v topánkach: Čo sa stalo s lodičkami z Deichmannu po jedinom obutí
  8. Robert Štepaník: diel 105 - rubrika: moje najhranejšie (vo februári 2024)
  1. Lucia Nicholsonová: Otvorený list Kaliňákovi juniorovi 112 707
  2. Lucia Nicholsonová: List zápasníkovi Véghovi 69 037
  3. Ivan Čáni: Korčokovský magor. 41 209
  4. Martin Krsak: Slovensku nebude nikto diktovať! …ani zahraničie, ani zákony SR 35 677
  5. Marek Mačuha: Chudobní dôchodcovia? 35 398
  6. Boris Šabík: Zvláštne ticho po katastrofách 20 531
  7. Martin Pollák: Komu sa klaňajú traja hrdobci? 15 309
  8. Yevhen Hessen: Mobilizačný zákon: čo on znamená pre Ukrajincov v zahraničí? 14 706
  1. Yevhen Hessen: Mobilizačný zákon: čo on znamená pre Ukrajincov v zahraničí?
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Sex v meste na slovenský spôsob
  3. Jiří Ščobák: Ivan Korčok dnes promluvil před Starou tržnicou v Bratislavě (video)
  4. Yevhen Hessen: Telegram ako zdroj konšpirácií, dezinformácií a propagandy?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 77. - Arktída - Ostrov Wrangel - miesto, kde sa začína ruský deň
  6. Post Bellum SK: Osobnosť, ktorú sme si nepripomenuli...
  7. Yevhen Hessen: Ukrajinských utečencov sa pýtajú "Prečo nie ste na fronte", ale utečencov z iných krajín sa na to nepýtajú?
  8. Jiří Ščobák: Ivan Korčok zvítězí, protože má něco, co Pellegrini nemá a nikdy mít nebude!
SkryťZatvoriť reklamu