Dovolenka je časom radosti, ale mnohokrát aj stresov. Najmä, ak vás od zaslúženého oddychu delí desať a viac hodín strávených za volantom.
Aj keď pre mnohých je šoférovanie relax, rýchlo sa to môže zmeniť v prvej vážnejšej dopravnej zápche. My sme vyskúšali, ako to na chorvátskych diaľniciach vyzerá v najfrekventovanejšom čase, ktorým je kombinácia soboty a top dovolenkovej sezóny.
Využili sme variabilitu Dacie Lodgy
Výber auta padol na sedemmiestnu Daciu Lodgy vo verzii Celebration. Naším cieľom bolo čo najpohodlnejšie odviesť päťčlennú posádku k moru. Jednoduchým vymontovaním spojenej dvojice sedadiel v druhom rade vznikol v Lodgy priam veľkolepý priestor.
To, čo štandardne nazývame núdzové sedenie v treťom rade, sa v sekunde zmenilo na kráľovský priestor a medzi posádkou najobľúbenejšie miesto. Za sedadlom vodiča ostalo miesto na prenosnú chladničku.
Dovnútra sa zmestil aj kufor, ktorý poslúžil ako taburetka na nohy pre všetkých troch členov posádky sediacich vzadu. Časť batožiny sa zmestila za zadné sedadlá a zvyšok putoval do strešného boxu.
Foto: Tomáš Kelement
Pri štartovaní zatriaslo Daciou Lodgy a už onedlho sme opúšťali Slovensko cez komárňanský most. Počas nočnej jazdy vyplávali na povrch niektoré drobné neduhy modelu Lodgy. Chýbala nám možnosť nastavenia intenzity osvetlenia palubných prístrojov.
Ovládače na elektrické ovládanie okien zas nie sú podsvietené vôbec. Vodič tak pri nahmataní nesprávneho ovládača môže otvoriť nesprávne okno, a tým napríklad zobudiť posádku vzadu. Pred cestou sme sa najviac obávali komfortu sedadiel, najmä z dôvodu krátkych sedákov.
Takmer 12 hodín strávených v Dacii však nakoniec nebolo nepríjemných. Prispelo k tomu množstvo miesta nad hlavou, posádka vzadu si navyše vďaka vhodnej konfigurácii sedadiel nemala problém vystrieť nohy.
Tunel Sveti Rok priniesol prvé zdržanie
Komfort umocňoval vyšší profil pneumatík v kombinácii s dobre naladeným podvozkom, ktorý nemal problém s filtrovaním nerovností. Čím väčšia jama, tým viac Dacia Lodgy v pozitívnom zmysle prekvapovala.
Zvýšenú pozornosť treba prikladať dojazdu. Ten po klesnutí pod hranicu 100 km môže padať rýchlejšie, ako šofér očakáva. Neodporúčame preto čakať s tankovaním na rozsvietenie kontrolky rezervy paliva. Plusom na diaľnici bola šesťstupňová prevodovka.
Na dieselovom motore 1,5 dCi s výkonom 79 kW bolo plne naložené auto cítiť. Predbiehanie mu však stále nerobilo problém. Spotrebu na sedem litrov nafty dvíhal okrem zaťaženia vozidla hlavne strešný box, ktorý bol daňou za bohatší vnútorný priestor.
Cesta ubiehala hladko, krátko nás zdržala maďarsko-chorvátska hranica a neskôr mýtne brány. Významné zdržanie prišlo v okolí tunela Sveti Rok. Niekoľkokilometrová kolóna, ktorej cieľom bolo okolie Šibenika, odložila príjazd k moru o necelé dve hodiny.
Po príchode k moru sa naskytne množstvo pekných výhľadov. Takýto pohľad sme zažili v Šibeniku. Foto: autor
Chorvátov predpisy nestresujú
Počas pobytu v Chorvátsku sme Daciu často využívali na krátke trasy, pri návšteve okolitých miest. Po pár skúsenostiach mimo diaľnice musíme konštatovať, že Chorváti nie sú takí vystresovaní z dopravných predpisov ako možno slovenskí vodiči.
Minimálne sme nezažili zo strany domácich motoristov prudké brzdenie pred tabuľou začiatku obce na rýchlosť 45 km/h. Pokojne to v obci potiahnu o 10 km/h vyššou rýchlosťou, ako povoľuje limit.
Predbiehanie cez plnú čiaru síce nebolo na dennom poriadku, ale ani výnimočným úkazom. Domáci strácali trpezlivosť hlavne pri pomalších karavanoch.
Pred fotením auta prišlo na rad otestovanie miestnej samoobslužnej umyvárky. Umytie vozidla vyšlo na 15 kun, čo vychádza takmer dve eurá a to nám ostala ešte nejaká minúta času k dobru.
Domáci sa k dopravným predpisom stavali benevolentnejšie. Výnimkou nebolo ani predbiehanie cez plnú čiaru. Foto: autor
Miestna samoobslužná umývarka nebola drahá. Automat na rozmieňanie hotovosti bol po ruke. Foto: autor
Na cestu si treba vybrať správny čas
Pri sobotňajšom návrate na Slovensko sme sa rozhodli vybrať na cestu v poobedňajších hodinách. Aj keď premávka v našom smere miestami zhustla, na našej cestovnej rýchlosti 120 km/h sa nič nemenilo.
Horšie to bolo v opačnom smere, kde sa miestami prerušovaná kolóna tiahla na dlhých štyridsiatich kilometroch približne od úrovne obce Vrebac po tunel Sveti Rok.
Beznádejná situácia v protismere veštila mnohým motoristom príchod do zasľúbenej destinácie až v neskorých nočných, prípadne skorých ranných hodinách.
Pri platení mýta, pred obchvatom Záhrebu, sa potvrdila výhodnosť radenia do krajných pruhov. Tie nie sú v blízkosti mýtnej brány vyznačené čiarami, a tak vodiči neraz vytvoria väčší počet pruhov, ako je mýtnych brán.
Niektoré zo stredných pruhov sa potom zlievali do jedného, čo pre časť vozidiel spôsobuje niekoľkominútové zdržanie. Jednoznačne najvýhodnejšie je však držať sa vpravo a trafiť prvú mýtnicu, na ktorej sa platí kartou. Na druhej, nasledujúcej o niekoľko kilometrov ďalej na súbežnej časti diaľnice oddelenej zvodidlom, sa zdržíte podstatne dlhšie.
Dotykový displej sa niekedy na slnku leskne. Má však veľké ikony a jednoduché ovládanie. Foto: autor
Maďari milujú stredný pruh diaľnice
Po prekonaní hraničného prechodu s Maďarskom bola v nočných hodinách premávka po Budapešť miestami hustá, ale bez zdržania.
V úsekoch diaľnice s tromi pruhmi je aj u našich južných susedov národným športom bezdôvodne okupovať ten stredný. A to u nich výhovorka o absencii odstavného pruhu neobstojí.
Od hlavného mesta Maďarska nás už čakala voľná cesta až domov na stredné Slovensko. Celú cestu späť sme zvládli za desať hodín aj s prestávkami, čo bolo o dve hodiny kratšie v porovnaní s cestou do Chorvátska.
Aj keď sme na Lodgy našli viacero drobností, ktoré sme podrobili kritike, celkovo nás na dlhej trase presvedčila vnútorným priestorom a komfortom podvozka.
Pri výbere termínu dovolenky, pokiaľ je to možné, odporúčame vyhnúť sa prelomu júla a augusta. Keď sa už inak nedá, je podľa našej skúsenosti lepšie vyraziť večer, a tým neriskovať neskorý nočný príchod do destinácie.
