Intezita slnečného žiarenia v letnom období každým rokom stúpa, preto okrem starostlivosti o bezpečné opaľovanie by sme mali venovať pozornosť správnej ochrane zraku. Napríklad výberom vhodných typov slnečných okuliarov. Súčasťou mnohých dovoleniek sú niekoľko hodinové jazdy autom vo dne i v noci. Bezpečný dojazd do cieľa okrem iného závisí aj od zraku vodiča i jeho schpnosti zrak chrániť pred slnkom a udržiavať v dobrej kondícii v noci.
Majú vaše slnečné okuliare ochranné prvky?
Drvivá väčšina dnes predávaných slnečných okuliarov má ochranný filter proti ultrafialovému žiareniu. Najdôveryhodnejšie je kupovať značkové okuliare v odborných predajniach, kde je možné overiť si prítomnosť UV filtra na testeroch. Základné prípravky na test prítomnosti UV filtra ukážu, či na okuliaroch UV filter existuje, ale nevedia indikovať jeho hodnotu v percentách. To, že majú okuliare UV filter, ešte neznamená, že jeho účinnosť je 100 %. Iba vybrané predajne disponujú kompletným UV testerom. Vhodným doplnkom zvlášť pre vodičov, športovcov a rybárov býva polarizačný filter, ktorý filtruje lesk a nepríjemné odrazy. Samozrejme s rastúcou kvalitou okuliarov rastie aj ich cena. Na ulici a trhoviskách možno kúpiť lacné okuliare od 150 Sk, ktoré nemajú plastové sklá, ale iba plastovú fóĺiu. V tomto prípade je otázna aj prítomnosť UV filtra alebo jeho účinnosť. Lacné slnečné okuliare konkrétnych značiek dostať už do 450 Sk. Solídne slnečné okuliare do auta však výjdu na 1000 Sk a viac. Nie vždy však platí, že čo je drahé, je aj dobré. Preto ak vyberáme drahšie slnečné okliare, preskúmajme záručné podmienky, technické parametre skiel, prípadne rámu. Dobrá predajňa optiky ponúka kvalitný vlastný alebo zmluvný servis.
K štandardnému vybaveniu dobrej predajne so slnečnými okuliarmi patrí tester prítomnosti ochranného UV Filtra. Existuje však niekoľko predajní s UV testermi, ktoré indikujú percentuálnu účinnosť UV filtra. V prípade, že slnečné okuliare UV filter nemajú, na kontrolnej ploche testera nič nevidieť.
Prítomnosť UV filtra v okuliaroch dokazuje viditeľný nápis, ktorý by inak nebol vidieť.
Dôležitá farba a materiál skiel
Farba skla na slnečných okuliaroch je v mnohých prípadoch iba odrazom aktuálnej módy, pretože okrem základných farieb (hnedá, tmavozelená a sivá) dnes existujú modré, červené, ružové, žlté, prípadne iné slnečné okuliare. Pre šoférovanie treba vyberať najmä zo základnej škály farieb primerane tmavé sklá. Svetlé odtiene módnych farieb prepúšťajú do oka ešte veľa svetla a môžu skresľovať reálne farby. Najkritickjšie je na tom modrá farba, ktorá môže skresliť farby a ich jas napríklad na semafóre. Sivé odtiene skiel sú pre vodičov možno príjemnejšie, hnedé poskytujú však jasnejšie videnie ako sivé. Sivé odtiene sa vyznačujú zase väčšou ochranou voči intenzite slnečného žiarenia. Výber základných farieb ostáva vecou vkusu a dobrého pocitu. Z hľadiska optického ochrana zraku závisí od stupňa priepustnosti UV filtra. Príliš tmavé okuliare nie sú dobré na šoférovanie aj preto, lebo vodič pracuje v čiastočnom tieni strechy automobilu a keď prejde zo slnečného úseku cesty do tmavého veľa neuvidí. Výbornú službu za volantom poskytnú dioptrické okuliare s fotochromatickými sklami. Podľa pracovníkov optiky možno s fotochromatickými okuliarmi šoférovať i v noci. Tieto reagujú na intenzitu svetla a podľa toho menia priepustnosť slnečných lúčov. Jeden čas bol trend nosiť slnečné okuliare s graduovanými sklami, ktoré boli navrchu tmavé a dole sa zosvetľovali, takže zabezpečovali zhora (odkiaľ je maximum slnečného žiarenia) silnú UV ochranu. Všetky dobré slnečné okuliare majú sklá s brúseného plastového skla. Lacné okuliare majú iba nestabilnú plastovú fóliu, ktorá môže spôsobiť optické skreslenie.
V dobrej optike vám radi a ochotne poradia, aké okuliare si vybrať, vrátane vhodnej farby skla. Nám ochotne poradili pracovníčky Optiky v Brezne. Dozvedeli sme sa tiež, že používaním originálnej utierky na slnečné okuliare predĺžime ich funkčnú životnosť a ochránime pred poškriabaním.
Výber rámu je vecou vkusu, veku a pocitu pri jeho nosení. Do popredia idú plastové rámy, ale ani kovová klasika neostáva bokom. Kovové rámy sa vyznačujú vysokou pevnosťou a eleganciou. Nový hit – bezrámové okuliare sú efektné, ale veľmi náchylné na mechanické poškodenie.
Rada odborníka . . .
Dobrý zrak je podmienkou bezpečného šoférovania alebo vôbec schopnosti viesť automobil. Z tohto pohľadu je dôležité zrak primerane chrániť a zbytočne nenamáhať. Niekoľko otázok súvisiacich so zrakom, slnečnými okuliarmi a s tým ako je oko namáhané počas dlhej jazdy na dovolenku, sme položili špičkovému oftalmológovi a očnému chirurgovi Prof. Milanovi Izákovi.
Pán profesor, slnečných dní po chladnom máji pribúda, aký je Váš pohľad na slnečné okuliare všeobecne a tiež na ich nosenie pri šoférovaní.
Keď som začal robiť oftalmológiu pred 42 rokmi, tak som čítal niekoľko odborných publikácií, v ktorých sa písalo, že slnečné okuliare sú iba otázkou módy. Klasickí profesori oftalmológie sa zamýšľali nad tým, prečo toľko ľudí nosí tmavé okuliare, vraj je to škodlivé a že sú oči citlivejšie na svetlo, keď si ľudia dajú okuliare dole. V tej dobe sa skrátka slnečné okuliare zaznávali. Ovšem situácia a doba sa zmenila, dnes už nemožno slnečné okuliare považovať iba za módny výstrelok alebo iba doplnok módy, hoci sú slnečné okuliare doplnkom módy. V období nových civilizačných faktorov (ozónové diery, ionizujúcie žiarenie, mikrovlnné rúry, ultrafialové lúče), ktoré spôsobujú sivý zákal i poškodenie sietnice, majú správne slnečné okuliare veľký význam. Osobne odporúčam nosiť slnečné okuliare, zvlášť pri silnej intenzite slnečného žiarenia. Pokiaľ ide o ochranu zraku pred žiarením pri šoférovaní, tam je situácia iba mierne odlišná. S výnimkou kabrioletu je vodič ukrytý v kokpite automobilu, čiže intezita slnečného žiarenia nie je až taká vysoká ako na voľnom priestranstve. Potreba použiť slnečné okuliare sa zvyšuje pri zapadajúcom slnku, ktoré svieti rovno oproti vodičovi. V princípe odporúčam slnečné okuliare aj za volant. Ak nám svieti slnko do chrbta nie je nutné slnečné okuliare použiť.
Takmer všetky okuliare predávané na trhu majú UV filter nehovoriac o značkových okuliaroch. Aké skúsenosti máte s polarizačným filtrom, ktorý majú iba okuliare vybraných značiek. Majú sa vodiči zaujímať práve o okuliare s polarizačným filtrom?
Polarizačný filter je výborný všade tam, kde sa niečo leskne, pretože odstraňuje lesk. Teda ak vám náhodou zasvieti slnko na kapotu protiidúceho auta (odraz slnka od kapoty je nepríjemný) polarizačný filter odraz slnka v kapote odstráni. Odstraňuje lesk mokrej cesty a hlavne keď je viacej vody na ceste a už svieti slnko nízko nad horizontom. Sám mám s potrebou polarizačného filtra skúsenosti z lyžovačky. Pri dobrej viditeľnosti na lyžiarskom svahu občas dochádza k difúzii svetla za jasného dňa, čo spôsobuje, že prestanete vnímať nerovnosti terénu. Sám som na to doplatil a zlomil som si rebrá. Napriek osobným skúsenostiam s pretekaním v zjazdovom lyžovaní som veletel do jamy, ktorú nebolo vôbec vidieť. S polarizačným filtrom by som ju určite videl. Podobne to môže byť aj na ceste. Sú situácie, kedy pri difúznom svetle vám polarizačný filter odfiltruje všetky lesky, všetky reflexy a vidíte lepšie nerovnosti i možné prekážky. Slnečné okuliare s polarizačným filtrom sú však o niečo drahšie ako bežné.
Nadišiel čas dovoleniek a dlhých ciest autom za oddychom prevažne v noci. Komu by ste dlhú nočnú jazdu vyslovene neodporúčali, pokiať hodnotíme zrak.
Z odpovede na tieto otázky treba vynechať ľudí, ktorí žiaľ trpia distrofickými ochoreniami alebo degeneratívnymi ochoreniami sietnice. U týchto ľudí poruchou syntézy zrakového purpuru rodopsínu pri chorobách jednej vrstvy sietnice, ktorá sa volá pigmentový epitel sietnice, dochádza k šerosleposti. Takýto ľudia rozhodne nepatria za volant. Keby sme urobili výnimku, že ide o počiatočné štádium ochorení, môžeme ich nechať jazdiť cez deň ale rozhodne nie v noci. Ibaže ťažko je niekomu povedať „Ty smieš jazdiť do piatej večer a ty nie“. Venujme sa teda vodičom so 100% zrakovou ostrosťou, teda tým, ktorí na skúšobných tabuľkách vidia spodný riadok bez okuliarov alebo aj s optimálnou okuliarovou korekciou a môžu jazdiť bezpečne aj v noci.
Čomu je vystavený zrak pri jazde v noci?
Normálnemu videniu cez deň hovoríme videnie fotopické. Okolo 17.00 h, keď sa začína zmrákať, sa presúvame do videnia mezopického, kedy sa každé oko začína stávať trochu krátkozrakým. Konkrétne oko, ktoré má normálne 0 dioptrie, začína mať – ¼ až –0,5 dioptrie. Čím viac sa blížime k tzv. skotopickým hodnotám osvetlenia (videnie za noci), krátkozrakosť sa ešte zvyšuje. Je treba vedieť, že za večerného a nočného videnia klesá v dôsledku uvedenej myopizácie oka centrálna zraková ostrosť a nevidíme tak dobre na diaľku, tiež nemáme takú rozlišovaciu schopnosť ako za dňa. S týmto by mal každý počítať a už aj tie drobné chyby je treba odhaliť a hlavne večer okuliare používať (hoci si niekto myslí, že nepotrebuje okuliare) Platí to najmä pre krátkozrakých ľudí.
Aké opatrenia by sme mali urobiť pri jazde v noci a s čím treba rátať?
V prvom rade odporúčam spomaliť. Vodiči by si mali uvedomiť, na akú vzdialenosť jasne vidia značku auta pred sebou a ako sa táto vzdialenosť skracuje vo večerných hodinách. Prvým predpokladom bezpečnej jazdy v noci je odpočinok, teda sadať za volant oddýchnutý.
Známe je, že anglickí letci užívali pred nočnými letmi vývar z čučoriedkových listov produkujúcich látku, ktorá podporuje syntézu spomínaného rodopsínu a zlepšuje nočné videnie. Takže čučoriedky sú veľmi dobrým stimulujúcim faktorom, a preto sú využívané vo farmaceutickom priemysle na výrobu niektorých prípravkov. Vodičom môžem odporučiť preparát Ostrovidky.
Určite má veľký význam aj krátka pauza na parkovisku.
Odporúčam zavreť oči, keď je človek unavený a hlavne keď sa vodičovi robia „mžiky“ pred očami z množstva oproti idúcich automobilov. Krátky spánok má veľkú cenu.
Ľudia nemajú jasno v tom, či treba nosiť okuliare stále alebo iba za určitých okolností (pri šoférovaní).
V zásade ľudia s vrodenými chybami refrakcie krátko alebo ďalekozrakí by mali nosiť okuliare stále. Tam neexistuje, aby mladý človek používal okuliare iba na čítanie. Samozrejme, sú hraničné chyby pol dioptrie alebo trištvrte dioptrie, ktoré umožňujú ľuďom bežne chodiť bez okuliarov, ale akonáhle sadajú za volant, tak by si mali takéto okuliare nasadiť, pretože určite tá 100 percentná zraková ostrosť by mohla niektorým stresovým situáciám zabrániť.
Prečo mnohé ženy-vodičky nechcú šoférovať v noci, je fyziologický rozdiel medzi zrakom muža a ženy ?
Neexistuje rozdiel medzi zrakom muža a ženy. V podstate ide o psychologický problém, kedy ženy potrebujú mať vo vedení auta väčšiu istotu, ktorú v tme strácajú. Ak môžem povedať z nie oftalmologického hľadiska, ženy považujem za opatrnejšie vodičky, muži viacej riskujú a hazardujú. Moja manželka jazdí opatrnejšie ako ja a hodnotím to ako pozitívum. Horšie je to so zvládaním krízových situácií. Muž zvláda chladnokrvnejšie tieto situácie ako žena.
Profesor Milan Izák okrem hodín odpracovaných na operačných sálach očných kliník prežije veľa času v aute. Problematike a potrebám života za volantom rozumie veľmi dobre, pretože ročne najazdí vyše 30 000 km.
Nebezpečné aleje stromov
Nemecký inštitút štúdie dopravných nehôd, ich príčin a následkov zistil, že na cestách obkolesených hustou alejou stromov dochádza k ťažkým dopravným nehodám za jasného slnečného počasia. Príčinou dopravných nehôd je zlý odhad vzdialenosti a rýchlosti oproti idúceho auta pri predbiehaní. Na Slovensku máme tiež niekoľko úsekov ciest prvej triedy, ktoré lemuje husté stromoradie. Napríklad cesta pod Spišským hradom, tiež úseky medzi Popradom a Levočou, cesta od Beladíc smerom na Nitru, či za Závadkou nad Hronom smerom na Heľpu. Početné kríže na stromoch iba dokumentujú nebezpečnosť týchto prevažne rovných a prehľadných úsekov. Cesta lemovaná stromoradím sa stáva nebezpečná práve vtedy, keď do nej svieti slnko zboku a na vozovke sa striedajú pásy ostrého svetla a tieňa. Prečo sa za týchto okolností stáva predbiehanie nebezpečným nie je celkom jasné. O vysvetlenie možných príčin sme požiadali profesora Milana Izáka.
„Neviem, či vám poskytnem správnu a vyčerpávajúcu odpoveď, pretože vysvetlení môže byť niekoľko. Napríklad, my rozoznávame adaptáciu oka na svetlo a na tmu. Mylím si, že hlavne pri väčších rýchlostiach a šikmom dopade lúčov na stromoradie sa strieda veľká intenzita svetla so zatmením. Vtedy sa oko nestačí dostatočne rýchlo adaptovať na tieto zmeny, následne klesá kvalita videnia a zhoršuje sa centrálna zraková ostrosť. Určitú negatívnu úlohu môže v tomto prípade hrať aj tzv. optokinetický nystagmus. Ked´ sa človek díva na pohybujúci sa valec s vertikálnymi bielymi a čiernymi čiarami, oko začína rýchlo kmitať, lebo chce sledovať pásy. Zamýšľal som sa nad tým, či v tomto prípade nerobí oko takéto nystagmoidné pohyby, ktoré vodičovi zhoršujú zrakovú ostrosť a tým pádom nemá správny odhad vzdialenosti. Takže ide pravdepodobne o neschopnosť okamžitej adaptácie oka na svetlo a tmu, prípadne o optokinetický nystagmus“.
Aké navrhujete riešenie alebo ochranu ?
Asi treba s týmto počítať a keď vodič príde do takéhoto prostredia v aleji, tak by mal spomaliť a nepredbiehať na „poslednú“ chvíľu.
