BRATISLAVA 19. septembra (SITA) - Európa chce autá na vodík, ktorým bude z výfukov vychádzať iba para, píše český internetový denník iDnes. Ropy bude do niekoľkých desaťročí málo a bude drahá. Západnej civilizácii hrozí zrútenie - na autách je závislá. Prvá veľká energetická kríza môže prísť už o 20 rokov. Európska únia (EÚ) nechce zostať pozadu za Amerikou, ktorá na novom pohone intenzívne pracuje. Plánuje preto podporiť vizionárske projekty.
Automobilky už autá budúcnosti testujú - napríklad vodíkových mercedesov sa po európskych cestách preháňa 60. Pokiaľ budú testy úspešné, firma Daimler-Benz chce začať vyrábať autá na vodík sériovo. Svoje prototypy majú aj Ford a Nissan.
Zaviesť nové vozidlá nie je také jednoduché, pokračuje iDnes. Vodíkové autá zatiaľ nedokážu konkurovať tým, ktoré jazdia na benzín. Aj výroba nového paliva potrebuje množstvo energie. Miesto ropných rafinérií bude musieť vyrásť mnoho nových elektrární.
Najďalej je zatiaľ Island. Energie z geotermálnych zdrojov má dostatok. Prvé vodíkové autobusy už v uliciach Reykjavíku začali jazdiť v tomto roku. Niekedy v roku 2030 sa zaobídeme bez ropy, predpokladajú Islanďania. Zvyšku Európy sa to však zrejme podarí až o 20 rokov neskôr.
V Amerike tomu prezident Bush hovorí "auto slobody". V Európe to názov nemá, ale aj ona chce to isté: lacné vozidlo na vodík. Auto, ktorého jedinou "splodinou" bude voda.
EÚ dáva najavo, že tieto vízie budúcnosti podporí, aj keď presné nákresy tohto vozidla zatiaľ nikto nemá. Niekoľko firiem ako Daimler, Ford či Nissan predviedlo rad prototypov vodíkových autobusov a osobných vozidiel, ale tie zatiaľ nekonkurujú autám na benzín a naftu. Pritom automobilky investovali do vývoja vodíkových áut už dve miliardy dolárov. Budú však musieť utratiť ešte viac. Času je málo, ubúda ropy. Svet sa musí za jednu-dve generácie energeticky zmeniť, inak sa zrúti nielen automobilový priemysel, ale celá súčasná civilizácia.
No nie pre každého to bude znamenať katastrofu. Tá štvrtina ľudstva, ktorá nemá prístup k elektrine, si to sotva všimne. A ani stovky miliónov obyvateľov tejto planéty, ktoré nikdy v živote netelefonovali, asi o veľa neprídu. Ale bude to koniec Západu, pokiaľ nenájde iné zdroje energie. Optimistickí vedci veria, že je ešte 40 rokov času. Ich skeptickejší kolegovia tvrdia, že prvá veľká energetická kríza príde o necelých dvadsať rokov, druhá len o niečo málo neskôr.
Okolo roku 2020 začne klesať ťažba ropy, pred rokom 2030 sa čaká to isté so zemným plynom. Dopyt však porastie ďalej a s ním aj ceny. Jasný plán, založený na vodíku má pre túto situáciu ľadový Island. Od tohto roku sa na uliciach Reykjavíku začínajú objavovať vodíkové autobusy.
Do roku 2015 má na vodík prejsť islandská rybárska flotila - hlavný zdroj príjmov tejto krajiny. V roku 2030 či 2040 má tento plyn na Islande prevziať úlohu, ktorú v súčasnosti zohráva ropa. "Je to dobrá vízia. A keď vyrastú moji vnuci, bude to ich energetický systém," cituje iDnes propagátora vodíka, profesora Bragiho Arnasona z Reykjavickej univerzity.
Island je však na zavedenie vodíkovej ekonomiky výborne vybavený. Odpadá u neho jedna zo slabín, ktoré vodík má. Tento plyn je najčastejšie sa vyskytujúcou látkou vo vesmíre a na tejto planéte. Nikde na Zemi však nie sú žiadne vodíkové ložiská. Je nutné ho vyrábať. A tiež skladovať. Obidve veci predstavujú obrovský problém.
Vodík sa zatiaľ vyrába najmä z plyn a uhlia - z látok, ktorých čoskoro nebude dosť a ktoré znečisťujú ovzdušie. Ale Island má dosť "čistej" geotermálnej a vzdušnej energie, takže môže vyrábať vodík z vody. Môže tak naplniť predpoveď Julesa Verna, spisovateľa z doby parných strojov.
Vodík je totiž nutné nielen vyrobiť, ale tiež stlačiť alebo skvapalniť, aby ho bolo možné skladovať. Inak by nádrž vodíkového auta musela byť 3 tisíc-krát väčšia ako nádrž benzínu, aby vozidlo zajtrajška prešlo to, čo auto dneška. Len stlačenie pohltí jednu až dve pätiny energie, ktorá je vo vodíku uložená.
Hľadá sa preto cesta, ako problém obísť. Možnosť tu je: vodíkové články. V nich sa vodík nespaľuje ako benzín, a preto ho nie je treba tak veľa. Iba reaguje s kyslíkom a pritom vzniká elektrina. Je to omnoho výhodnejšie.
Ibaže vodík ľahko uniká a ľahko sa vznieti, pripomína iDnes. Svet s ním preto nemá najlepšie skúsenosti. V doprave doteraz slúžil najmä ako náplň do balónov a obrích vzducholodí, s ktorými sa začala éra vzdušného bombardovania a bežných letov za oceán. Ohnivú bodku za touto érou urobil výbuch vzducholode Hindenburg v roku 1937.
Európa robí pre obnoviteľnú energiu možno najviac na svete. Aj kandidátske krajiny sa na rokovaniach o vstupe do EÚ museli zaviazať, že prudko zvýšia jej podiel na svojej výrobe elektriny. Napriek tomu experti usudzujú, že hospodárstvo únie musí prejsť na vodík najneskôr do roku 2050, uzatvára český iDnes.
