Preto sa pozrieme na štúdie až teraz, po návrate redaktorov Automedie z Frankfurtu.Alfa Romeo symbolizuje v srdciach fanúšikov motorizmu šport. Aby nezostala nič dlžná povesti, nadviazala na tradíciu štúdiou Alfa Romeo 8c Competizione. Dizajnovo je strihnutá podľa predchodcov z minulého storočia. Trojuholníková maska chladiča požičaná zo súčasnosti oznamuje, s kým sa stretávame. Pod kapotou je prepĺňaný motor 4,2 V8 s maximálnym výkonom 331 kW (450 k). Maximum rýchlosti prekračuje – 300 km/h a 100 km/h dosiahne za 4,5 s.
Na športovom poli je velikánom aj Audi. Štúdia Audi Le Mans Quattro vzbudila naozaj zaslúženú pozornosť. Nielen agresívno-športovým vzhľadom, ale aj technikou pod hliníkovým kabátom. Pohon obstaráva 5-litrový motor V10 FSI, teda s technikou priameho vstrekovania benzínu. V tejto súvislosti je názov Le Mans nielen symbolický – motory FSI poháňali aj víťazné automobily Audi R8 v Le Mans. Motor je uložený v strede a má maximálny výkon 449 kW (610 k), krútiaci moment 750 Nm. Stovka je na rýchlomeri za 3,7 s, maximum rýchlosti sa končí na elektronicky nadiktovanej hodnote 250 km/h. Teória hovorí o maxime 345 km/h.
Zo športového poľa sa krátko presuňme do všedných dní. Citroen predstavy o viacúčelovom vozidle sprostredkoval konceptom C-Airlounge. Automobil typu van vraj naznačuje aj dizajn budúcnosti automobilov značky Citroen.
Značka GM Daewoo prevtelila predstavu o veľkopriestorovom automobile do štúdie UniVerse. Ponúka miesto deviatim pasažierom, ale v prípade potreby sa dá zmeniť na praktickú dodávku. Rozmermi sa hlási do strednej triedy vozidiel MPV. Používa vznetový 3-litrový motor V6 s technikou common-rail, ponúkajúci maximálny výkon 140 kW (190 k) a krútiaci moment 408 Nm.
Ešte pred autosalónom bolo zrejmé, že štúdiu predstaví aj automobilka Ford. Zahalená plachtou naznačila len to, že pôjde o osobný automobil. Na autosalónovej premiére sa predstavil športový automobil s názvom Visos, ktorý je dedičom niektorých štylistických prvkov použitých už v minulosti. Športové kupé ponúka priestor pre štyroch pasažierov a poháňacou jednotkou sa mu stal motor s maximálnym výkonom 257 kW (350 k).
Ďalším exotickým športovým konceptom je Hyundai CCS. Vznikol na báze Hyundai Coupé, na jeho tvorbe spolupracovala firma Karmann. Táto spolupráca naznačuje, že ide o kupé/kabriolet, teda automobil s pevnou sťahovacou strechou. Poháňacou jednotkou je 2,7-litrový motor V6 s maximálnym výkonom 130 kW (176 k).
V poslednom čase sa roztrhlo vrece so štvordverovými kupé. Do tejto novodefinovanej verzie karosérie spadá aj hliníková štúdia Jaguar R-D6. Zadné dvere sa otvárajú dozadu, vo vnútri je jasná elegancia značky. Pod kapotou je vznetový motor 2,7 V6 s dvoma turbodúchadlami, dosahujúci maximum výkonu 170 kW (231 k). Zrýchlenie z 0 na 100 km/h sa zrealizuje za menej ako 6 s a maximálka je elektronicky obmedzená na 250 km/h.
Štúdia Lancia Fulvia je postavená v štýle retro. Poháňa ju zážihový motor 1,8 l (103 kW/140 k), ktorý ju zrýchli z 0 na 100 km/h za 8,6 s a maximálnu rýchlosť 213 km/h.
Mazda premenila skice, ktoré uvoľnila pred otvorením autosalónu, na reálnu štúdiu Kusabi. Malý, agresívne strihnutý automobil, poháňa 1,6-litrový vznetový motor so vstrekovaním paliva common-rail.
Kto chcel vidieť ďalšiu športovo vyzerajúcu štúdiu, neobišiel Mercedes-Benz Vision CLS. Elegantný automobil s tvarmi kupé je vlastne plnohodnotná limuzína s výbornou ponukou miesta vo vnútri. Koncept nie je tvarovo príliš vzdialený realite. Pod kapotou je motor CDI s dvoma turbami (195 kW/265 k), výkon na kolesá prenáša nová 7-stupňová automatická prevodovka. Z 0 na 100 km/h akceleruje CLS za 6,5 s a maximum rýchlosti sa končí na 250 km/h (elektronicky obmedzená).
Mitsubishi predstavil milý malý koncept označený stroho písmenom i. Ide o úsporné auto s jednolitrovým motorom s variabilným časovaním ventilov. Hnaciu silu na zadné kolesá prenáša bezstupňová prevodovka CVT.
Štúdiu sme našli aj v expozícii japonskej značky Nissan. Ide o pohľad na budúce tvary automobilov SUV – koncept s názvom Dunehawk.
Aj keď hviezdou v stánku značky Opel bola nová Astra, aj tu zaujal koncept - Opel Insignia. Limuzína skrýva vo vnútri systém Flex7, čo znamená, že je sedemmiestna. Podľa otcov myšlienky ide o koncept vozidla, ktoré by sa mohlo stať zástupcom značky vo vyššej triede. Motor pochádza zo Chevroletu Corvette (253 kW/344 k).
Peugeot už oznamuje príchod nasledovníka modelu 406. Naznačuje to štúdia 407 Elixir, ktorá má pod kapotou vznetový motor 2,7 HDI V6 (148 kW/201 k). Rázvor vozidla 272,5 cm prezrádza, že v interiéri je veľkorysá ponuka miesta pre pasažierov usadených na štyroch samostatných sedadlách.
V expozícii značky Renault boli rovnomenné štúdie Be Bop. Jednou je športový automobil a druhou SUV. Líšia sa svetlou výškou a motormi (SUV má svetlú výšku 21 cm). Športový Be Bop má motor 2,0 Turbo (165 kW/224 k) a Be Bop vo verzii SUV s pohonom štyroch kolies 1,6 16 V (84 kW/114 k).
Pripomenúť treba aj štúdiu Seat Altea, ktorá je na prahu sériovej výroby. Objaviť sa má na budúci rok. V nižšej strednej triede bude teda výborná ponuka nových automobilov (VW Golf, Opel Astra, Mazda3, Seat Altea) a tých, ktoré im stále môžu konkurovať.
Mladoboleslavská Škoda priviezla štúdiu Roomster. V tomto prípade sa dizajnéri pustili do automobilu s nie veľkými rozmermi (dĺžka 405,5 cm), ale s výbornou ponukou vnútorného komfortu. Tento automobil vraj nemá budúcnosť, no technika a dizajn by sa mali premietnuť do budúcich vozidiel značky.
Stánok Volkswagenu sa zaskvel hneď dvoma štúdiami. Nový Golf sa preobliekol do verzie GTI, ktorá má viaceré optické úpravy, zníženú svetlú výšku a 18-palcové disky z ľahkej zliatiny. Poháňacím agregátom je 2-litrový prepĺňaný motor FSI s maximálnym výkonom 147 kW (200 k). Druhá, ostrejšia štúdia sa volá Concept R. Pod zaujímavo tvarovanou karosériou sa skrýva uprostred uložený motor 3,2 V6 (195 kW/265 k). Zrýchlenie z 0 na 100 km/h znamená hodnotu 5,3 s a ručička rýchlomera by sa mohla zastaviť na 270 km/h. „Mohla by“ preto, lebo maximálna rýchlosť je elektronicky obmedzená na 250 km/h.
Budúcnosť po technickej a dizajnérskej stránke teda nevyzerá najhoršie. Uvidíme, čo z nej vymodeluje ekonómia.
Miloš Dubovský
Foto: archív
