V nedeľu vyvrcholil najprestížnejší domáci motokrosový seriál. Záverečné, v poradí piate podujatie sa uskutočnilo na Turzovke. Daždivé počasie týchto dní urobilo z podujatia doslova kalváriu. Všade, kde sa človek pohol, bolo len blato a voda. Dokonca mnohí pretekári si radšej rozložili svoje stanovišťa na príjazdovej komunikácii ako v zaplavenom depe. Nepriaznivé podmienky sa podpísali aj pod málopočetnom jazdeckom obsadení jednotlivých kubatúr.
Najviac jazdcov - štrnásť sa objavilo za štartovacou rampou v pretekoch o Slovenský pohár. Avšak v tejto kategórii bolo o víťazovi rozhodnuté už pred poslednými pretekami. Poradie 1. Kapajčík, 2. Repa a 3. Krajčí teda nič nezmenilo na tom, že držiteľom pohára sa stal Štefan Juráš. Juniorská kategória jazdcov na osemdesiatpäťkách mala počas celej sezóny jediného suveréna v osobe Juraja Šimka. Hoci na predposlednom podujatí v Prešove zaznamenal v prvej jazde bodový výpadok, jeho suverenita a osemnásťbodový náskok pred Martinom Kohútom mu prakticky dopredu zaručovali titul. Stále však platí, že nehovor hop, kým si nepreskočil. Po štarte vystrelil ako raketa na Kysuciach domáci Martin Kohút.
Bolo úžasné sledovať, s akou ľahkosťou sa tento útly jazdec borí nesmierne náročnou traťou. Naopak Juraja Šimku blato trošku zaskočilo. Spadol a po páde ho zradil motocykel, čo znamenalo, že z pretekov odstúpil. Martinovi sa oplatilo nehádzať flintu do žita a bojovať až do samého konca sezóny. Zisk dvadsiatich bodov, bodová nula jeho súpera a zrušená druhá jazda znamenali, že v konečnom hodnotení majstrovstiev predstihol svojho súpera o dva body. Napokon stále platí, že kto sa smeje nakoniec, ten sa smeje najlepšie. Tretí v celkovom hodnotení skončil Tomáš Račák, ktorý na Turzovke skončil druhý.
Keby nebola druhá jazda zrušená, mohla to byť medzi juniormi dráma hodná majstrovstiev sveta. Najočakávanejší súboj sa mal však odohrať medzi seniormi. Tu mal najlepšiu východiskovú pozíciu Erik Riho, lebo jeho náskok na druhého Ľubora Kaňu činil sedemnásť bodov. Smola posledných rokov ale držala Erika pri zemi. Dokonca s bratom zakázali rodičom brať na preteky čo i len šampanské na oslavu prípadného titulu. Napokon sa všetko dobre skončilo, lebo nikto z dvanásťčlenného poľa pretekárov nedokázal Riha ohroziť v ceste za víťazstvom.
Vyhral systémom štart cieľ pred Tomášom Bučencom a Martinom Tóthom. Ľubor Kaňa skončil až štvrtý, ale opäť ako najlepší jazdec na stodvadsaťpäťke, čo mu zaistilo aspoň titul v tejto samostatne hodnotenej kubatúre. Riho s celým tímom mal z titulu nesmiernu radosť. Veď naposledy získal individuálny titul v roku 1997. Apropo, rodičia príkaz neposlúchli a okrem vína na oslavu pribalili aj tričká, na ktoré dali vopred natlačiť „Erih Riho motokrosový majster SR roku 2001“.
