Takto vyzeral most nového úseku diaľnice D1 pred tunelom Branisko v smere od Prešova asi 15 minút po letnom daždi. Na konci mosta pred tiahlou zákrutou stála niekoľkomilimetrová vrstva vody. V tomto momente už musí dezén pneumatiky odvádzať raz také množstvo vody ako predtým. Keď to nezvládne, začína sa aquaplaining.
Voda je veľkým nepriateľom vodičov najmä na cestách s vyjazdenými koľajami či zle vyriešeným odtokom povrchovej vody. Miest s nebezpečným povrchom je na Slovensku viac ako dosť. Napríklad na nedávno otvorenom úseku diaľnice D1 (Fričovce - tunel Branisko) v smere z Prešova do Popradu je niekoľko miest (na mostoch), kde voda neodteká, ako má. Napriek tomu tam nie je tabuľa, ktorá by upozorňovala na možnosť vzniku aquaplainingu či na nebezpečenstvo šmyku v daždi. Na hrubšej vrstve vody môže pneumatika stratiť kontakt s vozovkou a auto sa stáva neovládateľným. V lepších prípadoch sa po prejdení miesta kontakt obnoví a auto pokračuje vo zvolenom smere. Horšie je, ak potrebujeme pri aquaplainingu vozidlo zabrzdiť, alebo niekam nasmerovať. Najvhodnejšie je mierne ubrať plyn a počkať, kým budeme za kritickým miestom a potom reagovať. Voda totiž kladie odpor, po pár metroch začne rýchlosť klesať a kontakt s cestou sa obnoví. Keď však vodič v panike z aquaplainingu strhne volant a natočí kolesá, auto pôjde ďalej rovno až do chvíle, kým sa pneumatiky opätovne nedotknú cesty. Vtedy kolesá zaberú tým smerom, ako je volant natočený, a auto môže dostať šmyk. Pri aquaplainingu treba narábať s autom mierne a citlivo. Najlepšou zbraňou proti aquaplainingu (okrem hĺbokého dezénu pneumatiky) je zníženie rýchlosti v daždi najmä pred veľkými mlákami. Čím sú pneumatiky širšie, tým skôr môže začať auto "plávať". Možnosť vzniku aquaplainingu narastá od rýchlosti 90 km/h, samozrejme v závislosti od hĺbky dezénu a šírky pneumatiky.
