Chalupárska a hubárska sezóna je v plnom prúde, čo prináša aj častejšie výjazdy autom do lesa. Keďže nie každý má terénne auto, bezpečné absolvovanie úsekov lesných ciest ostáva na šikovnosti vodiča. Začiatočníci zvyknutí na rovný asfalt veľkomesta by si mali zobrať na prvú jazdu poľnou cestou skúseného vodiča a dodržiavať niekoľko hlavných zásad jazdy lesom.
Prispôsobiť rýchlosť
Lesné asfaltové alebo štrkové cesty majú v prvom rade odlišnú šírku a profil v porovnaní s bežnými komunikáciami I., II. a III. triedy. Poškodený povrch vozovky nás nepriamo núti k zníženiu rýchlosti aspoň na 30 km/h. Navyše na úzkej ceste sa môžeme stretnúť s oprotiidúcim autom a nebezpečenstvo predstavuje aj náhle skočenie lesnej zveri do cesty. Nízka rýchlosť je aj vec etiky a vzťahu k prírode.
Jazda dole z kopca
Dole strmým kopcom je najlepšie ísť na rovnakom prevodovom stupni, ako sme išli hore. Brzdenie motorom zaručuje vyrovnanú rýchlosť. Ak zbadáme jamu alebo nerovnosť, pred ktorou sa nedá zabrzdiť, je lešie snažiť sa ju obísť alebo pri prejazde ešte pridať plyn. Najhoršie je v jame prudko brzdiť. Pruženie auta pri brzdení klesne, zníži sa výška podvozka a pravdepodobnosť poškodenia auta ešte zvýšime.
Pozor na vysoký stred cesty
Profil lesných ciest formuje vplyv počasia a ťažké mechanizmy naložené drevom. Stred cesty býva v porovnaní s vyjazdenými koľajami poriadne vysoký. Pri nerozvážnej jazde si vodiči neraz prerazia olejovú vaňu motora, prípadne inak poškodia podvozok. Osobným autom s nízkou svetlosťou podvozka je najlepšie jazdiť mimo koľaje (vpravo alebo vľavo), aby kolesá išli po vyvýšenej krajnici a po vyššom strede cesty. Najnižšia časť auta bude nad koľajou. Zvlášť nepríjemné sú lesné cesty so stredom porasteným vysokou trávou. V nej môže by veľké drevo alebo kameň. Po veľkom kameni bez ostrých hrán je lepšie prejsť pomaly kolesom, ako ho mať pod stredom auta. Prechádzanie cez stred lesnej cesty z jednej strany na druhú musí byť čo najkratšie a najpriečnejšie.
Nespevnená krajnica
Krajnica lesných kumunikácií v kopcovitom teréne nemusí byť vždy pevná a spoľahlivá. Ak už musíme ísť po krajnici, aby sme sa vyhli vysokému stredu, je lepšie vybrať si stranu bližšie k svahu a nie k "priepasti". Pri vyhýbaní sa inému autu vychádza na okraj cesty ten, kto má lepšie viditeľnú krajnicu. Kaluže na lesných cestách nebývajú široké, skôr úzke a dlhé. Samotná kaluž vody je varovanie, že v mieste je jama alebo blato, o zákernosti ktorých nemusíme mať ani potuchy.
Odstavenie vozidla
Mnoho hubárov a rybárov neberie ohľad na to, že po lesnej ceste môže ísť ešte niekto iný a vozidlo odstavujú takmer v strede cesty. Ľahko sa môže stať, že lesnú cestu potrebujú použiť záchranári alebo polícia a okrem nej k zranenému iná cesta nevedie. Hľadať v lese majiteľa auta môže niekoho stáť život alebo aspoň poriadne nervy.
Zaparkované auto vedľa lesnej cesty by malo mať poháňané kolesá na lepšej časti povrchu. Počas niekoľkých hodín pobytu v prírode môže začať pršať a trávnaté blatisté miesto pod cestou sa môže stať pascou, z ktorej osobné auto po mokrej tráve nevyjde.
Leniví vodiči a náruživí hubári nechajú otáčanie auta na neskôr. Pre prípad nebezpečenstva je lepšie mať auto otočené v smere jazdy späť. Pred blatistým úsekom je lepšie zastať, preskúmať možnosti a zacúvať na najbližšie možné miesto vhodné pre otočenie sa.
Nebezpečné strnisko
Istý druh nebezpečia predstavuje pole so strniskom a slamou, prípadne lúka so suchou trávou. Od horúceho výfuku sa môže vznietiť slama a od nej celé auto.
Lesná stráž
Právomoci lesnej stráže stanovuje zákon o lesoch a každý, kto vstupuje do lesa autom, musí počítať aj s tým, že lesná stráž ho má právo zastaviť. Môže ho tiež vykázať z územia lesných pozemkov, ak nemá povolený vjazd podľa osobitných predpisov, nehovoriac o práve ukladať blokové pokuty za priestupky.
