V súčasnej dobe presýtenej teroristickými útokmi, atentátmi a hroziacimi nebezpečenstvami je zaistenie bezpečnosti politikov a diplomatických misií na území ktoréhokoľvek štátu vrátane Slovenska veľmi ťažké. Zvlášť, ak zodpovednosť za mnohých ľudí visí na hlave jediného človeka, ktorý musí dokonale poznať svoj tím a vedieť predvídať. Riaditeľ Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR, plk. JUDr. Ján Packa sa dokáže od tiaže problémov svojho povolania odreagovať aj v pracovnom čase, musí však sedieť za volantom.
Nemáte už šoférovania vyše hlavy ? Ročne najazdíte vyše šesťdesiat tisíc kilometrov a za volantom strávite veľa času.
Nie. V prvom rade je to hobby a relax, pretože keď sedím v kancelárii a bojujem s papiermi, organizujem prácu a rozdeľujem ľudí, teším sa na chvíľu, keď si sadnem za volant. Šoférovanie je vlastne vyčistenie hlavy, pretože človek sa má venovať riadeniu auta naplno, nielen preto, že mu to káže zákon, ale preto, lebo je to potrebné. Navyše mám rýchle auto, môžem s ním jazdiť rýchlejšie, a to si vyžaduje kompletnú pozornosť.
Ako vnímate život na slovenských cestách zo svojho pohľadu príslušníka polície a vodiča silného luxusného vozidla zároveň?
Niekedy diskutabilne. Akonáhle sa niekto na ceste ponáhľa, ten druhý – pomalší, mu prekáža. Občas si tiež povzdychnem nad pomalými vodičmi. Ťažké srdce mám na tých, ktorí nesledujú premávku pred a za sebou. Niekedy sa mi zdá, že býva národným športom robiť za volantom všetko okrem riadenia, telefonovať, zabávať sa s autorádiom, rozptyľovať sa s posádkou a nevenovať sa spätným zrkadlám a jazde. To je problém vodičov. Druhá vec sú naše komunikácie, kvalita ciest je na niektorých miestach zlá, a to sa týka najmä vyjazdených koľají v čase dažďa pre hroziaci aquaplaining. Totiž aquaplaining je problém zvládať najmä pri vozidlách rýchlejších so širokými pneumatikami. Ďalším kritickým bodom na slovenských cestách je hustota premávky, ktorá neúmerne stúpa a niekde je veľký problém spraviť bezpečný predbiehací manéver aj s výkonným autom. Sú to tri aspekty, ktoré vnímajú aj iní motoristi nielen ja a všetci sa musíme s nimi naučiť žiť. Ideálna by bola prázdna rovná cesta . . . ale to je už dávno preč.
Ako väčšina chlapov aj vy máte svoje vysnívané autá , ktoré sú to?
Nepoviem kokrétnu značku, lebo ich je veľa. V každom prípade mám rád športové vozidlá so športovým charakterom, to znamená silný motor a veľmi dobre vyladený podvozok. Viac ako na dizajn dám na jazdné vlastnosti, pretože s takým autom sa dokážem hrať.
Mnoho „rýchlych“ vodičov považuje bezpečnostné systémy ako ABS, ESP či ASR za zbytočnosť prekážajúcu športovej jazde.
Tieto elektronické systémy sú úžasným pokrokom pre vodičov. Samozrejme každý výrobca predáva auto pre bežného zákazníka, teda pre vodičov rôznych schopností a nie pre pretekára. Tieto systémy sú „blbosti“ vzdorné, čiže zachraňujú, čo vodič pokazí a dnes dokážu naozaj veľa. Fantastickou novinkou je aktívne riadenie od BMW, ktoré tiež prispieva k dokonalejšej ovládateľnosti auta. Samozrejme sú chvíle a situácie, keď systém za každú cenu koriguje správanie vozidla a vtedy ho vypínam, aby som sa mohol pohrať s autom v riadenom šmyku, systémom brzda plyn. Napríklad protipreklzový systém vypínam v zime, keď sa chcem vyhrabať z hlbokého snehu.
Sú systémy jazdnej stability vozidla zapnuté aj v policajných (vládnych) vozidlách, ktoré prepravujú chránené osoby?
Samozrejme. Vypínajú sa iba v extrémnych prípadoch. Pri rýchlej jazde je elektronický systém nezaplatiteľný. Na výcviku sme vypli napríklad protipreklzové systémy a skúšali sme cit vodiča v konfrontácii s bezpečnosťou. Sám som nechcel tomu veriť, ale ukázalo sa, že elektronika je presnejšia a bezpečnejšia zvlášť na snehu a ľade. Počas prepravy chránenej osoby nejde o efektnú rýchlu jazdu šmykom, ale iba o rýchlu bezpečnú jazdu.
Aké máte kritérium pri výbere vozidla na prepravu ústavných činiteľov a diplomatických misií? Občania si myslia, že z verejných peňazí by sa mohli kupovať lacnejšie autá.
Viem, že každému je ťažko, keď vidí luxusné auto a pozerá sa aký papaláš sa v ňom vezie, ale to nikto nezmení. Tu Ameriku neobjavíme, pretože je to tak na celom svete a najvyšší predstavitelia štátu sa vozia v luxusnejších autách. Neviem o štáte na svete, kde by sa vozili v Trabante. V princípe nejde o luxusné autá, tu ide o bezpečnosť prepravy predstaviteľov. Či sa nám to páči alebo nie, štát má nejakých vrcholných predstaviteľov, tých si ľudia zvolili, sú tu na nejakú dobu a my sme zodpovední za ich bezpečnosť. A tú bezpečnosť im musíme zaručiť. Napokon bezpečnosť zaručuje vždy to väčšie a luxusnejšie vozidlo. Mali sme zaužívanú značku BMW, prešli sme aj na Mercedes, skúšame AUDI. Výber značky sa odvíja od ponuky bezpečnostných systémov, je to otázka výdrže a ceny automobilu. Potrpíme si na to, aby sme kupovali vozidá za veľmi výhodné ceny, máme veľké diplomatické zľavy, ktoré sa pohybujú od 20 do 40 %. Okrem zľavy nám musí firma zabezpečiť zaškolenie technikov na servis, diagnostiku a dodávky náhradných dielov.
Máte vlastný servis ?
Áno a to kompletný s diagnostikou i priamou dodávkou náhradných dielov od automobiliek. Šesť zaškolených technikov sa stará približne o sto vozidiel. Okrem bezpečnosti, aby sa vozidlá nedostali komukoľvek do ruky to znamená úsporu peňazí. Šesť technikov, ktorí majú stále čo robiť, nás výjde lacnejšie ako neustále prehliadky v servisoch s veľkou hodinovou sadzbou na luxusné vozidlá.
Nový slovenský prezident Ivan Gašparovič inak povedané „pretekár“, má na rozdiel od predchodcu záľubu v rýchlych autách, dokonca symbolicky absolvoval preteky do vrchu na Pezinskej babe. Potešila vás prezidentova záľuba v pretekaní ?
Osobne mi je to veľmi blízke, a som v celku rád , že má práve takúto záľubu, pretože túto oblasť poznám a viem spraviť pre jeho bezpečnosť veľmi veľa. V každom prípade je to jednoduchšie ako zabezpečovať starý hrad alebo džungľu. Keď ide prezident na preteky mám možnosť vstúpiť medzi organizátorov, prehliadnuť dráhu, pripraviť opatrenia a záchranné tímy. Mám možnosť pripraviť vozidlo a právo povedať prezidentovi ako má jazdiť a čoho sa nemá dopustiť na dráhe, aby nedošlo ku kolízii. Toto všetko je reálne ovplyvniteľné. Pre prípad kolízie máme pripravený tím, ktorý dokáže zasiahnuť. Napokon po prvej tréningovej jazde na Pezinskej Babe sa dá vypozorovať správanie prezidenta za volantom a to, nakoľko je ochotný ísť až na hranicu rizika. Pán prezident si v tomto dal povedať, nešiel s autom na doraz. Podľa mňa aj preteky sa jazdia štyri pätiny a nie na päť pätín – na sto percent jazdí iba blázon.
Porovnávali ste, čo je pre nášho prezidenta nebezpečnejšie, pretekať v aute na uzatvorenej trati, alebo ho prepravovať v hustej mestskej premávke?
Ak mám zabezpečenie na trati, mám tímy ľudí a záchranárov, ktorí môžu byť na mieste kolízie do jednej minúty a trať je voľná bez iných automobilov, zdá sa mi pretekanie bezpečnejšie ako jazda medzi stovkami búrlivých vodičov. Samozrejme za volantom pretekárskeho auta musí sedieť rozumný človek s ochotou podrobiť sa požiadavkam bezpečnosti.
