Ďalším dôvodom na celosvetové obmedzenie spotreby sú zdroje ropy a ich krátka budúcnosť. Odhaduje sa, že čierne zlato vystačí automobilizmu iba na nasledujúcich 50 rokov. Pre lepší obraz si stačí porovnať spotrebu a výkon dnešného automobilu s 20 ročným vozidlom. Jediná kvapka paliva má v súčastnosti mimoriadne vysokú účinnosť. Koľko kvapiek automobil zhltne, nazávisí iba od motora, ale aj od štýlu jazdy a desiatok ďalších okolností.
Narábanie s hmotou
Veda o spotrebe je vlastne veda o energii a zotrvačnosti. Odpor zotrvačných hmôt sa snaží zachovať stav , v ktorom sa vozidlo momentálne nachádza. Pri zrýchlení je úlohou motora prekonať zotrvačnosť vozidla a naopak pri spomaľovaní preberajú na seba podobnú úlohu brzdy. Celkový odpor zotrvačných hmôt závisí od hmotnosti auta, použitých kolies i motora. Každá jedna vec, ktorú vozíme zbytočne so sebou, zväčšuje hmotu vozidla a tým aj spotrebu. Už pri jazde dlhej 100 km sa oplatí vyložiť nepotrebný náklad a ísť bez neho. Najväčší vplyv na spotrebu má ale naše narábanie s hmotou auta. Opatrná nie rýchla jazda nás môže oklamať vtedy, ak nie je plynulá. Krátke zrýchlenia a opätovné ubrzdenia sa sčítavajú a keď ich je veľa, neúmerne zvyšujú spotrebu. Za istých okolností je vhodné výrazne zrýchliť a potom hoci vo vyššej rýchlosti jemne narábať s rozbehnutou hmotou. Počet a sila šľiapnutí na brzdový pedál nám jasne hovorí o tom, koľko zbytočnej energie sme vyrobili, keď ju musíme brzdiť. Samozrejme niekedy brzdenie ovplyvňuje situácia na ceste.
Vietor do plachiet
Súčiniteľ odporu vzduchu Cx vyjadruje, ako je zvládnutá aerodynamika karosérie a všetkých jej výčnelkov a záhybov. V roku 1991 prišiel na trh športový Opel Calibra s vtedy úžasným súčiniteľlom Cx=0,33. Dnes je tento údaj prekonaný aj bežnými rodinnými automobilmi. S narastajúcou rýchlosťou rastie aj odpor vzduchu, ktorý musí prekonať sila motora. Každá zmena na profile karosérie mení aj veľkosť odporu vzduchu, väčšinou k horšiemu. 
Typickým príkaldom je strešný nosič s lyžami, bicyklom alebo batožinou, prípadne prázdny nosič, ktorý vozíme iba tak. Navýšenie priemernej spotreby stúpa priamoúmerne s plochou nákladu a rýchlosťou. Preto netreba s nákladom na streche jazdiť veľmi rýchlo, navyše náklad nad hlavou zhoršuje jazdné vlastnosti. Na častú jazdu za oddychom po diaľniciach je vhodné používať strešné boxy. Sú uzamykateľné , bezpečné a nemajú veľký odpor vzduchu. Sú však oveľa drahšie ako bežný strešný nosič. Prevoz bicyklov je jednoduchší a bezpečnejší vzadu na ťažnom zariadení. Ibaže stojan na to určený je jednoúčelový a nie lacný. Aerodynamický odpor vozidla a spotrebu negatívne ovplyvňuje otvorené okno vo dverách, prípadne strešné okno. Otvorené strešné okno zväčší spotrebu o 0,5 – 0,9 l/100km. Čierneho Petra aerodynamiky predstavuje spojler. Rôzne neoverené tvary spojlerov a doplnkov zhoršia spotrebu aj o 1 až 2 l/100 km , pritom sa neraz stáva, že takéto monštrum zhoršuje i aerodynamický prítlak. Výbornú spotrebu pri rýchlej jazde po diaľnici dosiahneme vtedy, ak nám fúka silný vietor do chrbta. V silnom protivetre sa oplatí ubrať a znížiť rýchlosť.
V hre je aj koleso
Svojou troškou do „hry o spotrebe“ prispieva aj koleso zložené z pneumatiky a disku. Prvý predpoklad zbytočne vysokej spotreby paliva prináša podhustená pneumatika. Okrem horších jazdných vlastností zvyšuje valivý odpor a riziko poškodenia. S ohľadom na spotrebu by padla vhod tvrdá až prehustená pneumatika , čo by ale negatívne ovplyvnilo bezpečnosť a životnosť pneumatiky. Tlak predpísaný výrobcom bude najlepší. Blízku náväznosť na valivý odpor má povrch cesty. Kvalitné cesty s rovným a tvrdým povrchom pôsobia doslova balohodárne na životnosť pneumatík i spotrebu. Inak je to v daždi. Čím viac vody je na ceste, tým menej paliva v nádrži. Najväčší žrút benzínu je sneh. Hrubá vrstva kašovitého snehu robí so spotrebou divy. V závislosti od podmienok a motora stúpne spotreba o 1 až 2,5 l/100 km. Na trase dlhej 400 km, „zožerie“ snehová kaša o 10 l paliva viac , čo je v prepočte cca 360 Sk. Toto je prípad celoštátnej snehovej kalamity, preto je na zváženie odloženie plánovanej cesty.
Priorita víťazí
Čas a penaize sú od vekov na sebe závislé. Rýchla jazda znamená vyššiu spotrebu, ale nie vždy výraznú úsporu času. Na krátkej vzdialenosti a v zastavanej oblasti vyššia rýchlosť prinesie málo ušetreného času , nehovoriac o riziku nehody a neúmerne väčšej spotrebe. Svoj podiel na vyššej spotrebe majú kopce a rozbitá cesta.
Z tohto ohľadu je lepšie jazdiť po diaľnici, kde neprekonávame veľké stúpania a predbiehanie je pozvoľné. Cesty prvej triedy naopak predbiehanie vyžadujú a čím lepší rýchlostný priemer chceme mať, tým viac musíme predbiehať. Pomer medzi ušetreným časom a spotrebou na diaľnici si zvolí sám vodič. Rýchlosť nad 130 km/h je u nás nepovolená a od tejto hranice stúpa aj spotreba. Inak je to pri silných autách s objemným motorom, to je však iná kapitola.
Benzín verzus nafta
Voľba motora si zasluhuje aspoň minimálnu dávku pozornosti a krátku analýzu. Špičková technológia naftových motorov zrazila spotrebu na neslýchané hodnoty , hlavne vo vzťahu k výkonu. Druhá strana mince poukazuje na 
vyššiu nákupnú cenu dieselov. Pri vysokom počte najazdených kilometrov za jeden rok (25 000 a viac) vyhráva diesel. Ľahko sa s ním predbieha a ostrejšie tempo sa neprejavuje na spotrebe tak, ako u benziňákov. Malé rodinné autá si zase môžu vystačiť s benzínovým motorom neveľkého objemu. Stačí rozumný prístup k jazdeniu a spotreba 5,5 l/100km príde sama. Objem a výkon motora ovplyvňuje spotrebu a výber je opäť na majiteľovi. Do úlohy služobného auta na dlhé trasy nepasuje malý a slabý motor. Pri predbiehaní i vysokom tempe na diaľnici sa doslova žmýka, má vysokú spotrebu a skôr sa opotrebuje. Naopak, výkonný motor môže pri rýchlosti 140 km/h „papať“ menej. Prirodzene, na dochádzanie do práce a rozvoz detí do škôlky postačuje dolná hranica ponuky motorov.
Univerzálny recept na najnižšiu spotrebu síce neexistuje, ale správny spôsob jazdy dokáže urobiť divy. Po zvážení všetkých okolností a odstránení zlozvykov priemer klesne aj o 1 l/100 km. Či sa to oplatí? Jeden liter ušetrený na každých 100 km je 0,36 Sk na kilometri. Priemerná ročná dávka 15 000 km vráti naspäť do vrecka 5 400 Sk.
