V uliciach Púchova už niekoľko desaťročí cítiť vôňu vulkanizácie, atmosféru kolies a všetkého, čo s nimi súvisí. Preto je celkom prirodzené, že v tomto meste by mala byť podchytená história kolesa a pneumatiky. Nie všetci vedia , že práve na pôde tohto mesta sa nachádza Múzeum kolies Etop, jediné svojho druhu v strednej Európe. Neveľké múzeum vzniklo najskôr ako firemné, no zakrátko pribudli stovky exponátov a do múzea začali prichádzať exkurzie z okolitých škôl, či významné návštevy mesta.
Pri vstupe Slovenska do Európskej únie múzeum oslávilo prvých 500 dní fungovania. Za tento čas existencie pribudlo v múzeu aj 500 exponátov, vrátane kolies, koliesok, pneumatík, kníh, zlepšovacích návrhov a technickej dokumentácie. Vznik ojedinelého Múzea kolies má na svedomí, riaditeľ „kolesárskej“ výrobnej firmy v Púchove, Ing. Vladimír Lukáč – „Sú tri roky odvtedy, čo ETOP Trading začal programovo sústreďovať exponáty a dokumenty z oblasti výroby a využitia kolies. Neskôr sme zistili, že ucelená expozícia kolies v Európe neexistuje, tak sme uskutočnili priemyselno-právnu ochranu a zaregistrovali ochrannú známku múzea“.
Múzeum kolies ETOP zatiaľ existuje v pôvodnom firemnom podkroví a časom sa má presťahovať do nových priestorov. Vchod cez areál firmy má svoje čaro, pretože návštevníci vchádzajú do minulosti cez dielne, v ktorých vznikajú kolesá dneška. Atmosféru histórie kolesa približujú tri kompletné kolesá lietadiel TU 154, ktoré ešte len čakajú na transport po točitých schodoch. Tieto budúce exponáty kedysi rolovali po pristávacej dráhe a na palube lietadla sedeli mnohé významné osobnosti vrátane Pápeža. Strmé podkrovné schody sú vlastne bránou do histórie a budúcnosti kolesa zároveň, pričom časová os prehliadky začína pri kamennom kolese z doby 7000 rokov pred našim letopočtom, kedy pravdepodobne starí Suméri rozbehli éru valivého pohybu. Medzi pneumatikami nájdeme slávne značky ale aj neexistujúcich významných výrobcov ako Kudrnáč z Prahy alebo pneumatiky Baťa. Z pohľadu histórie kolesa nemožno opomenúť príchod plechových diskov ( disk Triplex r. 1920) a zmeny vo výrobnej technológii. Na reštaurovanie momentálne čakajú kolesá z legendárneho Fordu T a automobilov Porsche. Asi najcennejším exponátom je hasičská striekačka ťahaná koňmi a obutá do pneumatík Continental.
„Múzeum je ako živý organizmus. Má oslavu vzniku, múzeum rastie, silnie, vyvíja sa. Verím, že už prekonalo ťažké časy a stalo sa plnoprávnym partnerom dnes renomovaných kolegov. Za uplynulých 500 dní prekonalo búrlivý rozvoj. Pribudli stovky exponátov. Prírastky sú i v knižnej a digitálnej forme, ale pribudli napr. i pesničky, ktoré obsahovo alebo textom súvisia s kolesami. Múzeum má autentické platidlo, dukát s vlastným logom. Evidovaná návštevnosť prekročila hranicu 5.000 návštevníkov. Najviac ma teší, keď môžem listovať v kronike , ktorá eviduje hostí zo Švédska, Fínska, Ruska, Francúzska, Talianska ale i Izraela, Turecka, Afganistanu a z ďalších krajín. Pripomeniem i to, že kalendár s fotkami z Múzea kolies ETOP, stvárnený do netradičného designu – do stolnej kazety, získal 2. miesto v súťaži kalendárov SR za rok 2003. Jednou z dominantných úloh v tomto období je historická rekonštrukcia kolesárskej dielne. Kolesári dominovali viac ako celé tisícročie pri výrobe kolies. Naša reálna dielňa priblíži výrobu kolies z prelomu 18. a 19. storočia“ s hrdosťou hovorí Ing. Vladimír Lukáč. Pri prehliadke histórie nemožno obísť vynálezy aplikované na kolese diskom počnúc a pneumatikou končiac. Expozícia mapuje zlomové momenty a bezpečnostné systémy výrobcov ako Michelin, Goodyear, Continental alebo Etop. Súčasnosť zastupujú v múzeu najnovšie disky, kolesá pre agrotechniku, ekologické kolesá z recyklovaných pneumatík, kolesá z tanku a monopostu Formule 1. Škoda, že vystavená pneumatika Pirelli s odnímateľným dezénom (r. 1965) sa nedočkala výraznejšieho úspechu a sériovej výroby.
Ku kamennému kolesu prináležia aj jeho nasledovníci z mladších dôb ale „iba“ o niekoľko storočí. Sú to repliky prvého dreveného kolesa, ďalej je koleso z Egypta alebo Číny. K exponátom patrí aj niekoľko sprievodných textov a výňatky z literatúry.
Jeden krok v Múzeu kolies stačil na prekonanie storočí a naskytol sa nám pohľad na kovové odlievané kolesá. Mimochodom starý „predpotopný“ dizajn kolesa silne pripomína aktuálny disk roka 2003 – model Zeus od firmy AEZ. V období hromadnej výroby kolies začínajú vznikať kolesárske cechy, do ktorých nahliadne návštevník múzea cez starú drevenú truhlicu a knihu cechov v nej uloženú.
Pohľad pre ľudí z „fachu“... Takto kedysi vyzeral pracovný stôl kolesára a takto vyzerá aj v Múzeu kolies. Niekoľko originálnych prípravkov, nástrojov a častí kolies z Oravy je základom budúcej dielne. V blízkej budúcnosti návštevníci na konci prehliadky múzea dostanú práve vyrobené koleso so svojím menom. Koleso vznikne na skutočnej pásovej píle, originálnom pracovnom stole a podľa dobového návodu.
Rozvoj automobilizmu ovplyvňoval vývoj kolesa a vidieť to na ďalších exponátoch múzea z medzivojnového obdobia. Samotnú zbierku okrem exponátov spestruje literatúra, obrazy, heslá, vtipy a dobová reklama. Medzi originálmi si našla svoje miesto verná replika kolesa lietadla Caproni, v ktorom zahynul Milan Rastislav Štefánik.
