. Počas sezóny sa síce zdalo, že najväčšie šance na titul má trio Brack, Castroneves a Andretti, no napokon všetkým vypálil rybník brazílsky obhajca celkového prvenstva Gil de Ferran, ktorý dominoval v druhej polovici sezóny. Jazdec stajne Penske začal rok dobre. V úvodných dvoch veľkých cenách bol na pódiu, ale potom sa osem pretekov nevedel výraznejšie presadiť. Zlom prišiel v Chicagu, kde znova skončil tretí a nasledovali bodované umiestnenia až do záveru seriálu.
Medzi nimi boli tri druhé miesta a dve víťazstvá - prvé až v 17. pretekoch roka v Rockinghame. Pravda, titul si De Ferran zaistil už na predposlednej veľkej cene v Austrálii. Druhý v poradí Kenny Brack z tímu Rahal bol jasnou jednotkou na ováloch, kde získal všetky svoje štyri prvenstvá - najviac spomedzi celého štartového poľa. Na klasických tratiach však bol jeho stroj menej konkurencieschopný, a to Švéda v konečnom dôsledku stálo titul. Tretiu priečku nakoniec získala americká hviezda Michael Andretti. Ten po siedmich sezónach v tíme Newman/Haas jazdil tentoraz za novovytvorené družstvo Motorola a hneď preň vybojoval aj premiérový triumf v Toronte. Na titul by však potreboval vyrovnanejšie výsledky.
To platí aj o štvrtom v poradí - Heliovi Castronevesovi. Brazílčan jazdiaci po boku de Ferrana za Penske zvíťazil trikrát, ale inak jeho výkony podliehali výkyvom. Prvenstvami v úvodnom a dvoch záverečných podujatiach sa na celkovú piatu priečku vyhupol ďalší reprezentant Brazílie Christiano da Matta, ktorý zaujal Andrettiho kokpit u Newmana a Haasa a zaznamenal asi najväčší výkonnostný pokrok spomedzi všetkých pilotov. Vďaka dvom víťazstvám a dvom druhým miestam sa v elitnej šestici ocitol aj Max Papis, Brackov kolega u Rahala. Nasledujú Franchitti a víťaz kategórie o nováčika roka Scott Dixon - obaja si pripísali po jednom triumfe, Dixon dokonca už v tretích pretekoch kariéry. Deviaty Tony Kanaan bol najlepšie tretí, desiaty Carpentier si naopak pripísal na ovále v Michigane svoj prvý triumf.
Naň stále čaká jeho kolega z tímu Forsythe Alex Tagliani. Talentovaný Kanaďan mal prvenstvo znova niekoľkokrát na dosah, získal však len tri pódiá. Sklamaním bola sezóna pre exmajstra Vassera, jeho kolegu Morena a veterána Tracyho. Víťazstvo si z tejto trojice odniesol iba Moreno (Vancouver), Tracy získal len dve tretie miesta a Vasser sa na “bedni” ani neobjavil. Jedno tretie miesto určite nesplnilo ani očakávania Christiana Fittipaldiho, zato jeho brazílsky krajan, nováčik Bruno Junqueira, získal v 14. veľkej cene v Elkhart Lake debutový triumf. Junqueirovho partnera Minassiana po šiestich pretekoch vystriedal v stajni Ganassi Američan Memo Gidley a zaskvel sa troma pódiami. Dve tretie miesta vybojoval pre svoj novozaložený vlastný tím Mexičan Fernandez a zopár bodov mu vyjazdil aj kolega Nakano. V dobrom svetle sa však predviedol ďalší japonský novic Takagi, ktorý skončil v Houstone štvrtý, čo je najlepší výsledok jazdca z krajiny vychádzajúceho slnka v histórii CART. Menej ako v minulom roku sa darilo Kataláncovi Serviovi, najlepšie skončil piaty. Brian Herta síce na rozdiel od minulej sezóny odjazdil všetky preteky, ale celkovo mu patrí až 22. priečka s najlepším umiestnením na treťom mieste v Clevelande. Gugelmin, Jourdain, Wilson a Mears sa výraznejšie nepresadili.
Šampionát sa jazdil v siedmich krajinách na štyroch kontinentoch, a to z kalendára pre finančné nezrovnalosti vypadla VC Brazílie v Riu. Slušne sa uviedli dve nové podujatia v Európe - Nemecko a Anglicko. Počas roka zvíťazilo 11 jazdcov, piati z nich prvýkrát, medzi nimi i Brack. Najúspešnejším tímom sa so šiestimi prvenstvami stala stajňa Bobbyho Rahala, ktorú reprezentujú Papis a Brack. Päťkrát sa tešil Roger Penske (De Ferran a Castroneves) a trikrát herec Paul Newman a Liam Haas po prvenstvách Da Mattu. Barry Green okrem rovnomenného tímu vlastní aj tím Motorola a po jednom víťazstve pre neho získali Franchitti a Andretti. Tieňom sezóny je havária dvojnásobného víťaza seriálu z rokov 1997 a 1998, charizmatického Taliana Alessandra Zanardiho, ktorý po nešťastnej kolízii s Taglianim na Lausitzringu prišiel o obe nohy.
Čo sa týka pole position, najviac ich získal Brack (6), De Ferran si pripísal päť, Castroneves tri, Tagliani dve a jedenkrát boli v tréningu najrýchlejší Junqueira, Papis, Gugelmin, Kanaan a Moreno. Z koláča bodov za najviac kôl odjazdených vo vedení si najväčší odhryzol Castroneves (6), nasleduje šampión De Ferran (4), potom Brack s Papisom (3) a po jednom bode si pripísali Da Matta, Tagliani, Gidley a Moreno.
Na záver môžeme povedať, že sme boli svedkami dramatického ročníka, čo je v CART už zvykom, ale pravý fanúšik sa napätia nikdy nenabaží.
Poradie v seriáli za rok 2001: 1. De Ferran (Br./Reynard-Honda) 199 b, 2. Brack (Švéd./Lola-Ford) 163, 3. Andretti (USA) 147, 4. Castroneves (obaja Reynard-Honda), 5. Da Matta (obaja Br./Lola-Toyota) 140, 6. Papis (Tal./Lola-Ford) 107.
Pohár národov: 1. Brazília (9 jazdcov) 341 b, 2. USA (6) 240, 3. Kanada (3) 187, 4. Švédsko (1) 163, 5. Taliansko (2) 118, 6. Škótsko (1) 105, 7. Nový Zéland (1) 98, 8. Mexiko (2) 75, 9. Japonsko (2) 42, 10. Katalánsko (1) 42, 11. Francúzsko (1) 7.
Pohár konštruktérov: 1.Reynard 378 b, 2. Lola 335.
Pohár výrobcov motorov: 1. Honda 342, 2. Toyota 308, 3. Ford 298.
