Na začiatku vývoja zimných plášťov sa rátalo so špeciálnym použitím v ťažkých podmienkach, v hlbokom snehu a pri relatívne pomalej jazde. Preto prvé dostupné zimné pneumatiky fungovali presne tak ako vyzerali. O špeciálnych zmesiach gumy pre zimnú pneumatiku vtedy výrobcovia ešte neuvažovali, preto sa vyvíjal iba dezén s veľkými záberovými blokmi. Prvé zimné plášte perfektne fungovali len v hlbokom snehu. Na ľade, vode alebo suchom povrchu boli o poznanie horšie ako letné a navyše boli veľmi hlučné. Túto svoju povesť si so sebou ťahali niekoľko nasledujúcich desaťročí. S nárastom cestovných rýchlostí automobilov sa výrobcovia prepracovali od veľkých záberových blokov k menším, vývoj sa začal výrazne zaoberať aj zložením zmesí. História zimného plášťa má za sebou dva dôležité míľniky zaznamenané až v ostatných pár rokoch. Najskôr došlo k použitiu siliky v behúňovej zmesi a následne lamiel na povrchu plášťa. Silika umožňuje použitie mäkšej zmesi bez negatívneho dopadu na životnosť a vďaka nej dosahujú zimné pneumatiky výborné vlastnosti na snehu, ľade i vode. Na druhej strane silika neznižuje výkon na suchej ceste. Veľkú zásluhu na vylepšovaní zimného obutia automobilu majú lamely, ktoré vlastne rozrezávajú časti dezénu. Vplyvom lamiel sa dezén zimnej pneumatiky začína podobať letnému, je oveľa tichší a pritom nestráca dobré vlastnosti na snehu. Snahou popredných výrobcov zimných pneumatík je dosiahnutie výborných vlastností na snehu a ľade, ale zároveň vysoký komfort jazdy na suchých, prípadne mokrých cestách.
Vzhľad dezénu zimnej pneumatiky sa za posledných 50 rokov zmenil na nepoznanie. Záberové bloky s lamelami sú malé a drážky v dezéne slúžia k odvodu vody a “snehovej kaše“. Zimné pneumatiky sa postupne stávajú rovnako tiché a komfortné ako letné.
