Hyundai Tucson narobil medzi športovo úžitkovými automobilmi SUV poriadny vietor, pretože kórejská automobilka nie je v tejto triede žiadnym nováčikom, navyše postavila pohľadný a cenovo atraktívny automobil. V rámci redakčného testu sme vyskúšali Hyundai Tucson s dvomi najžiadanejšími motormi a v osobnej i úžitkovej verzii N1.
Rozhodujúci úžitok
Na rozdiel od väčšieho a staršieho modelu Hyundai SantaFe pôsobí Tucson oveľa ľahšie a kompaktnejšie. Rozmerovo menší Tucson poteší veľkým vnútorným priestorom a atraktívnym vonkajším vzhľadom. Z krásy mu neuberajú ani čierne plastové nárazníky a plastové lemy dverí, ktoré odolávajú nástrahám ľahkého terénu lepšie ako lakované časti karosérie. Na podvozku s neveľkým rázvorom náprav (263 cm) vznikol príjemný a priestranný interiér s takmer rovnou podlahou vzadu a slušným priestorom v každom smere. Jednoduchej a prehľadnej prístrojovej doske by nezaškodili mäkkšie plasty a príjemnejší povrch. Pri nastupovaní za volant sme si niekoľkokrát udreli koleno o výčnelok prístrojovej dosky. Hyundai však veľmi dobre zvládol praktickú stránku interiéru vrátanie rozmiestnenia odkladacích priestorov poličiek a skriniek vrátane rozmiestnenia ovládacích prvkov. V základnom výbavení nechýba manuálna klimatizácia , ABS , kompletné elektrické ovládanie okien i spätných zrkadiel a šesť airbagov (čelné, bočné, hlavové). Druhou silnou stránkou okrem priestoru a vybavenia je variabilita zadnej časti. Malé predmety vložíte do auta cez otvárateľné okno piatych dverí. Veľké kusy tovaru alebo batožiny sa zase ľahko nakladajú i vykladajú preto, lebo nakladacia hrana je v jednej rovine s dnom batožinového priestoru. Pri jednoduchom sklápaní zadných sedadiel sa sedák posunie smerom dole a sklopené operadlo sa dostáva do jednej roviny s dnom kufra. Úžitková verzia s naftovým motorom mala kovovú deliacu sieť, ktorá paradoxne znižuje úžitkovú hodnotu auta. Sklápať sedadlá v jej prítomnosti nemalo význam a pri prejazde nerovností vydávala podivné zvuky. Navyše Tucson N1 takto možno použiť iba ako štvormiestne vozidlo. Je teda na majiteľovi, či mu odpočet DPH stojí za toto obmedzenie. Základný objem batožinového priestoru 540 l patrí k najlepším v triede.
Benzín víťazí
Naftový motor staršej konštrukcie 2,0 CRDi vynikol v spotrebe, pretože bez problémov sme sa zmestili do 8 l/100 km. V náročných podmienkach a teréne sme sa prehupli aj za 10 l/100km. Nafťák nás ale nepotešil kultúrou chodu a rýchlym poklesom ťahu vo vyšších otáčkach. Vzhľadom na svoj objem by mohol mať vyšší výkon i krútiaci moment než je 83 kW a 245 Nm. Napriek tomu v teréne si počínal lepšie ako benzínový štvorvalec 2,0 CVVT s výkonom 103 kW, ktorý má rovnaký stály prevod i prevodový pomer na prvých dvoch stupňoch manuálnej prevodovky. Naopak na ceste kraľuje výrazne tichší a kultivovanejší benzínový motor s priemernou spotrebou horšou o 2 l/100km ale výrazne lepšími dynamickými vlastnosťami. Na dlhých trasách mimo mesta dokáže benzínový agregát spotrebovať iba 7,4 l/100km. Vydarený benzínový motor ponúka výrobca už so základným vybavením Active za 749 900 Sk. Naftový motor však možno kombinovať iba s drahším vybavením Dynamic za 869 900 Sk, ktorý je aj tak o 70 000 Sk drahší než benzínový agregát s porovnateľnou výbavou. Z tohto pohľadu sa nám zdala lepšia verzia s benzínovým motorom. V prípade, že Tucson bude jazdiť viac v meste a po lesných cestách, odporúčame úsporný naftový motor s lepším ťahom v nízkych otáčkach.
Pohon všetkých kolies pracuje iba vtedy, ak si to vyžiadajú podmienky na ceste, inak ide 100% krútiaceho momentu na predné kolesá. O trvalom pohone všetkých kolies možno hovoriť až po zapnutí funkcie Lock 4WD, ktorá zablokuje rozdeľovanie krútiaceho momentu na pevný pomer 50:50. Prínos trvalého pohonu na extrémne šmykľavom povrchu je citeľný, nehovoriac o jazde na snehu. Vzhľadom na krátke previsy karosérie ponúka Tucson celkom slušné možnosti jazdenia v teréne, ktoré by vylepšila uzávierka zadného diferenciálu a vyššia svetlosť podvozka. Na druhej strane Tucson nie je „off road“ ale SUV a jeho jazdné vlastnosti v teréne považujeme za plne postačujúce. Na ceste by mohol jazdiť trochu pokojnejšie, zvlášť na priečnych nerovnostiach. Po mnohých kilometroch za volantom oboch verzií považujeme Tucson za jedno z najlepších a navyše cenovo akceptovateľných SUV.
Naše sympatie si získala benzínová verzia i napriek tomu, že v ťažkých podmienkach ťahala za kratší koniec. Na cestách, kde SUV prevažne jazdí, je benzínový motor tichší a temperamentnejší. Stovku pokorí o dve sekundy skôr ako nafťák, ktorý sa neochotne vytáča. Ku cti naftového motora slúži spotreba v teréne.
Systém pohonu štyroch kolies ponúka skôr oporu v ťažkých podmienkach než športové vyžitie sa za volantom. Aby vyniklo umenie vodiča, treba vypnúť trakčnú kontrolu a zapnúť trvalý pohon všetkých kolies. Trakčná kontrola dokáže znižovať výkon motora i otáčky až do takej miery, že pri vyššom zaťažení motor zhasne. Noha vodiča na plynovom pedáli je v tomto prípade oveľa efektívnejšia.
Aby vodič nižšieho vzrastu dočiahol na pedále, treba posunúť sedadlo poriadne dopredu, čím sa radikálne zmenší priestor na kolená a sťaží nastupovanie za volant. Narazenie kolena o ostrý roh prístrojovky je pomerne bolestivé. Vodiči vyššieho vzrastu tento problém nemali.
Systém sklápania sedadiel je jednoduchý a batožinový priestor dobre využiteľný. Po sklopení zadných sedadiel jeho objem vzrastie na 1375 l.
