Štát investoval do ľudovej "embéčky" miliardu korún

Koncom mája predminulého roku uplynulo presne päťdesiat rokov, čo sa prví šťastlivci dočkali vytúženého a dlho očakávaného nového autíčka. „Embéčka“, ako ju ľudovo nazývali, vznikala dlhšie ako samotná sériová výroba auta. Išlo o prvú Škodu so samonosnou karosériou s motorom vzadu a s pohonom zadných kolies.

Začiatkom 60. rokov nemal československý motorista veľký výber. Na nové auto sa čakalo aj niekoľko rokov. Škoda 440, ktorá prišla do predaja v roku 1955, mala byť len prechodným modelom na ceste k ľudovému autu. Myšlienka ľudového vozidla prišla oveľa skôr. V centrálne riadenom hospodárstve rozhodovala o výrobe vláda a jedna strana.      

V roku 1955 vtedajšie Ministerstvo všeobecného strojárstva vytýčilo hlavnú líniu budúceho auta. Malo ísť o minimálne štvormiestny automobil s pohotovostnou hmotnosťou približne 700 kg a spotrebou paliva od 6 do 7 litrov na 100 km.

V septembri roku 1964 mala Škoda 1000 MB medzinárodnú premiéru na strojárskom veľtrhu v Brne. O niekoľko týždňov neskôr sa oficiálne predstavila svetu na parížskom autosalóne. (zdroj: Marián Bazala)

Po nespočetných rokovaniach na najrôznejších úrovniach bolo rozhodnuté, aby sa nový automobil vyrábal v zabehnutom podniku, ktorým boli v tom čase Automobilové závody, národný podnik v Mladej Boleslavi.

Po ôsmich rokoch vývoja, sprevádzaných neustálymi byrokratickými prekážkami, sa začala v novopostavenom závode v Mladej Boleslavi vyrábať Škoda 1000 MB.

V Československu bol v tom čase obrovský hlad po akomkoľvek  automobile a vďaka novej škodovke sa niekoľkonásobne mohla zvýšiť výroba. Namiesto 120 kusov Octavií sa výroba vyšplhala až na šesťsto nových embéčiek.

Posledná modelová úprava priniesla celý rad zmien. Najviditeľnejšou bola vodorovná lišta s pozdĺžnym nápisom ŠKODA, ktorá spájala predné smerovky. (zdroj: Marián Bazala)

Všetko vzadu

Štát investoval do projektu viac ako miliardu československých korún. K tomu vybudoval novú lisovňu, lakovňu, zvarovňu a montážnu linku. Z periférneho výrobcu sa stala stredne veľká automobilka, ktorá vyrábala viac ako 100 tisíc áut ročne.

Vznikol tak na tú dobu moderný závod, porovnateľný s vyspelými európskymi automobilkami. Ako jedna z prvých automobiliek vyrábala blok motora, prevodovku a mnohé iné komponenty presným tlakovým odlievaním z hliníkovej liatiny.

Za volanty sa prví majitelia embéčiek posadili v máji roku 1964. Niekoľko kusov z overovacej série v roku 1962  najazdilo tisícky kilometrov azerbajdžanskou púšťou, zamrznutými moskovskými ulicami a východonemeckými diaľnicami, aby sa preverila ich odolnosť.

Od leta 1968 mali všetky sedany MB široký zadný stĺpik a novú strechu. Zadné okno bolo vyššie a kabína sedanu získala modernejší tvar. (zdroj: Marián Bazala)

Auto malo celokovovú uzavretú štvordverovú samonosnú karosériu typu sedan. Všetky kolesá boli nezávisle zavesené. Spočiatku sa rozhodovalo medzi rôznymi typmi pohonu, nakoniec zvíťazil variant s motorom umiestneným vzadu a poháňaný zadnou nápravou.

„Skutočnosť, že Škoda 1000 MB nestihla zachytiť nový štýlový trend rovných a hranatejších línií, ktoré v litrovej triede odštartovali francúzske vozidlá Simca 1000 a Renault 8, nebola tak dôležitá. Jej oblé a v detailoch nápadité tvary mali osobité čaro,“ píše skúsený motoristický novinár, Jan Tuček v knihe Legendární Škoda 1000 MB, ktorá prišla v  jubilejnom roku 2014 na pulty kníhkupectiev.

Prednej časti karosérie dominoval chrómovaný oblúk, v strede ktorého sa nachádzalo veko úložného priestoru pre rezervné koleso. Nad ním bola kapota predného batožinového priestoru s objemom 220 l, ďalších 120 litrov batožiny sa zmestilo za zadné sedadlá.

Štvorvalcový štvortaktný motor bol umiestnený vzadu a poháňal zadné kolesá. Škoda 1000 MB mala objem 998 cm³ s výkonom 48k SAE (35kW), resp. 43 k DIN (32kW). Škoda 1100 MB mala objem motora 1107 cm³ a výkon 52k SAE (38kW), resp. 47 k DIN (34,5 kW). (zdroj: Marián Bazala)

Neobvyklé umiestnenie rezervného kolesa predstavovalo raritu medzi vtedajšími automobilmi. Nachádzalo sa vpredu pod predným batožinovým priestorom za sklopnou maskou. Pri  manipulácii s ňou nebolo nutné vyberať obsah batožinového priestoru.

Takisto originálne bolo aj veko palivovej nádrže, ktoré sa nachádzalo na pravom blatníku pod ozdobným krytom s logom okrídleného šípu. Samotná palivová nádrž s objemom 32 litrov sa nachádzala  pod rezervným kolesom.

Štvordverová samonosná karoséria Škoda 1000 MB mala nosnú kostru zváranú z oceľových výliskov, vystužených prelismi. Súčasťou kostry bola i strecha kabíny s pozdĺžnym  výstupkom v strede.

Vnútorné panely karosérie, najmä blatníky, predné a zadné čelo, boli ku kostre priskrutkované. To síce zvyšovalo prácnosť výroby karosérie, ale uľahčovalo opravy a výmeny poškodených dielov. Radový, kvapalinou chladený motor OHV bol sklonený o 30˚ vpravo.

Štvorvalec s vŕtaním 68 mm a stupňom kompresie 8,3 dával z objemu 988 cm³ výkon 42 k (31kW) pri 4650 ot./min. O prípravu zmesi sa staral karburátor Jikov 32 BST s automatickým, termostaticky ovládaným sýtičom.

Škoda 1000MB mala  jednookruhové bubnové brzy na všetkých kolesách. Zadné bubny navyše obsahovali excentre pre pripojenie ručnej brzdy. Tento brzdový systém nebol z dnešného pohľadu bezpečný, pretože zlyhanie ktoréhokoľvek prvku brzdovej sústavy malo za následok zlyhanie celého brzdového systému.

Prístrojovka sa počas výroby takmer nezmenila. Združenému prístroju v lichobežníkovom ráme z čierneho plastu dominoval rýchlomer so stupnicou do 140 km/h. Vľavo sa nachádzal teplomer chladiacej kvapaliny a vpravo ukazovateľ stavu paliva v nádrži. V dolnej časti boli celkom štyri kontrolky. (zdroj: Marián Bazala)

V roku 1967 sa zväčšilo vŕtanie motora na 72 mm, čím sa objem zväčšil  na 1107 cm³ a výkon s jedným karburátorom sa vyrovnal výkonu dvojkarburátorovej verzie (52 koní).

V roku 1966 prišla Škoda 1000MB s novou tvárou. Dostala inak tvarovanú masku a oblúková lišta už nezasahovala cez smerovky, ale posunula sa viac k stredu.

Rebrovité otvory na prívod vzduchu v zadných blatníkoch mnohí považujú dnes za to pravé archaické. V čase výroby išlo o často kritizovaný prvok a už od začiatku sa ho snažili nahradiť. Zmena prišla v roku 1966 najprv len pre modely De Luxe.

Až v predposlednom roku výroby nahradila pochrómovanú lištu vodorovná lišta s nápisom Škoda, ktorá spájala obe smerovky. V zadnej časti sa nachádzali zvislé skupinové svetlá, ktorých autorom bol dizajnér Otakar Diblík. Mimochodom, tieto svetlá prevzal a tri desiatky rokov používal i úžitkový automobil Škoda 1203.

Štvordverový sedan sa predával v roku 1969 za 45 699 Kčs. De Luxe stál 48 900 Kčs. Najdrahšia bola Škoda 1100 MBX De Luxe, ktorá stála 52 900 Kčs. (zdroj: Marián Bazala)

Škodovka, interne označovaná ako NOV (nový osobný voz), sa mala podľa zadania komunistickej vlády z roku 1959 vyrábať celkom v piatich karosárskych variantoch. Okrem sedanu mal trh obohatiť roadster, kabriolet, kupé a sedan Airable s odnímateľnou plátennou strechou.

Nakoniec sa sériovej výroby dočkali len klasický sedan a dvojdverový tudor. Praktické kombi ostalo iba v štádiu prototypov, ktoré dnes môžete vidieť v múzeu Škoda v Mladej Boleslavi.

V čase, keď sa embéčka začala predávať, stála 44 tisíc československých korún. Na porovnanie, priemerná mzda bola vtedy 1 400 Kčs. Celkom sa v rokoch 1964 až 1969 vyrobilo a predalo 443 156 embéčiek. Asi polovica skončila na domácom trhu, ostatok išiel do zahraničia.

Podľa dochovaných materiálov patrili medzi najväčších odberateľov NDR a Juhoslávia. Z dvojdverového kupé MBX, medzi zberateľmi dnes mimoriadne vyhľadávaného vozidla, sa vyrobilo presne 2 517 kusov.

Škoda 1000 MB (29 fotografií)

Na záver som si požičal niekoľko slov z už menovanej knihy Jana Tučka:

„Zatiaľ čo pre nás skôr narodených je Škoda 1000 MB súčasťou spomienok, v ktorých to lepšie a pozitívne vždy vystúpi do popredia, pre mladých fanúšikov značky Škoda sa embéčka stala ikonou. Objavili jej skromný, ale pôsobivý šarm, vďaka ktorému si môžu vychutnať jazdu v domácom automobile.

ŠKODA – 990 „NOV“

Prvé rozhodnutie vyrábať nový ľudový automobil padlo už v roku 1955. Potom  sa vyrobilo niekoľko prototypov. V rokoch 1960 až 1961 sa vyrobila päťdesiatkusová prototypová séria Škoda 990 NOV Favorit.

Ešte pred samotnou výrobou vzniklo niekoľko prototypov rôznych karosárskych variantov. Napríklad dvojdverový Roadster Š990 z roku 1961 alebo kombi, ktoré vzniklo prestavbou štvordverového prototypu ŠKODA 990 NOV.

ŠKODA 1000 MB Standart

21. marca 1964 bol na tlačovej konferencii v AZNP Mladá Boleslav prvýkrát predstavený  nový osobný voz  Škoda 1000 MB. Výrobu slávnostne zahájili 1. apríla, keď sa vyrobilo sedem kusov embéčiek.

Nová škodovka odštartovala ďalšiu epochu mladoboleslavského závodu. Škodovka prišla s úplne novou koncepciou ľudového auta, ktoré malo samonosnú karosériu a motor s hliníkovým, tlakovo liatym blokom.

Tomuto litrovému motoru (988 cm³) sa tiež hovorilo štvorcový, pretože jeho vŕtanie bolo rovnaké ako zdvih (68mm).  Koncepciu všetko vzadu (motor a hnaná náprava) v tom čase používali aj iné svetové automobilky, napríklad modely  Renault 8,  Simca 1000, NSU Prinz. Najprv bola Škoda 1000 MB len štvormiestna, po modernizácii v roku 1966 sa mohlo v automobile odviezť päť osôb.

ŠKODA 1000 MBG a MBX De-Luxe

Po modernizácii v roku 1966 pribudol na prednú masku pás s nápisom Škoda a vznikli autá s bohatšou výbavou DeLuxe. Súčasne sa do výroby dostali novinky v podobe dvojdverového modelu ŠKODA 1000 MBX. Jeho motor mal dva karburátory a väčší výkon. Rovnaký motor sa montoval do štvordverovej karosérie s označením Škoda 1000 MBG.

ŠKODA 1100 MB a MBX

V roku 1967 zväčšili vŕtanie motora  na 72 mm, čím sa objem zvýšil na 1 107 cm³ a výkon s jedným karburátorom sa vyrovnal výkonu verzii s dvomi karburátormi (52 koní).

ŠKODA 1000 MBT

Existovala aj verzia Tourist, ktorá predstavovala ešte jednoduchšiu verziu ako Standard a bola určená najmä na export.

Článok vydaný v spolupráci s redakciou veteran,sk

Autor: Valentin Zbyňovský