Narodil sa a vyrastal v Bratislave. Po ukončení gymnázia si cielene vybral Strojnícku fakultu STU. Popri nej absolvoval ročnú prax vo výskumom a vývojovom centre Volkswagenu vo Wolfsburgu. Škola mu dala veľa, ale dnešným mladým ľuďom odkazuje, že ukončením VŠ vzdelávanie zďaleka nekončí. Prešiel viacerými pozíciami v niekoľkých krajinách. Počas celej kariéry ostal verný jedinej automobilke. Od novembra 2014 je riaditeľom popredajných služieb BMW v Malajzii. Štefan Sloboda to všetko stihol vo veku 36 rokov.
Ste úspešný Slovák, pracujete vo významnej automobilke a dokonca v zahraničí. Súhlasí to s pohľadom študenta Štefana Slobodu na jeho budúcu profesiu už pri výbere vysokej školy, alebo dostali Vaše predstavy o kariére reálnejšie kontúry až neskôr?
Vysokú školu som si vyberal cielene. Od malička som bol dosť do áut. Preto bola Strojnícka fakulta na STU v Bratislave pomerne jasná voľba. Priznám sa, že môj pôvodný plán po ukončení štúdia bol ostať vo sfére výskumu a vývoja motorov. Preto aj moja snaha a prax v rámci VW. Život, náhoda, alebo pán Boh to tak chceli, aby som sa preorientoval na biznis stránku automobilového priemyslu. Mojím tajným snom bolo dostať sa ako inžinier do motoristického športu. Ten som si čiastočne splnil aspoň v rámci diplomovej práce – zvyšovanie výkonu motora pretekárskeho špeciálu skupiny N do 1400ccm (Škoda Fabia 1.4 16V). Výkon sa podarilo zvýšiť zo 100 konských síl na 127. Auto naozaj aj pretekalo, ale žiaľ bez výraznejších úspechov.
Bola pre Vás VŠ dobrou prípravou na vykonávanie budúcej profesie, aj napriek tomu, že ste netrafili odbor na sto percent?
Určite áno! Bola by ešte lepšou, ak by som ostal úplne v odbore a venoval sa konštrukcii motorov. “Strojarina“ určite nie je ľahké štúdium. Začalo nás v prvom ročníku okolo 1400 a promovali sme cca. 150 v rôznych odboroch. Takže sito ako sa patrí. Škola mi dala veľmi solídne vzdelanie z matematiky, fyziky a ostatných aplikovaných odborov. To mi pomohlo hlavne v začiatkoch, keď som pracoval na technickej podpore a ako školiteľ. Po tom, čo som sa viac preorientoval na biznis, som bol oproti absolventom ekonomických škôl skôr v miernej nevýhode. Vedel som síce o aute samotnom viac ako ktokoľvek pri stole, ale pojmy ako forex, budget, forecast, marketingový plán, EBIT, profit & loss a podobne mi boli cudzie. Musel som si to doštudovať sám a vzdelávať sa. Dnešným mladým ľuďom treba povedať, že ukončením štúdia na VŠ sa to zďaleka nekončí. Treba na sebe „makať“ ďalej a prispôsobiť sa.
Čo bolo Vašou náplňou práce po nástupe do BMW?
Po skončení VŠ v roku 2004 ma zlákala značka BMW – vtedy ešte autorizovaný importér BMW & MINI na Slovensku, kde som začal vo funkcii technickej podpory a školiteľa. U značky ako takej som ostal dodnes, aj keď som vystriedal rad iných funkcií. V roku 2006 (po pristúpení Slovenska do EU) zriadila na Slovensku BMW AG vlastnú organizačnú zložku, ktorá tam funguje dodnes – BMW Group Slovakia. V nej som patril k prvým kmeňovým zamestnancom. Ak si dobre pamätám, mal som poradové číslo 3. Podobne ako u importéra, aj v BMW Group Slovakia som začínal na pozícii technickej podpory a školiteľa. Na tej som zotrval do mája roku 2008, keď som prešiel viac do operatívnej biznis agendy na pozíciu area manažéra pre aftersales. Táto pozícia v sebe zahŕňala hlavne operatívne riadenie servisnej siete na Slovensku, podporu a poradenstvo pre jednotlivé servisné strediská, výber a projektovanie nových servisných stredísk a podobne.
Štefan Sloboda (zdroj: archív Štefana Slobodu)Váš príbeh nie je na slovenské pomery úplne bežný. Ako sa človek z tejto pozície prepracuje až na riaditeľa aftersales v Malajzii?
V októbri 2010 sa mi naskytla možnosť prejsť do centrály BMW Group pre strednú a východnú Európu v Salzburgu. Ponuku som prijal a nastúpil som na funkciu manažéra pre tréning a vzdelávanie pre krajiny strednej a východnej Európy. V skratke som mal na starosti školenia a kvalifikáciu všetkých kľúčových funkcií v takmer 80 dealerských prevádzkach v 7 krajinách strednej a východnej Európy. Systém školení, ktorý som spolu s kolegami v Salzburgu v strednej a východnej Európe vytvoril, slúžil neskôr ako štandard aj pre ostatné trhy. Po troch rokoch na funkcii manažéra pre tréning som v roku 2013 v Salzburgu presedlal naspäť do aftersales a dostal som na starosti trhy na Cypre, Malte a v Chorvátsku. Nakoniec som dostal ponuku funkcie riaditeľa popredajných služieb (aftersales) v Malajzii. Tu som nastúpil v novembri 2014.
V rámci BMW ste prešli viacerými pozíciami a pôsobili v niekoľkých krajinách. Ako by ste porovnali pracovné prostredie na Slovensku a v Malajzii?
Malajzia je veľmi pestrá krajina. Žije tu na hromádke niekoľko kultúr už storočia. Majoritou sú Malajci a teda moslimovia, nasledujú Číňania v prevažnej miere budhisti, potom Indovia – hinduisti a na záver kresťania, ku ktorým sa hlásia Európania, ale aj časť Číňanov a Indov. Pre Európana, ktorý nemal veľmi intenzívny kontakt s Áziou, je Malajzia ideálne miesto, aby si rôzne kultúry vyskúšal na vlastnej koži. Pracovné tempo je v porovnaní s Európou pomalšie. Áno nie vždy znamená, že sa to aj urobí... Do istej miery som sa musel aj ja prispôsobiť – po niekoľkých rokoch strávených v Rakúsku / Nemecku. Ľudia tu vo všeobecnosti trávia v práci viac času. Nie je veľkou výnimkou, že sa začína ráno o ôsmej a končí večer o ôsmej, prípadne aj dlhšie. V krajine sú veľmi silno zažité hierarchie. Nadriadený je absolútnou autoritou – o to viac, ak je Európan. Nie je výnimkou, že sa ľudia priam boja osloviť ho. Vybudovať si vzťah s podriadenými a tímom je beh na dlhšiu trať. Keď sa to však podarí, odmenou je lojalita a skvelý tímový duch. Pred odchodom do Malajzie mi kolega, Nemec, dal nasledovné prirovnanie: "Nemci sú kokosové orechy a Malajci sú broskyne. Kokosový orech má tvrdú škrupinu a mäkké jadro. Broskyňa má mäkkú dužinu ale tvrdé jadro. To celkom dobre charakterizuje vzťahy a návyky."
Ako vyplynulo už z úvodu rozhovoru, autá sú Vašou vášňou. Na akom sa vozíte v súkromí, a ktoré auto je Vaším vysnívaným?
Paradox je, nevlastním žiadne. K pôžitkom práce v BMW Group od istej úrovne patrí aj to, že máte k dispozícii služobné auto na pracovné i súkromné účely. Momentálne jazdím na BMW X6 xDrive35i. Spravidla mením auto každé 3-4 mesiace. Mojou srdcovou záležitosťou sú modely od M GmbH (športová divízia BMW, pozn. redaktora). Konkrétne BMW Z4 M model E85. Bol to posledný vysokootáčkový radový šesťvalec s krásnym zvukom. Ozajstnou srdcovou záležitosťou sú však pre mňa motocykle. Kým som bol v Európe, súkromne som vlastnil niekoľko BMW motoriek (F800ST, R1200RT a naposledy K1600GTL). Zo Salzburgu som za tých pár rokov precestoval na motorke celý Alpský región, Balkán, Slovensko, čiastočne aj Poľsko.
(zdroj: archív Štefana Slobodu)Plánujete sa v budúcnosti vrátiť na Slovensko?
Raz určite áno. Zatiaľ sa mi vo svete páči, stále sa posúvam vpred. Slovensko je však môj ozajstný domov. Snažím sa chodiť domov tak často, ako sa dá. Rodičov mám už v pokročilom veku a som jedináčik... Zaujímavosťou pre mňa bolo, že dvaja z mojich súčasných malajských kolegov boli na Slovensku. Jeden bežal v Bratislave maratón a druhý si odskočil do Bratislavy na krátky výlet z Viedne. Snažím sa vo svete robiť Slovensku dobré meno a každému odporúčam, aby sa k nám prišiel pozrieť. Som hrdý na to, odkiaľ pochádzam.
