Minulý týždeň sme písali o tom, ako aj mravce majú lepšie organizovanú dopravu, než ľudia. V skutočnosti sa správame asi tak organizovane, ako zrnká ryže, ktoré sypeme do nádoby.
Každé zrnko ťahá dolu rovnaká gravitácia, každé chce byť čo najskôr čo najnižšie, každé zrnko si chce nájsť čo najlepšie miesto v nádobe. Všetci sa ponáhľame tak, že sa nakoniec môžeme v tom istom mieste zaseknúť.
Aj mravce sa na ceste správajú rozumnejšie ako ľudia Čítajte Kľúčom k rozlúšteniu zhustenej premávky je priepustnosť jednotlivých úsekov cesty. Priepustnosť vyjadríme ako maximálny počet áut, ktoré môže nejakým úsekom prejsť za určený čas - väčšinou sa udáva v stovkách až tisíckach áut za hodinu.
Kritickým miestam sa nevyhneme
Problémy vznikajú v miestach, kde zrazu priepustnosť klesá. Napríklad tam, kde sa dva pruhy zbiehajú do jedného, je priepustnosť odrazu polovičná.
Príkladom môže byť bratislavský Prístavný most. Ráno na ňom vznikajú kolóny v smere do mesta - pretože sa niekoľko naplno vyťažených ciest (diaľničné pruhy, stará Einsteinova ulica a pripájač z Dolnozemskej ulice) zbiehajú do dvoch pruhov na moste.
Príjazdy na Prístavný most majú spolu vyššiu priepustnosť, ako most samotný, a nie všetky sú dobre regulované. Preto sa tesne pred "kritickou úžinou" nahromadí viac áut, než koľko ňou dokáže prejsť.
Svetlo na konci lieviku
Na úseku, ktorým chce naraz prejsť viac áut, než je jeho teoretická priepustnosť, potom vznikajú zápchy a premávka sa spomaľuje. Presne tak, ako je to ukázané na začiatku tohto videa dopravného úradu amerického štátu Washington:
Ukážka sa na videu začína okolo 1:10 - vtedy Doug MacDonald, niekdajší riaditeľ dopravného úradu, sype do lievika pohár ryže. Každé zrnko reprezentuje jedno auto, ktoré chce cez úsek prejsť. Keďže zrniek je viac, než je priepustnosť lievika v jeho najužšom mieste, v lieviku vznikne dopravná zápcha.
Druhý pokus sa začína pri 2:20, kedy okrem Douga sype cez druhý lievik ryžu jeho kolegyňa Katherine Boyd. Tá však ryžu do lievika sype postupne, a tak zrnká stíhajú prechádzať cez lievik bez zdržania.
Ide o jeden z viacerých spôsobov, akým môže dopravná regulácia fungovať.
Regulujme množstvo áut, ktoré do kritických úsekov prichádza
Video s ryžou demonštruje účinnosť regulácie premávky (tzv. traffic metering) ešte pred tým, ako sa autá dostanú k miestu s nízkou priepustnosťou. Dôležité je, aby do najužšieho miesta "lievika" prichádzali autá len v tom množstve, ktoré dokáže cez lievik pretiecť bez zaseknutia.
Jedným zo spôsobov, ako je možné takúto reguláciu dosiahnuť, je správne nastavenie siete semaforov. Autá by mali stáť na semaforoch ďalej od kritického miesta, aby sa doprava v tomto mieste hýbala plynulejšie. Samozrejme, je možné, že státie na semaforoch ešte ďaleko pred kritickým miestom niektorých vodičov presvedčí, aby sa vydali inou trasou.
Najvýraznejším príkladom takejto regulácie sú diaľničné nájazdy so semaforom , ktoré pustia jedno auto každých cca 15 sekúnd. Tieto môžu byť zapnuté alebo vypnuté podľa situácie. Mimo špičky pri nízkom počte áut na diaľnici je regulácia prichádzajúcich áut zbytočná. Semafory na nájazdoch sa používajú v USA, ale aj v Austrálii, Japonsku, Holandsku, Nemecku či Taliansku.
Zaveďme dynamické rýchlostné obmedzenia v špičke
Ďalším zaujímavým konceptom je zníženie rýchlosti počas zhustenej premávky. Znie to paradoxne, ale keď sa zníži rýchlosť, autá sa v priemere hýbu rýchlejšie a premávka je plynulejšia.
Zápchy totiž spôsobujú veľké rozdiely v rýchlostiach medzi jednotlivými autami. Inými slovami - za zápchy sú rovnako zodpovední tí, ktorí idú pomaly, ako aj tí, ktorí idú nadpriemerne rýchlo. Výskumy dokonca ukazujú, že čím viac sa rýchlosť auta odlišuje od priemernej rýchlosti na tom úseku, tým sa zvyšuje jeho šanca byť účastníkom nehody.
Experimenty na diaľnici v štáte Colorado ukázali, že pri znížení rýchlosti sa premávka hýbe plynulejšie, píše dopravný psychológ Tom Vanderbilt pre Slate. Na vybraných mestských diaľničných úsekoch by takto mohla byť v čase špičky znížená rýchlosť z 90 na 70 km/h.
Nevýhodou je, že jediná možnosť, ako reálne docieliť dodržiavanie znížených rýchlostných limitov, je pomocou stacionárnych radarov.
Používajme navigačný systém s online údajmi o premávke
V zápchach odporúčame používať navigačný systém, ktorý pri výbere trasy používa aj reálne dáta z premávky. Medzi také patria napríklad Waze, Google Maps, slovenský Sygic, ale aj niektoré navigácie zabudované v autách.
Tieto síce nedokážu kolóny úplne rozpustiť, no dokážu nás navigovať trasou, ktorou sa dostaneme do cieľa rýchlejšie. Vo výskume s názvom Pochopenie hustej premávky v mestských oblastiach jej autori Serdar Çolak, Antonio Lima a Marta C. González tvrdia, že vyberaním "sebeckej" trasy - tej ktorá je podľa nás najrýchlejšia a najkratšia - môžeme predĺžiť náš čas cestovania o 15-30 percent.
Štúdia bola vypracovaná na základe lokalizačných dát z mobilných telefónov z Bostonu, San Francisca, Ria de Janeiro, Lisabonu a Porta. Podľa týchto lokalizačných dát dokázali vedci určili, ako jednotliví ľudia cestujú v mestách a analyzovali spôsob, akým si vodiči vyberajú trasu.
Autori štúdie dokonca tvrdia, že by sme sa na cestách mali správať altruisticky - tým, že pôjdeme inou ako najoptimálnejšou trasou, zvyšujeme plynulosť prejazdu kritickými úsekmi.
Z vlastných skúseností máme tiež pocit, že Waze vyberá trasy, ktoré nie sú najkratšie, ale také, pri ktorých strávime najviac času v pohybe. Ide o psychologický efekt - státie na jednom mieste nás hnevá viac, ako posúvanie sa, hoci oboma činnosťami strávime rovnaký čas.
A čím viac ľudí tieto programy používa, tým sú potom presnejšie.
Špeciálnym pruhom a mýtnym bránam sa radšej vyhnime
V zahraničí chcú vodičov motivovať k rýchlejšej jazde pomocou špeciálnych pruhov. Buď ide o pruhy pre carpooling (môžu v nich jazdiť iba autá s dvomi alebo viacerými ľuďmi na palube) alebo o zrýchlené či "expresné" pruhy s úhradou. Kto si zaplatí, môže sa dostať do cieľa rýchlejšie.
Okrem toho, že takéto riešenia smrdí elitárstvom, rentabilita stavby ciest, ktoré sú užitočné len v rannej a poobedňajšej špičke v pracovné dni, je otázna.
