Nákupy prémiových áut štátnymi inštitúciami, podobné tomu, o ktorom píše SME, nie sú ojedinelé. Spomeňme napríklad Mercedes-Benz E rektora Univerzity komenského, BMW 5 predsedníčky najvyššieho súdu alebo súťaž na Audi S6 pre župana Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu, ktorý župa po medializácií zrušila.
Luxusné Audi dostala aj šéfka Súdnej rady Čítajte V prvom rade musíme povedať, že výber áut samotných nám pripadá - s výnimkou zrušenej súťaže župana Trebuľu - opodstatniteľný. Vo všetkých prípadoch ide o autá, ktoré v zahraničí - ale aj na Slovensku - využíva vyšší manažment. Základné nároky na pohodlie na dlhých cestách, komfortnú výbavu, ale aj reprezentatívny vzhľad sú na mieste.
To však neznamená, že nákupy týchto prémiových aut (zdráhame sa BMW 520d označiť za "luxusné") nemajú niekoľko zásadných problémov. Z tých by si mohol vziať poučenie každý, kto si práve vyberá nové auto.
Štátne orgány vyberajú srdcom
Štátna správa vyhodnocuje každý nákup áut samostatne - veľké fleetové zmluvy neexistujú - a nie je viazaná ani internými predpismi, ktoré by jednu značku auta uprednostňovali pred inou. (Také majú niektoré veľké korporácie.)
Štát tak nie je zaviazaný na výber konkrétnej automobilky. Ak si niektorá inštitúcia vyberie Audi, BMW alebo Mercedes-Benz, znamená to, že vyberá len na základe osobných preferencií - najčastejšie toho, kto bude na aute skutočne jazdiť.
Vo všetkých prípadoch inštitúcie odôvodňujú kúpu auta "štandardnou obmenou vozového parku" či "výmenou dosluhujúceho auta za nové" - nikdy však nikto z nich neuviedol, prečo si zvolil práve to auto spomedzi viacerých značiek. Z podstaty ich zaradenia do jedného segmentu musia napr. Audi A6, BMW radu 5 a Mercedes-Benz triedy E ponúkať porovnateľnú výbavu za porovnateľné peniaze (Pozoruhodné je, že nad Jaguarom XF alebo Lexusom GS neuvažuje nikto zo štátnych úradníkov.)
Samozrejme, že osobné preferencie sa premelú cez transparentný mlynček verejného obstarávania. Ani v jednom z medializovaných prípadov nákupov áut sme sa nedozvedeli, či orgány porovnávali ponuky viacerých automobiliek. Nikto tak nevyberal hlavou, ale srdcom.
Štátne orgány sa nesnažia o zľavu
Spôsob, akým sa tvorí predajná cena nového auta, je relatívne zložitý. R ôzne články medzi výrobcom a koncovým dodávateľom si k výrobnej cene prihadzujú rôzne marže, s ktorými môžu navzájom vyjednávať a udeľovať špeciálne či množstevné zľavy. Je tak veľmi pravepodobné, že keby ste obvolali štyroch rôznych predajcov tej istej značky, ponúkli by vám štyri rôzne výšky zľavy.
Zľavy nebudú veľké, no aj tých pár percent alebo ušetrených pár tisíc eur by vyslalo signál verejnosti, že štátna správa sa snaží šetriť. Autá, ktoré štátna správa obstaráva, sú najčastejšie za cenu podľa oficiálneho cenníku importéra.
Práve z konkrétnych, páreurových šetrení by malo vychádzať to efektívne hospodárenie štátu. Aj veľké more sa skladá z malých kvapiek vody.
Štátne orgány ignorujú zákon zmenšujúceho sa úžitku
Aj keď sme sa na začiatku snažili hovoriť o opdodstatniteľnosti kúpy veľkej manažérskej limuzíny, v skutočnosti málokto v štátnej také auto naozaj potrebuje. Úradníkom by sme pokojne dopriali auto s tempomatom alebo vyhrievanými sedačkami, či dokonca automatickú prevodovku.
V prípade výberu nového auta môžeme hovoriť o takzvanom zákone zmenšujúceho sa úžitku (law of diminishing utility alebo marginal utility) - keď budete zvyšovať kúpnu cenu auta, budete dostávať čoraz menšie výhody. Rozdiel medzi autom za 10-tisíc a 12-tisíc eur bude väčší, ako rozdiel medzi autom za 100-tisíc a 120-tisíc, pritom v oboch prípadoch sa cena zvýši o dvadsať percent. (Podobne - rozdiel medzi štvoreurovým a osemeurovým vínom bude väčší, ako rozdiel medzi fľašou za osem eur a šesnásť eur).
Zákon zmenšujúceho sa úžitku by vás tiež mal odradiť od zbytočných výdavkov na príplatkovú výbavu - nad istú úroveň už doplnky prestávajú dávať ekonomicky zmysel. Cenu mnohých prémiových áut môžete príplatkovými prvkami zdvojnásobiť - no nevznikne z toho dvakrát také dobré auto.
Práve okolo tej hranice 40-tisícovej hranice sa pohybujú autá, ktoré spĺňajú tie opodstatniteľné požiadavky na vzhľad aj pohodlie. Túto hranicu zhodou okolností navrhovala aj strana SaS v neúspešnom referende z roku 2010 (pri zohľadnení inflácie by dnes išlo o 43-tisíc eur).
Za túto cenu sa ponúka napríklad Volkswagen Passat, Ford Mondeo, Kia Sorento či Škoda Superb. Práve Superb bol auto, ktoré sme v marci hádali ako služobné auto pre nového premiéra. Čokoľvek drahšie je už panské huncútstvo.
Na akom aute by mal jazdiť nový premiér? Čítajte
