Prvý exemplár Škody 1101 Tudor vznikol 7. mája 1946. Uplynulo teda už 70 rokov odvtedy, ako sa začala sériová výroba prvého povojnového modelu českej automobilky.
Vozidlo bolo postavené na chrbticovom ráme podvozku a využíval nezávislé zavesenie všetkých kolies. Pod kapotou pracoval radový štvorvalcový motor so zdvihovým objemom 1089 ccm, ktorý produkoval výkon 23,5 kW (32 k). Stačilo to na dosiahnutie maximálnej rýchlosti 105 km/h. Priemerne pritom spotreboval 8,5 litra benzínu na sto kilometrov.
Automobilu rýchlo prischlo označenie Tudor, odvodené z anglického výrazu "two-door" a odkazujúceho na fakt, že sa najskôr vyrábal s dvojdverovou uzavretou karosériou. Predával sa však tiež ako štvordverový sedan, ktorý sa od roku 1949 stal najrozšírenejším variantom modelu. Napokon poslúžil aj ako služobné vozidlo československých ministerstiev a diplomatického zboru.
Ďalšou dostupnou verziou bol kabriolet s dverami v pevných rámoch a sklápacou textilnou časťou strechy, či elegantný roadster. V ponuke modelového radu nechýbala dokonca ani dodávka s párom bočných okien a taktiež kombi so sklápacou zadnou lavicou a úložným priestorom dlhým 1490 mm a širokým 980 až 1380 mm.
Aby toho nebolo málo, Tudor sa ešte vyrábal vo verziách Škoda 1101 VO a 1101 P (po roku 1948) so špeciálnou otvorenou karosériou. V týchto zhotoveniach našiel využitie v bezpečnostných zložkách viacerých štátov, vrátane Portugalska, Saudskej Arábie alebo Egypta.

Pri vstupe na trh sa Škoda 1101 predávala za 67 700 korún. Vzhľadom k neľahkej povojnovej hospodárskej situácii museli zákazníci pri kúpe predložiť špeciálny poukaz.
Medzi rokmi 1946 a 1952 vzniklo 66 904 kusov modelu v civilnej verzii a 4 237 kusov určených pre ozbrojené zložky. Takmer dve tretiny celkovej produkcie pritom smerovalo za hranice - v roku 1947 do 36 krajín sveta, o štyri roky už do 76-ich štátov. Popri najvýznamnejších odberateľoch ako Poľsko, Holandsko, Belgicko či NSR, bol o Tudor záujem aj v Austrálii, Brazílii, Indii, Juhoafrickej únii alebo Kanade.

Škoda 1101, po modernizácii označovaná 1102, sa nestratila ani ako pretekársky špeciál. V roku 1948 prišli na 24-hodinových pretekoch v belgickom Spa tri Tudory (v kategórii do 1100 ccm) bok po boku víťazne do cieľa.
Zo sériovej verzie vychádzali aj špeciály Škoda Sport a Supersport. Najvýkonnejší variant Supersportu mal pod kapotou kompresorom Roots prepĺňaný agregát s objemom 1,5 l a výkonom 132 kW. Vozidlo tak dokázalo uháňať rýchlosťou 200 až 210 km/h.
Pokrokovú koncepciu Tudora rozvíjali ďalšie modelové rady až do roku 1964, kedy sa začala výroba novej generácie vozidiel Škoda 1000 MB s motorom umiestneným v zadnej časti samonosnej celokovovej karosérie.