AUSTIN, BRATISLAVA. Mozog šoféra podvedome koriguje smer jazdy aj vtedy, keď sa na šoférovanie nesústredí. Podmienkou je však očný kontakt s cestou pred nami, informuje portál Phys.org.
Univerzita v Houstone a Texaský inštitút pre dopravu A&M zorganizovali experiment, v ktorom zisťovali vplyv rôznych druhov rozptýlenia na šoférske schopnosti. Nepozornosť vodičov je vinníkom v prípade desiatich percent smrteľných nehôd.
Počas výskumu každý z 59 dobrovoľníkov absolvoval na simulátore šoférovania štyri rovnaké jazdy po diaľnici. Počas jednej písal esemesku; počas ďalšej musel odpovedať na matematické otázky; v tretej sa ho vedci pýtali na jeho city; štvrtá bola referenčná. Ich poradie sa kvôli čo najväčšej objektivite striedalo.
Vedúci výskumného tímu Ioannis Pavlidis z univerzity v Houstone vysvetľuje závery štúdie.
Vedci zistili, že ak sa náš mozog sústreďuje na niečo iné, ako vedenie auta, ale stále sa pozeráme na cestu - pri citovo a rozumovo zameraných otázkach - šoférujeme rovnako dobre či dokonca lepšie, ako keď sa plne venujeme šoférovaniu. Náš "autopilot" či "šiesty zmysel" sídli v prednej cingulárnej kôre mozgu (cortex cingularis anterior).
Tento šiesty zmysel však prestáva fungovať v momente, kedy stratíme očný kontakt s cestou. Napríklad pri esemeskovaní sa na cestu nepozeráme v priemere 5 sekúnd; pri rýchlosti 90 km/h za ten čas prejdeme 125 metrov. Okrem esemeskovania však môže ísť aj o ladenie rádia či otvorenie priehradky pred spolujazdcom.
Pri výskume sa merala iba schopnosť korigovať volant pri jazde na diaľnici. To, či sa pri rozptýlení reakčný čas nezhorší, vedci nesledovali.
Esemeskovanie za jazdy má každoročne za následok až 5 000 nedopísaných textových správ, informoval minulý rok satirický portál The Onion.
