Dnešná Formula 1 je zošnurovaná pravidlami a predpisy myslia na každý detail. Akonáhle príde niektorý z tímov s prevratnou novinkou, ihneď je posudzovaný z hľadiska pravidiel.
Technické predpisy, samozrejme, nevedia predpokladať, s čím v budúcnosti tímy prídu, a tak sa sprísňujú podľa potreby. Jeden z príkladov minulosti: Williams FW15C, ktorý pretekal v sezóne 1993 - asi najsofistikovanejší monopost histórie F1.
Williams FW15C. (zdroj: Flickr / CC Paul Williams)Jeho dizajn pochádzal z pera dnes už legendárneho dizajnéra Adriana Neweyho a využíval mnohé vtedy čerstvé technické výdobytky ako systém proti zablokovaniu kolies pri brzdení - dnes známy ako ABS - či elektronickú trakčnú kontrolu. V boji s konkurenciou svojej doby bol hlavnou zbraňou Williamsu aktívny podvozok.
FW15C mal na volante špeciálne žlté tlačidlo – push to pass (stlač pre predbehnutie). Po jeho stlačení aktívny podvozok nadvihol zadnú časť monopostu, a tým zmenil aerodynamické vlastnosti auta. Znížil odpor a súčasne aj prítlak, potrebný v zákrutách. Elektronika v tomto momente zdvihla maximálne možné otáčky motora o ďalších 300 otáčok.
Williams sa tak dal prepnúť do režimu, v ktorom ťažil na rovine a ľahšie predbiehal súperov. Pred zákrutou pilot vrátil nastavenia do pôvodného stavu. Vtedajší pilot Williamsu Alain Prost prirovnal svoj monopost so všetkými technickými vychytávkami k malému Airbusu.
FIA zmenou pravidiel zakázala tieto technologické pomôcky po Veľkej cene Veľkej Británie. Nakoniec zmeny začali platiť až od začiatku tragickej sezóny 1994 a Alain Prost si v roku 1993 “dokráčal“ pre titul majstra sveta.
Minulosť však priniesla množstvo iných riešení, viditeľných už na prvý pohľad. Mnoho z nich sa prejavilo bláznivým, alebo prinajmenšom netradičným dizajnom. Bližšie vám priblížime niektoré z nich.
Arrows A22: Na Veľkú cenu Monaka priniesol tím Arrows netradičné aerodynamické riešenie. Na nos monopostu pripevnil dodatočné prítlačné krídlo.
Kryt hlavy jazdca F1 sa stane v budúcej sezóne realitou Čítajte Krídlo sa nikdy nedostalo do ostrého preteku, po tréningu ho FIA zakázala pre zhoršený výhľad jazdca. Podobné krídlo sa nepáči ani nám, ale je zaujímavé, že do budúcej sezóny 2017 sa FIA rozhodla prikázať tímom používať nový kryt hlavy- tzv. svätožiaru, ktorá tiež obmedzuje výhľad pilota.
Arrows (zdroj: chaostrophic.com)Brabham BT26 (1968): Koncom šesťdesiatych rokov tímy experimentovali s prítlačnými krídlami. Podobne, ako v prípade Arrowsu sa snažili zvýšiť prítlak ďalším krídlom pred vodičom. Okrem Brabhamu to skúšali aj v McLarene M7C. Ten si vyslúžil prezývku gilotína a bol rýchlo zakázaný.
Brabham BT26 (zdroj: chaostrophic.com)Tyrrel 25: Tyrrel sa nikdy nebál netradičných prvkov, aj preto sa v našom rebríčku objavuje viackrát. Jeho X-krídla v roku 1997 zaujali a skopírovalo ich viacero tímov vrátane Ferrari. Neskôr boli zakázané pre krehkosť konštrukcie.
Tyrrell 25 (zdroj: chaostrophic.com)Williams FW07D (1981): So štvoricou zadných kolies experimentovali viaceré tímy, vrátane Ferrari a Williamsu. Dvojica užších kolies na jednej strane dávala autu rovnakú trakciu ako jedno široké koleso - výhodou však bola lepšia aerodynamika. Vedenie F1 zakázalo šesť kolies skôr, ako bola novinka nasadená do pretekov. Od tých čias môže mať monopost maximálne štyri kolesá.
Williams FW07D (zdroj: chaostrophic.com)Eifelland Type 21: V roku 1972 prišiel tím Eifelland s “periskopom“. Išlo o jedno zrkadlo, umiestnené v strede a nahrádzajúce dvojicu klasických spätných zrkadiel. Výhodou mala byť lepšia aerodynamika, ale tímu to neprinieslo žiadny prevratný výsledok. Sezóna 1972 bola pre tím Eifelland zároveň poslednou v F1.
Eifelland Type 21 (zdroj: sharonov.tumblr.com)Monoposty sezóny 2014: Predstavovanie jednotlivých tímov pred sezónou 2014 sprevádzali na jednej strane úškrnky a na druhej zhnusenie z dizajnu monopostov. Nové pravidlá priviedli väčšinu tímov k dizajnu so škaredým nosom. Nos je ešte pekný názov pre prednú časť, boli aj horšie.....
Caterham (zdroj: youtube.com)Ligier JS5: V sezóne 1976 prišie Ligier s obrovským airboxom. V polovici sezóny nové pravidlo obmedzilo maximálnu výšku monopostu a viacero monopostov podstúpilo počas sezóny výraznú dizajnovú zmenu. Zaujímavý ročník priniesol jediný titul majstra sveta pre Jamesa Hunta, o jeden bod pred Niki Laudom. Ten prežil v tomto roku svoju najťažšiu nehodu v kariére. Súboje tejto dvojice opisuje známy film Rivali.
Ligier JS5 (zdroj: cdn.bmwblog.com)March 711: Písal sa rok 1971, keď prišiel monopost s netradičnou prednou časťou. Vyslúžil si prezývku podnos na čaj.
March 711 (zdroj: carthrottle.com)McLaren MP4/10: Po úspešnom konci osemdesiatych rokov prišiel na McLaren veľký útlm. V sezóne 1995 si chcel pomôcť ďalším prítlačným krídlom v strede monopostu. Žiadny úspech im to neprinieslo a druhý titul majstra sveta si pripísal Michael Schumacher.
McLaren MP4/A10 F1 (zdroj: gettyimages.com)Renault RS01 (1977): Toto auto si vyslúžilo prezývku žltý čajník – často ostalo stáť dymiace mimo trate. Má však svoje veľké miesto v histórii F1. Išlo totiž o prvý monopost F1 s turbomotorom. Dizajnom až tak nevytŕčal, ale prítomnosť turba vyžadovala netradičné nasávacie otvory.
Renault RS01 (zdroj: f1fanatic.co.uk)
Renault nafúkol turbo éru na cestách aj v F1 Čítajte Brabham BT46: Tím Brabham vlastnil v roku 1978 Bernie Ecclestone, známy z prostredia F1 dodnes. Na veľkú cenu Švédska pripravil Brabham vozidlo vybavené veľkým “fénom“ v zadnej časti.
Fén vysával vzduch spod monopostu, a tým ho doslova prilepil k ceste. Aj keď sa to zdá na prvý pohľad smiešne, v praxi to naozaj veľmi dobre fungovalo.
Trakcia v zákrutách bola tak silná, že pilot Niki Lauda na Brabhame s ľahkosťou vyhral Veľkú cenu Švédska. Toto revolučné riešenie Brabham ďalej nepoužíval, pretože Ecclestone nechcel vyvolať konflikt s ostatnými tímami, ktorých podporu potreboval pre presadenie osobných ambícií. V roku 1978 sa stal šéfom FOCA (Formula One Constructors Association).
Iné zdroje uvádzajú, že fén bol zakázaný pre nebezpečnú rýchlosť monopostu v zákrutách.
Brabham BT46B (zdroj: carthrottle.com)Tyrrell 012: V roku 1983 prišiel Tyrrell so zadným prítlačným krídlom v tvare bumerangu. Radikálny dizajn však nepriniesol výsledky a prítlak auta bol mizerný. Toto riešenie bolo rýchlo nahradené tradičným zadným krídlom.
Tyrrell 012 (zdroj: reddit.com)Tyrrell P34: Rok 1976 bol zaujímavý z viacerých pohľadov. Okrem spomínaného duelu Lauda – Hunt a veľkého airboxu tímu Ligier zaujal najmä šesťkolesový Tyrrell.
V tomto prípade konštruktéri umiestnili štvoricu natáčajúcich sa kolies do prednej časti. Hlavným dôvodom k tejto zmene bola možnosť použiť menšie kolesá a skryť ich za predné krídlo, a tým výrazne zlepšiť aerodynamiku. Šesť kolies znamenalo väčšiu styčnú plochu s povrchom. Prejavovalo sa to pri brzdení, aj zatáčaní.
Tyrrell P34 (zdroj: F1fanatic.co.uk)Aj keď Tyrrel trpel viacerými nedostatkami, napríklad nedotáčavosťou a rýchlejším opotrebovaním predných pneumatík (pre malý priemer kolesa sa častejšie otáčali), toto riešenie radíme medzi tie úspešnejšie.
K najväčšiemu úspechu priviedol Tyrrell na Veľkej cene Švédska Jody Sheckter, keď finišoval na prvom mieste. Úspech stajne podčiarkol druhým miestom Patrick Depailler. Tyrrell bol jediným šesťkolesovým monopostom v histórii F1, ktorý triumfoval na veľkej cene.
