Najlepších jazdcov histórie F1 pozná asi väčšina fanúšikov tohto športu. Pretekárom ako Senna, Fangio, Schumacher, Lauda prinieslo jedno z najsledovanejších motoršportových podujatí slávu, peniaze a v niektorých prípadoch aj smrť.
Menej sa vie o jazdcoch, pôsobiacich na opačnej strane rebríčka úspešnosti. Takmer o nikom, kto sa dostane do kolotoča F1 v pozícii pilota, nemôžeme povedať, že je slabým jazdcom. Len popri velikánoch tak môžu pôsobiť.
Navyše, sedadlo v pretekoch F1 mnohokrát zabezpečia sponzori, alebo si ho priamo kúpi bohatý jednotlivec. To je prípad aj prvého “pilota“ v našom rebríčku.
Chanoch Nissany
Aspoň na chvíľu sa stať jazdcom F1. Pre drvivú väčšinu z nás je najbližším zážitkom počítačová hra. Nájdu sa takí, čo si neváhajú zaplatiť zážitkovú jazdu, a potom Chanoch Nissany.
Pretekaniu sa začal venovať v rámci hoby, vo veku 38 rokov a svoj debut v F1 si odkrútil ako 41- ročný vo farbách tímu Minardi.
Počas tréningu na Veľkú cenu Maďarska strácal na ostatných približne 13 sekúnd na kolo. Traduje sa, že sa dokonca cez vysielačku sťažoval na príliš veľkú priľnavosť – grip. Nakoniec skončil po hodinách mimo trate.
Keď z okruhu odvážal jeho monopost žeriav, Nissany v ňom stále sedel, lebo nevedel odmontovať volant (čas 2:40 vo videu). Okamžite ho v kokpite Minardi nahradil Enrico Toccacelo.
Al Pease
Kanaďan bol jediným jazdcom v histórii diskvalifikovaným pre príliš pomalú jazdu. Za volantom Eagle-Climax nemal v roku 1969 proti konkurencii žiadne šance.
Monopost nepatril medzi konkurencieschopné vozidlá a Al Pease mal v priebehu pretekov niekoľkokolovú stratu na najlepších. Stále však bojoval naplno a nevypúšťal žiadny súboj.
Potom, ako takmer zostrelil Jackie Stewarta, ukončila jeho preteky čierna vlajka, znamenajúca diskvalifikáciu. Ale Pease pritom nebol protekčný jazdec. Na kanadskej scéne patril medzi veľmi úspešných pretekárov a v roku 1988 ho uviedli do Kanadskej Motoršportovej siene slávy.

Jean-Denis Delatrez
Delatrez je príkladom jazdca, ktorý sa dostal na trať vďaka sponzorom. Svoj debut si odkrútil v sezóne 1994 na Veľkej cene Austrálie. O jedno kolo ho jazdci prvýkrát prebehli v desiatom kole.
Táto situácia sa zopakovala ešte 9-krát, kým z preteku definitívne odstúpil. Pred definitívnym koncom kariéry v F1 nastúpil ešte na dve podujatia a 15. miesto z Nurburgringu sa stalo jeho najlepším umiestnením.
Mimo F1 dosiahol úspech vo vytrvalostných pretekoch 24 hodín Le Mans, kde dvakrát vyhral vo svojej kategórii.
Giovanna Amati
Giovanna bola jednou z nemnohých žien, pokúšajúcich sa preraziť vo svete F1. Prvýkrát sa posadila do kokpitu ako testovací jazdec Benettonu. V tom čase sa špekulovalo o jej vzťahu so šéfom tímu Flaviom Briatorem.
V roku 1992 dostala miesto v tíme Brabham. V kvalifikácii sa dostala šesťkrát do hodín a výrazne zaostávala za konkurenciou. Keď sa jej nepodarilo kvalifikovať ani na ďalšie dve veľké ceny, tak ju v kokpite nahradil neskorší majster sveta Damon Hill.
Adrian Campos
V F1 pretekal v sezónach 1987 a 1988 a celkovo nastúpil na 21 veľkých cien. Podarilo sa mu kvalifikovať a postaviť na štart do 16 z nich.
Do rebríčka sa dostal vďaka mizivej úspešnosti, keď do cieľa došiel iba dvakrát. Pri svojej premiére si zabudol zobrať upchávky do uší.
Kvôli tomu prišiel neskoro na štart. V takomto prípade musel jazdec štartovať z posledného miesta, Campos sa však zaradil na svoje pôvodné miesto podľa kvalifikácie a bol diskvalifikovaný.
Yuji Ide
Stal sa jedným z najstarších nováčikov, keď debutoval vo veku 31 rokov. O svoju superlicenciu jazdca F1 prišiel potom, ako sa nedokázal kvalifikovať s menšou ako päťsekundovou stratou ani na jednej zo štyroch veľkých cien, ktorých sa v roku 2006 zúčastnil.
Okrem slabého monopostu Super Aguri mu účinkovanie sťažovala aj neschopnosť komunikovať v angličtine.
Taki Inoue
Inoue patril medzi podpriemerných jazdcov. Dokončil päť pretekov z 18 pokusov. Preslávili ho skôr dva incidenty, nemajúce nič spoločné s jeho umením.
V Monaku v sezóne 1995 mu zhasol motor počas kvalifikácie. Po jej skončení ho naspäť do boxov za lanom ťahalo nákladné auto, Taki, samozrejme, pritom ostal v kokpite.
V tom čase už prechádzalo traťou Renault Clio, usporiadateľské vozidlo a v plnej rýchlosti nabúralo do zadnej časti monopostu. Taki utrpel otras mozgu, ale nič vážne sa mu nestalo.
Ten istý rok v Maďarsku sa stal druhý incident. Inoue odstúpil pre poruchu motora. Vzápätí chcel pomôcť s hasením monopostu, keď ho v malej rýchlosti zrazilo prichádzajúce záchranárske auto.
Luca Badoer
Luca je niekdajší víťaz seriálu F3000 a zároveň najdlhšie slúžiaci testovací jazdec stajne Ferrari. Z tohto pohľadu je jeho zaradenie medzi najhorších jazdcov histórie čudné.
Na druhej strane stojí fakt, že nik z histórie nenastúpil na toľko veľkých cien bez toho, aby získal aspoň jeden bod. Celkovo sa zúčastnil 58 veľkých cien a kvalifikoval sa na štart v 50 prípadoch. Pri takomto počte štartov sa očakáva nejaký bod na konte aj v prípade hájenia farieb slabšieho tímu.
Luca sa v roku 2009 dostal dvakrát aj za volant Ferrari. V oboch prípadoch štartoval z posledného miesta a vytúžené body nezískal. Jeho tímový kolega Kimi Raikkonen zatiaľ zaknihoval jedno tretie a jedno prvé miesto.
Marco Apicella
Aby sme zistili, či bol Marco skutočne zlým jazdcom, musela by jeho kariéra trvať dlhšie ako iba 800 m. Miesto v spoločnosti najhorších jazdcov mu vyslúžila práve kuriózne krátka kariéra.
V roku 1993 ho pri jeho debute hneď v prvej zákrute trafil JJ Lehto na Subaru monoposte Sauber, Apicella ďalšiu šancu nikdy nedostal. Najväčším úspechom jeho kariéry je víťazstvo v japonskej sérii Formuly 3000.
V F1 sa objavilo mnoho jazdcov so sponzormi za chrbtom. Typickým príkladom je Esteban Tuero. Od svojich siedmich rokov z neho vychovávali pretekára a v 19 rokoch sa dostal do F1. Až 12-krát nedokončil zo 16 štartov.
Zaujímavým menom je nepochybne Paul Belmondo. Syn slávneho herca pretekal v sezónach 1992 až 1994, dokým mu nedošli peniaze.
Zúčastnil sa 27 pretekov, ale kvalifikoval sa do siedmich. Pravdou je, že v slabých tímoch March a Pacific veľa šancí na úspech nemal, ale na druhej strane nevynikal ani v juniorských sériách.
zdroj: en.espn.co.uk a bleacherreport.com