Je minimálna šanca, aby z autoškoly prišiel na cesty výborne pripravený vodič. Môže sa stretnúť výborný inštruktor s talentovaným žiakom, a aj tak novému vodičovi po absolvovaní kurzu chýbajú dostatočné skúsenosti.
Výnimkou sú možno pretekári, ktorí šoférujú celý život a absolvovanie kurzu je pre nich len formalitou. Aj tí sa však musia naučiť jazdiť v premávke.
Za krátky čas, strávený za volantom v autoškole, sa môžete naučiť akurát základy. Pamätám si, ako sme pri nástupe na kurz dostali papier veľkosti A4 so základnými informáciami o spôsobe riadenia auta.
Radili sme podľa tachometra, nie otáčok
Okrem iného tam boli rozpísané rýchlosti, pri ktorých máme radiť jednotlivé prevodové stupne. Majiteľovi nešlo o to naučiť nás správne jazdiť, nech sadneme do akéhokoľvek auta. V prvom rade chcel, aby sme dosiahli na jeho autách čo najnižšiu spotrebu.
Takže sme všetci povinne ovládali teóriu, ktorá navyše nič nemala spoločné s praxou. Jazdili sme povinne v nízkych otáčkach s podtočeným motorom. Otáčkomer bol v prvých Fabiach asi zbytočný. Našťastie nás k tomu nenútili všetci inštruktori dotyčnej autoškoly.
Čerešničkou na torte boli záverečné skúšky. Bolo to prvýkrát, čo som absolvoval jazdu priamo s majiteľom. Moja záverečná cesta, na základe ktorej mi vydali vodičský preukaz, trvala asi 7 minút.
Počas jazdy som si v miernom strese dával pozor na všetko. V prvom rade bezpečnostný pás, nezabudnúť na smerovku a hlavne neprekročiť povolenú rýchlosť.
Bez porušenia predpisov som túto “dlhú“ jazdu s až jednou križovatkou zvládol. Aj tak mi vodičské oprávnenie po správnosti nemali vydať.
Inštruktor, natlačený na palubnej doske, mi totiž v jednom momente poskytol nepovolenú pomoc. Prekvapil ma svojím zásahom a brzdením pred tou jednou križovatkou. Tak fajn, položil som nohu na brzdu, podradil a odbočil. Nakoniec mi bolo vyčítané, že táto križovatka sa dá prejsť aj na trojke.
Celkovo bola úspešnosť v našom kurze vysoká. Aj nálada majiteľa a policajta sa zdala podozrivo dobrá.

Ako sa zmenila za asi 13 rokov kvalita autoškôl, je bez osobnej skúsenosti ťažké posúdiť. Čerstvý vodič by však určite nemal mať problém so základným ovládaním auta.
Škola šmyku je vítanou nadstavbou
Otázky typu, čo mám zaradené, kedy mám preradiť a kto má prednosť, by mali byť tabu. Inštruktori to však nemajú ľahké a naučiť niekoho za pár hodín šoférovať, sa nemusí vždy podariť.
Po absolvovaní autoškoly je vítanou nadstavbou škola šmyku. Keď nie priamo s profesionálmi, tak je dobré si odskúšať správanie auta v limitných situáciách niekde na uzavretej ploche.
Najlepší šmyk je ten, ktorý nedostaneme, ale spoliehať sa na to úplne nedá. Stačí, že sa čierny ľad vyskytne nečakane v strede zákruty, lebo zrovna tam došiel cestárom posypový materiál a nepríjemné prekvapenie je na svete. K nešťastiu pritom netreba ani veľkú rýchlosť.
Skúsenosť so zvládaním šmyku a naučené reakcie môžu zabrániť škodám na majetku a hlavne na zdraví.