Včerajšia nehoda Tesly je pravdepodobne piata, na následky ktorej vodič amerického elektromobilu zomrel. Ide však o prvú nehodu Tesly, ktorej vodič sa v čase nehody spoliehal na systém Autopilot.
Autopilot Tesly zlyhal, vodič dopravnú nehodu neprežil Čítajte Autopilot je asistent riadenia, ktorý v sebe kombinuje adaptívny tempomat a systém na udržiavanie v jazdných pruhoch - technológie, ktoré sú bežne dostupné aj v iných (hlavne v tých drahších) autách. Vo Volve, v Lexuse aj v Škode Octavia je - na rozdiel od Tesly - udržiavanie v jazdných pruhoch podmienené tým, že vodič sa drží volantu.
Autopilot v Tesle držanie volantu nevyžaduje. Systém dokonca nekontroluje, či niekto sedí na zadnom sedadle.
Upozorňujeme, že dôvodom nie je technologická prevaha Tesly nad inými automobilkami, ale iba jej odvážne, možno až trúfalé rozhodnutie. A hoci manuál aj prístrojový panel pred vodičom upozorňujú na to, že vodič musí stále dávať na cestu pozor a držať sa volantu, tesla bez ostychu volá systém Autopilotom.
Volantu sa zatiaľ držte
Nehoda Tesly pekne demonštruje, že technológie autonómneho riadenia ešte nie sú dokonalé - napriek tomu, že automobilky nám často tvrdia opak. A tiež ukazujú na to, že autonómne autá síce riziko autonehody znižujú, no nedokážu mu úplne zabrániť.
Už súčasné systémy pritom ponúkajú viac, než sa nám zdá vhodné garantovať. Mercedes-Benz triedy E ponúka systém, ktorý za vodiča vie aj predbiehať; asistent riadenia v BMW radu 7 funguje až do rýchlosti 210 km/h. Kto skúsil ísť touto rýchlosťou vie, že to od vodiča vyžaduje výrazne väčšiu než bežná, diaľničná stotridsiatka.
Autonómne autá budú na svet prichádzať postupne - žiaden konkrétny moment, kedy ľudstvo prestane šoférovať a nechá sa viezť, nás nečaká. Práve postupný prechod od dnešnej premávky ku svetu, v ktorom všetky autá riadia počítače a vzájomne komunikujú, bude kritický.
Aj americká armáda si rada zasúťaží
Nepopierame však, že autonómne technológie spravili za posledných zopár rokov obrovský pokrok. Dopomohla k tomu aj zdravá súťaživosť a peniaze americkej armády.
Americká agentúra DARPA, ktorá sa zaoberá výskumom vojenských technológií, zorganizovala niekoľko ročníkov súťaže robotických vozidiel. Súťažiace vozidlá zostrojovali prevažne významné americké univerzity.
Preteky sa spočiatku odohrávali na dlhú vzdialenosť v teréne, keďže cieľom bol výskum možností, ako by mohli byť skonštruované "bezpilotné" pozemné vojenské vozidlá. Cena pre víťaza sa pohybovala v miliónoch dolárov.
Prvý ročník súťaže prebehol v roku 2004 a netrval príliš dlho. Vozidlo, ktoré zašlo najďalej, sa zaseklo na kameni už po necelých dvanástich kilometroch.
Videá z prvých ročníkov sú mimoriadne nudné, keďže tímy svoje autá naprogramovali podľa ľudovej múdrosti "pomaly ďalej zájdeš". Sledovať, ako sa auto bez šoféra hodiny sunie hore miernym svahom rýchlosťou nepresahujúcou 30 km/h, nie je vôbec zábava.
O to viac nás potešil tento zostrih. Ide o kvalifikáciu na DARPA Grand Challenge z roku 2007, v ktorej autá mali miesto terénu zvládnuť prejazd "simulovaným" mestom na leteckej základni v Kalifornii.
Video ukazuje až rozkošné zábery toho, ako sa rané autonómne autá snažia preštrikovať prekážkovou dráhou - a veľmi sa im to nedarí.
Prvý raz na závodnej trati
V máji tohto rok dokonca autonómne autá zavítali prvý raz na závodnú trať. Joshua Schachter, podnikateľ z oblasti IT, zorganizoval pre autá exhibičný a testovací deň na okruhu.
Autá medzi sebou nesúťažili, žiaden víťaz nebol vyhlásený. Podujatie sa nieslo v duchu amerických track days, čiže ktokoľvek si mohol priniesť akékoľvek auto, postaviť ho na štart, vystúpiť a nechať auto, aby si zajazdilo po trati.
Takéto podujatia sú ideálne, pretože sa na nich môžu stretnúť investori veľkých spoločností, programátori zo startupov, nadšenci pre autonómne technológie. Schachter nechce vybudovať drahé podujatie pre špeciálne tímy, len dať vývojárom možnosť pustiť autá na trať a tým pomôcť pri ich dolaďovaní.
Ako ukazuje tragická nehoda s autopilotom - autonómne systémy ešte trochu času na doladenie potrebujú.
