ARLINGTON, BRATISLAVA. Test siedmych malých SUV americkým inštitútom ukázal, ako niektoré automobilky konštruujú karosériu tak, aby bola na jednej strane pevnejšia. Získajú tak výborný výsledok v laboratórnych crash testoch, no ohrozujú bezpečnosť posádky v reálnom svete.
Poistný inštitút pre bezpečnosť cestnej premávky IIHS, ktorý v USA vykonáva nezávislé crash testy (podobne ako európska organizácia EuroNCAP) v roku 2012 zaradil medzi testy aj takzvaný náraz s malým prekrytím čiže small overlap test. V ňom auto narazí do prekážky iba 25 percentami čelnej plochy na vodičovej strane.
Pre porovnanie - pri čelnom náraze podľa EuroNCAP je prekrytie až 40-percentné. IIHS argumentuje tým, že v praxi sa veľmi zriedkavo stáva, že by auto narazilo kolmo na prekážku celou čelnou plochou. Tento test je náročný, pretože náraz neabsorbujú bežné deformačné zóny a energiu musí pohltiť prepážka medzi kabínou a motorom a A-stĺpik karosérie.
Inštitút IIHS včera vydal správu, v ktorej upozornil na to, že autá môžu poskytovať horšiu ochranu pre pasažiera, ak sa kolízia s malým prekrytím stane na strane spolujazdca.
IIHS preto zvažuje zavedenie testovanie nárazu s malým prekrytím pre obidve strany auta od budúceho roku. Pri čelných nárazoch zomrelo v USA v roku 2014 až 1600 pasažierov, hovorí výskumníčka Becky Mueller vo videu, ktoré inštitút vydal k správe.
IIHS porovnával sedem nových malých SUV - Hyundai Tucson, Buick Encore (u nás Opel Mokka), Hondu CR-V, Mazdu CX-5, Nissan Rogue (u nás Nissan X-Trail), Subaru Forester a Toyotu RAV4. Všetky absolvovali náraz s malým prekrytím na vodičovej strane s hodnotením "dobrý", no len Tucson dosiahol rovnaké hodnotenie aj pre ochranu spolujazdca pri náraze na opačnej strane.
Encore, CR-V a CX-5 získali hodnotenie "akceptovateľný" s poznámkou, že pri Mazde CX-5 bola prepážka medzi kabínou a motorom posunutá do priestoru pre spolujazdcove nohy viac, ako by bolo optimálne. Ochrana spolujazdca v Subaru Forester a Nissane Rogue bola ohodnotená ako "slabšia" pričom Rogue dokonca vykazoval inú konštrukciu deformačných zón na jednej a druhej strane auta.
Prepadákom bola Toyota RAV4, ktorá získala hodnotenie "slabé" pre ochranu pasažiera. Toyota RAV4 mala dokonca evidentne zosilnenú deformačnú zónu na vodičovej strane auta, aby obstála v laboratórnom teste:
(zdroj: Youtube / IIHS)IIHS týmto testom upozornilo na prax mnohých automobiliek, ktoré vyvíjajú autá s ohľadom na bezpečnosť tak, aby získali dobré ratingy pri nárazoch - nie, aby boli skutočne bezpečné v reálnom svete. Zároveň však inštitút pripomína, že rozdiely sú badateľné len pri tomto špecifickom teste - pri kolíziách so 40-percentným prekrytím zaznamenal inštitút len malé rozdiely medzi ochranou pasažiera a spolujazdca.
Pre predstavu - takto vyzerá náraz s malým prekrytím pri Dodge Journey (u nás sa predáva ako Fiat Freemont), ktorý získal od IIHS hodnotenie "slabý". Celý A-stĺpik sa pri kolízii deformuje a narazí do vodičovej hlavy a volant sa posunie, takže vodič po airbagu len skĺzne.
Takto vyzerá náraz Volva XC90. Auto síce príde o predné koleso, no karoséria si zachová svoj tvar. Takmer rovnako dobre obstála aj prvá generácia XC90, ktorá na trh prišla v roku 2002 - o celých 10 rokov skôr, ako vôbec IIHS začala testovať čelné nárazy s malým prekrytím. Dodge Journey a Volvo XC90 sú cenovo neporovnateľné autá, no veľmi dobre na nich vidno, ako veľmi sa môžu líšiť výsledky tohto crash testu.
Pretože je metodika testov IIHS je odlišná od testov EuroNCAP, americké autá sa v mnohých detailoch odlišujú od európskych. Jednou z odlišností je tvar airbagov - a to je, zhodou okolností, dôvod, prečo je kauza Takata veľkým problémom v USA, a v Európe sa týka iba malého počtu áut. Továreň Takaty v Mexiku vyrábala airbagy špeciálne pre použitie v USA a väčšina airbagov pre európske autá pochádzali z iných tovární.
