SME
reklama

Dopravná psychologička: Hádku v aute zvládne žena lepšie

Zdokonaľujeme technológie, ale zabúdame na ľudskú povahu, hovorí dopravná psychologička ERIKA TKÁČOVÁ.

PhDr. Erika Tkáčová (1980) – Vyštudovala odbor psychológia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Špecializuje sa na psychoterapiu, párovú terapiu, psychodiagnostiku, vyšetrenie vodičov, inštruktorov a držiteľov zbraní. Externe vyučuje na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Ako klinická psychologička vykonáva certifikovanú pracovnú činnosť dopravný psychológ od roku 2010. (Zdroj: Jozef Jakubčo - SME)
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

To, že sa posádka auta počas dlhej cesty poháda, je relatívne bežné. Čím to je?

Nie sme zvyknutí tráviť spolu toľko času. Napríklad cesta do Chorvátska. Skúste si spomenúť, kedy naposledy ste sedeli šesť hodín vedľa svojho partnera? Šesť intenzívnych hodín v jednom priestore, odkiaľ sa nedá uniknúť, navyše pri záťažových situáciách typu zápcha, pokazená klimatizácia, slnko, ktoré na vás páli, alebo nervózne deti na zadných sedadlách. To je množstvo podnetov, ktoré bežne v živote nemusíte riešiť súčasne. Plus záťaž navyše – šesť hodín nonstop s partnerom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Môžu to využiť, inokedy na dlhé rozhovory nie je čas.

Veď práve to. Zrazu vznikne priestor na komunikáciu a tá nemusí dopadnúť dobre. Najväčšie riziko je v tom, že nemôžete odísť. Ženy sú väčšinou tie, ktoré potrebujú niečo riešiť a podvedome túto situáciu využijú. A muž jednoducho nemá kam ujsť. Ak už rozhovor smeruje ku konfliktu, odporúčala by som zastaviť, vyvetrať sa, sadnúť si na kávu, ísť sa najesť. No úplne najlepšie je držať sa iba neutrálnych tém. Aby sa rozhovor nezvrtol na hádku o niečom, čo nás trápi už roky a vy sa rozhodnete vyriešiť to práve počas týchto šiestich hodín. Dovolenka by mala byť vrcholom nášho pracovného roka, celý rok na ňu šetríme, nepokazme si ju hneď cestou na ňu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Častým dôvodom hádok v aute je zasahovanie spolujazdca do jazdy. Dá sa to obmedziť?

Presaďte ho na zadné sedadlo!

Pomáha to?

Nemáte to aspoň hneď pri uchu. Okrem toho človek zozadu nevidí tak dobre na cestu. Keď sedí vpredu, často sa cíti ako druhý šofér. Ide v podstate o celkovú nespokojnosť alebo strach spolujazdca, že nemá svoj život aktuálne pod kontrolou. Že sa musí spoľahnúť na niekoho iného. Tu sa vynára otázka dôvery.

Ako teda narábať so strachom spolujazdca?

Treba sa dohodnúť na kompromise. V ktorom momente sa už má šofér stiahnuť a prispôsobiť požiadavkám spolujazdca. Treba jasné pravidlá, pretože aj šofér môže spanikáriť. Poznám ľudí, ktorí dokážu v ľaku strhnúť volant vodičovi. Spolujazdec by nemal zasahovať do jazdy ani slovne. Vystavuje tým vodiča, ktorý je už aj tak pod tlakom, ešte väčšiemu stresu. Priemerný Slovák šoféruje denne napríklad hodinu, aj to nie vcelku. Pol hodiny do práce a pol hodiny z práce. A zrazu má ísť šesť alebo osem hodín.

Cesta autom na dovolenku je pre mnohých nočnou morou. Dá sa takéto nastavenie zmeniť?

Dobrou filozofiou je poňať už samotnú cestu ako dovolenku. Nesústrediť sa zúfalo len na Chorvátsko, pláž, ubytovanie. Užiť si aj cestu, nielen samotný pobyt. Aký má zmysel ísť na sedemdňovú dovolenku, kde sme prvé dva dni urazení a pohádaní z cesty, tri dni si užijeme a zvyšné dva dni sa zase balíme a psychicky pripravujeme na cestu. Potom sa dovolenka míňa svojmu účelu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Večná otázka: ísť na noc alebo nie?

Treba zvážiť, či sa vám to oplatí. Vodič musí otočiť svoj biorytmus a nie každý to zvládne. Existujú rôzne povzbudzujúce nápoje, ktoré nás udržia bdelými, otázne je, nakoľko sú bdelé aj naše reakcie. Ani oči nie sú zvyknuté na tmu. Ak do toho vkĺznu aj interpersonálne problémy a hádky v aute, zvyšuje to riziko nehody z nepozornosti. Ďalšia otázka je, aký to bude mať dosah na fyzický stav vodiča. Ak z toho bude ešte dva dni mimo, nemá to asi význam.

Ako vplýva hudba na psychiku a reakcie vodičov?

Výrazne. Počúvanie hudby v aute má priame somatické účinky na zmenu krvného tlaku, zvýšenie tepu alebo hladiny cukru v krvi. Nastávajú zmeny psychomotoriky aj mozgovej činnosti. Naše psychické postoje a procesy sú potom závislé od tejto fyziologickej zmeny. V praxi to vyzerá tak, že ak naplno počúvame rockovú alebo akúkoľvek inú silnú hudbu, dôležitý je pritom aj jej rytmus, automaticky sa nám zrýchli tep a to evokuje rýchlejšiu jazdu. Vivaldi vás naladí skôr do pohodovejšej jazdy. Neviem si predstaviť, že by ste počúvali rock a išli po diaľnici 100 km/h. Podvedome vás tento druh hudby ťahá do akčnosti, ak sedíte za volantom, tak do akčnosti za volantom. Nehovoriac o tom, že pri hlasnej hudbe nemusíte počuť majáky. 

Aká hudba je ideálna?

Mala by nám byť príjemná a mali by sme ju vedieť racionálne kontrolovať. Nepočúvať ju príliš nahlas, aby sa nestalo, že hudba bude gro, základný fokus nášho vnímania. Mala by byť len kulisou. Mala by dotvárať šoférovanie, a nie ho obmedzovať a vyrušovať. Silová hudba vzbudzuje útočné jazdenie. Ofenzívne, agresívne a presadzujúce sa. Ale ani príliš melancholická hudba nemusí byť ideálna. Môže vo vás evokovať spomienky, v myšlienkach sa k nim presuniete a znižuje sa vaša koncentrácia, vznikajú nehody z nepozornosti.

Problémom dlhých ciest je aj monotónnosť a strata pozornosti.

Vtedy pomáha mať hudbu ako kulisu. A využívať spolujazdca na to, aby nás udržiaval v pohotovosti. Mal by byť našimi druhými očami. Hoci ja som zástankyňou toho, že šofér by sa mal spoliehať len na seba. Ak sa pýta, či môže sprava, spolujazdec mu odpovie na základe svojich schopností a svojich odhadov, či by on išiel. Vaše reakcie sú však iné.

Je veľa vodičov, ktorí sa radi spoľahnú na to, čo im povie spolujazdec.

Vodiča by nemalo zlákať takéto zjednodušenie jazdy, je to rizikové správanie. Aj začiatočníkov treba učiť, aby sa spoliehali len na seba. Máme zákon o sedemnásťročných, ktorí môžu riadiť auto v sprievode dospelej osoby. Tu si tiež treba dať pozor, aby otec alebo mama z pozície skúsenejšieho nemali tendencie hovoriť: Už môžeš, ešte to stihneš, už nechoď. To mladého človeka nenaučí vlastnému odhadu.

Sú muži lepší šoféri ako ženy?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C48BF na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu