BRATISLAVA. Automobily sú po chemikáliách druhým najvýnosnejším exportným artiklom Veľkej Británie. Aký bude mať vplyv brexit na značky vyrábajúce autá v Británii, zatiaľ ostáva otázkou.
Kým väčšina automobiliek pôsobiacich v krajine pred referendom vyzývala Britov, aby hlasovali za zotrvanie v EÚ, dnes sa ich postoje rôznia.
Niektoré sa na éru po členstve v Únii tešia, iné môžu zvážiť svoj odchod.
Láska k motorizmu začala na opustených letiskách
Automobilová výroba v Británii má dlhú históriu. Najväčší boom sa udial v 50. a 60. rokoch, po druhej svetovej vojne - v čase, na ktorý Briti tak radi s nostalgiou spomínajú.
Počas vojny bežala (nielen v Británii) naplno strojárska výroba vojenských lietadiel a pozemných bojových strojoch. Keď sa vojna skončila, v krajine ostali šikovní inžinieri, prázdne veľké továrenské haly a nevyužité letiská.
Práve v bývalých vojenských továrňach sa začali vyrábať autá. Láske Britov k automobilovému priemyslu pomohlo aj to, že mnohé vojenské letiská sa premenili na pretekárske dráhy - najznámejšie z nich sú asi Silverstone či Dunsfold, kde vzniká motoristická relácia Top Gear.

Po vojne mali v Británii domáce značky prakticky monopol a výroba vďaka tomu prekvitala. Najviac áut za jeden rok bolo v Británii vyrobených v roku 1972. Najväčší výrobcovia sa zjednotili v koncerne British Leyland Motor Corporation, ktorý v roku 1975 britská vláda čiastočne zoštátnila.
Britániu dobyli Nemci. Svojimi autami
Automobilová výroba v Británii začala v sedemdesiatych rokoch upadať - a dôvodom bol najmä vstup Veľkej Británie do Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1973. Pristúpenie do jednotného trhu, ktorý si vytvorili Francúzsko, (západné) Nemecko, Taliansko a ďalšie krajiny mal za následok, že autá z kontinentálnej Európy boli zrazu v Británii jednoducho dostupné.
Keďže európske autá boli zaujímavejšie (a často spoľahlivejšie či celkovo lepšie) než tie domáce, Briti im začali dávať rýchlo prednosť. Dodnes je Veľká Británia najväčším exportným trhom pre nemecké autá - ročne ich vyvezú Nemci do Británie okolo 800-tisíc.