Väčšinou sa chodí do Bojníc „nasať“ kúsok histórie, poprechádzať pod zámkom, skontrolovať lipu, či je ešte stále zelená, ale v sobotu 3. júna pošteklila vzduch celkom iná vôňa. Taktiež mala s históriou veľa spoločného, konkrétne s tou štvorkolesovou.
A keď sa dym z výfukov rozplynul, desiatky zvedavcov podišli ešte bližšie, niektorí vytiahli foťáky, iní natiahli ruky, aby sa aspoň na chvíľu dotkli slnkom rozpálených karosérií. Darmo, veterány majú v sebe čaro a dokážu vziať ľudí nielen na cesty, ale aj do spomienok.
Zatiaľ, čo teda skupinka autíčkarov viedla zaujatý rozhovor nad otvorenou kapotou takej Lagondy Spittourer z roku 1935 alebo ešte staršieho Zedelu C15 (1921), len kúsok od nich prebiehala celkom iná debata. „Ja by som bral to modré. To veľké sa mi nepáči, vyzerá ako dedkova škatuľa na topánky.“
Hodnotenia detských divákov boli nemilosrdné, ale ich nadšenie prevážilo. Zámer organizátorov, spestriť dodatočné oslavy dňa detí, sa vydaril.
Hlavným bodom programu však bola jazda pravidelnosti, ktorá sa mala konať na niekdajšom preslávenom Cigeľskom okruhu. V zahraničí ho dokonca prirovnávali k nemeckému Sachsenringu a belgickému Spa.
Časy, keď sa po ňom najvyššími rýchlosťami preháňali nielen autá, ale aj motorky, už síce pominuli, ale vďaka členom bojnického Classic Car Clubu sa podarilo sprejazdniť aspoň časť trate. Spomienky si sem prišiel oživiť aj jeden z najznámejších československých motocyklových pretekárov, zaslúžilý majster športu, Peter Baláž.
Na mávnutie zelenou zástavkou čakali všetky autá v rade za sebou a zatiaľ čo hlučné „športiaky“ trhali uši nedočkavým revom, zahanbiť sa nenechal ani maličký Fiat 500 Giardiniera.
Na štart sa síce postavil skromne a zákruty nerezal, skôr ležérne prechádzal, ale viac ako o víťazstvo išlo o radosť z jazdy. Pre tých, ktorí by sa však zaujímali o víťaza, stal sa ním náš fotograf, Marián Bazala, ktorý na začiatku tvrdil, že „dnes víťazstvo v kostiach necíti.“
Autor: Lenka Mondočková
