Mercedes Benz 170 pomohol automobilke prekonať krízu

Na začiatku tridsiatych rokov klesal predaj nových áut z mesiaca na mesiac. Viac ako šesť miliónov nezamestnaných, množstvo krachujúcich firiem a bánk – to bol dôsledok najvážnejšej hospodárskej krízy, akú spoločnosť dovtedy zažila.

Recesiou boli zasiahnuté všetky vrstvy obyvateľov vrátane strednej triedy, ktorá k motorizácii krajín prispievala najväčšou mierou. Na základe toho automobilky predvídali, že autá s motormi do dvoch litrov budú obchodne úspešnejšie.

Takto rozmýšľali v roku 1929 i ľudia v Untertürkheime nad projektom malého Mercedesu. Pod vedením Hansa Nibela a Maxa Wagnera vzniklo moderné 1,7 litrové vozidlo, ktoré sa predstavilo verejnosti na parížskom autosalóne na jeseň roku 1931 ako Typ 170.

Typ 170 predstavoval vydarený model, pretože za päť rokov výroby sa na motore alebo podvozku nemuseli robiť žiadne zlepšenia. (zdroj: Peter Šíma + archív)

Motor 170-ky bol rozhodne na technologickej úrovni svojej doby, avšak koncepcia nepriniesla nič nové. Vzhľadom na hladký chod, podobne ako mal Opel 1,8 l, padla voľba na radový šesťvalec.

Šesťvalcový radový  motor objemu 1 692 cm³ mal výkon 32 koní (23,5 kW) pri 3 200 otáčkach za minútu. Motor mal dostatočnú rezervu, ktorú tak či tak celkom nevyužil. Prioritou výrobcu bol hladký chod motora, nie výkon.

Nízko položený podvozok s výrazným zaoblením nad zadnou nápravou prispieval k stabilite vozidla. Pozdĺžne časti rámu boli z lisovanej ocele v U – profile a so siedmimi priečnymi ramenami. Ich výška sa prispôsobila umiestneniu šikmo uloženej prevodovky.

Štvordverová limuzína a kabriolet C boli v ponuke od začiatku výroby. Do roku 1934 bol kufor na batožinu oddelený od karosérie. (zdroj: Peter Šíma + archív)

Vozidlo malo trojstupňovú manuálnu prevodovku s jedným stupňom do rýchla tzv. rýchlobežkou. Spotreba 11 litrov na 100 kilometrov bola na tie časy primeraná.

Samotný podvozok vážil 750 kilogramov, kompletné vozidlo v závislosti od typu karosérie vážilo medzi 1 050 a 1 200 kg. V lete roku 1933 bol rám ešte odľahčený bez toho, aby auto stratilo svoju stabilitu.

Zosilnilo sa stredné priečne rameno a odstránila sa priečna výstuž nad zadným oblúkom podvozka, ako aj pod šikmo umiestnenou prevodovkou. Najpokrokovejšou časťou bolo nepochybne nezávislé zavesenie kolies a táto nová koncepcia vyvolala medzi odborníkmi na autosalóne v Paríži mimoriadny ohlas.

Zatiaľ čo motor, podvozok a mechanické časti sa produkovali v závode Untertürkheim, karosérie sa vyrábali v závode Sindelfingen. (zdroj: Peter Šíma + archív)

Paradoxne tu debutovalo ešte jedno auto s nezávislým predným zavesením. Išlo o model Peugeot 201 C, ktorého systém bol o niečo jednoduchší. Mercedes - Benz typ 170 mal zadnú nápravu kyvadlovú.

Tento systém osobné vozidlá Daimler - Benz používali so všetkými svojimi plusmi a mínusmi takmer ďalších 25 rokov, princíp kyvadlovej nápravy nebol preto nový.

Už v 20- tych rokoch bol rakúsky Steyr XII, známy aj ako Hansa Matador, vybavený pomocnou priečnou pružinou, ale Mercedes - Benz sa pustil inou cestou.

Dvere štvordverových karosérií sa otvárali oproti sebe, čo bolo mimoriadne praktické, najmä pri nastupovaní na zadné sedadlá. (zdroj: Peter Šíma + archív)

Telo diferenciálu z ľahkej zliatiny bolo na dvoch predposledných priečnych ramenách uložené na gumách v štyroch bodoch. Obe polonápravy boli chránené pred prachom a nečistotami v pevných obaloch a boli odpružené dvoma vinutými pružinami.

Taktiež konštrukcia zavesenia predných kolies nebolo žiadne nóvum. Medzi nemeckými autami mal niečo podobné Rohr 8, alebo malé BMW 3/15 hp Typ DA4. Pri 170–ke použili nasledovné riešenie: predné kolesá boli na dvoch priečnych pružinách a mohli tak nezávisle od druhej pružiť bez toho, aby sa chvenie prenášalo do karosérie.

170-ka mala najmenší šesťvalcový motor objemu 1 692 cm³. (zdroj: Peter Šíma + archív)

Ďalším plusom boli hydraulické brzdy. Zatiaľ, čo ostatné nemecké značky ako Adler, Audi, Stoewer a Wanderer mali už niekoľkoročné skúsenosti s hydraulickými brzdami, Daimler Benz spočiatku stále váhal s ich použitím.

Skôr, ako sa dostali do sériovej výbavy vozidla, vykonalo sa veľké množstvo skúšok, pričom brzdy zn. ATE-Lockheed boli v praxi v 170-ke najúčinnejšie.

Oneskorený nástup tohto brzdového systému v nemeckých osobných vozidlách sa v roku 1932 nakoniec ukázal ako výhoda. Brzdná dráha 14 metrov pri rýchlosti 70 km/h predstavovala niečo ohromujúce a vozidlo aj pri prudkom brzdení ostalo vo svojej stope.

Predná náprava má dve rovnobežne uložené priečne pružiny, v strede sa nachádza rameno tlmiča pruženia. (zdroj: Peter Šíma + archív)

Počas piatich rokov, keď bola 170-ka vo výrobe, nedošlo k najmenšej technickej modifikácii, čo taktiež možno považovať za dôkaz vyspelej koncepcie. Nie je preto prekvapením, že aj tlač sa po testoch vyjadrila o aute ako o prvotriednom vozidle.

Tlmič pruženia (zdroj: Peter Šíma + archív)

Stredobodom pozornosti boli vynikajúce jazdné vlastnosti, dobré zrýchlenie, trakcia a stabilita vozidla aj na menej kvalitných vozovkách. K tomu všetkému prekonala pohodlná jazda s vozidlom Mercedes - Benz 170, navyše s vysokou priemernou cestovnou rýchlosťou i oveľa silnejšie automobily.

Napriek tomu, že podvozok bol jednoznačne rýchlejší ako motor, vodiči netajili spokojnosť. Maximálna rýchlosť 90 km/h a zrýchlenie z 10 na 60 km/h za 19 sekúnd boli primerané.

V prvom roku sa v ponuke nachádzala štvordverová limuzína a kabriolet. Obidva varianty sa ponúkali najprv len s oddeleným kufrom pre batožinu, ale od roku 1935 sa kufor harmonicky včlenil do karosérie. Neskôr prišli na trh aj iné karosárske variácie.

Najkrajšou, ale i najdrahšou karosériou bol sportroadster, ktorý v roku 1932 stál 5 500 RM. (zdroj: Peter Šíma + archív)

Mercedes - Benz typ 170 nechcel byť žiadnym ľudovým vozidlom, ale cenovo prístupným autom pre nie príliš bohatých a stále  nerozmaznaných ľudí. Pôvodne sa uvažovalo o predajnej cene vo výške 4 540 mariek, ale nakoniec sa uvádzacia cena limuzíny stanovila na 4 400 mariek.

Zákazník si mohol nechať vyrobiť karosériu aj v niektorej inej karosárni. Tento otvorený štvorsedadlový kabriolet je prácou stuttgartskej karosárne Reutter. (zdroj: Peter Šíma + archív)

Najlacnejším modelom bol sedan s oddeleným kufrom na batožinu, ktorý sa dal kúpiť v roku 1934 za 4 150 mariek. Naopak za najvyššiu cenu, 7 000 mariek, sa dal zaobstarať kabriolet A.

Sklápacia strecha bola za príplatok a prvé tri roky produkcie stála 140 mariek. V rokoch 1935 – 1936 si musel zákazník priplatiť 185 mariek. (zdroj: Peter Šíma + archív)

K tomu človek dostal dielenské spracovanie, životnosť a komfort typický pre Mercedes. Pridaná hodnota spočívala v bohatej sériovej výbave, do ktorej patrilo napríklad stropné svetlo, osvetľujúce interiér, zapaľovač cigariet, sťahovacia roletka na zadnom okne, či velúrové koberce.

S modelom Mercedes - Benz typ 170 sa  spoločnosti Daimler - Benz podarilo čiastočne prekonať krízu a súčasne úspešne rozšíriť svoju klientelu. Okrem toho sa v roku 1933 v automobilke zvýšil počet zamestnancov o 5 000 na celkových 25 000 ľudí a čistý zisk dosiahol hodnotu 2,5 milióna mariek. 

Všetky prístroje boli na prístrojovej doske umiestnené uprostred. (zdroj: Peter Šíma + archív)

Obchodníkom bol nový automobil predstavený v roku 1931. (zdroj: Peter Šíma + archív)

Technické údaje

Článok bol pripravený v spolupráci s redakciou veteransk.

Autor: Valentin Zbyňovský