Správny posed za volantom je bezpečný, pohodlný a má veľký vplyv na to, ako šoférujeme. Znižuje tiež riziko zranení pri nehode.
V autoškole sa síce učíme, ako správne sedieť, no neskôr si osvojíme iné zlozvyky alebo skrátka na teóriu celkom zabudneme, keďže celkom nerozumieme, ako sa teoretický posed prejaví na praktickom šoférovaní.
Dôležité je uvedomiť si, že šoférovanie spočíva vo veľmi jemných pohyboch - manuálnu prácu za nás dnes robia posilňovače riadenia a bŕzd. Preto by sme mali sedieť tak, aby sme volantom otáčali a pedále stláčali menšími svalovými skupinami miesto tých väčších. V menších svaloch máme jemnejšiu a citlivejšiu motoriku, v tých väčších zas hrubú silu.
Preto sa chceme posadiť tak, aby sme volant ovládali najmä zápästím a predlaktím a pedále členkami. Na to je dôležité, aby stehná, chrbát a ramená mali oporu - keď máme tieto časti opreté, pri šoférovaní ich nezapájame.
Zadok na prvom mieste
Začneme tým, že si nastavíme dĺžku a výšku sedáku. Treba, aby nohy boli aj pri plnom stlačení pedálov mierne pokrčené a stehná neustále podopreté. (Ideálne sú autá s nastaviteľným sklonom sedáku alebo výsuvnou opierkou na stehná.)
Pokrčené nohy sú dôležité aj pri náraze - ohnuté koleno "pruží" a vie absorbovať viac energie z nárazu, pri vystretých nohách hrozia zlomeniny.
Pravú pätu položíme pred brzdový pedál a necháme ju tam počas celej jazdy - plyn stláčame iba špičkou, nie celou nohou. Ľavú nohu si položíme na opierku (v prípade manuálnej prevodovky ju tam položíme vždy, keď nepoužívame spojku). Pevne opretá ľavá noha tlačí panvu a chrbát do operadla a tým podopiera celé telo.
Podporujte svoj chrbát
Medzi trupom a volantom by malo ostať asi 30 centimetrov voľného miesta (na prípadný aktivovaný airbag) a s vystreté ruky by mali zápästiami spočinúť na vrchu volantu bez toho, aby sme sa predkláňali.
Nastavíme si operadlo tak, aby sme sa chrbtom opierali o operadlo aj pri krútení volantom - chceme šoférovať rukami, nie zapájať chrbát. Pomôže nám aj prípadný pozdĺžne a výškovo nastaviteľný volant či bedrová opierka - musíme však pamätať na vzájomnú súvzťažnosť sedadla, volantu, pedálov a trupu a končatín medzi nimi.
Výšku a sklon hlavovej opierky nastavte tak, aby ste si opierali zátylok (zhruba vo výške očí), nie krk. Správne nastavená hlavová opierka ochráni pred poškodením krku pri náraze zozadu (v angličtine sa používa špeciálny termín whiplash).
Bezpečnostný pás by sa mal opierať o rameno, zhruba v strede kľúčnej kosti - nesmie škrtiť, ale ak je zle umiestnený alebo voľný, môžeme sa z neho pri náraze alebo prevrátení vyšmyknúť.
Sledujte si čas na volante
Volant chytíme v polohe ručičiek na hodinkách "trištvrte na tri" - dávnejšie sa učilo držanie "o desať dve", no airbagy sú optimalizované na polohu trištvrte na tri. Prípustná je aj poloha "osem hodín dvadsať" - závisí to od typu auta a rozmerov vodiča. Držanie volantu dvomi rukami je mimoriadne dôležité - máte tak najväčší záber bez prechytávania volantu.
Do volantu by sme nemali len spredu tlačiť dlaňami, treba ho aj zozadu pridŕžať prstami. Palce nevešiame o ramená volantu - hrozí, že si ich pri aktivácii airbagu alebo prudkom myknutí volantu vykĺbime.
Volant by mal byť, samozrejme nastavený v takej výške, aby ste videli celý prístrojový štít.
Bojujte proti mŕtvemu uhlu
Ak sedíme v správnej vzdialenosti od volantu a správnej výške, s dobre podopretými nohami aj chrbtom a s rukami v správnej pozícii, táto poloha nebude len bezpečná, ale aj pohodlná a prospešná z ortopedického hľadiska.
Pred vyrazením však skontrolujeme ešte výhľad vzad. V strednom, vnútornom zrkadle by sme mali vidieť celé zadné okno.
Bočné zrkadlá by ste mali mať nastavené tak, aby ste na vnútornom kraji videli obrysy auta (zadnú kľučku) - väčšina plochy by však mala byť vyhradená dianiu za autom. Horizont by mal byť približne v hornej tretine zrkadla - s elektrickým nastavovaním sa dá rýchlo znížiť, aby sme videli obrubníky pri parkovaní.
Správne nastavené zrkadlá sú dobrý začiatok - no výsledok by mal byť to, že sa do nich budeme aj častejšie pozerať.
