Ročne na slovenských cestách vyhasne vyše 600 ľudských životov, z toho je približne 60 detí. Každým rokom takto vymrie jedna malá obec a dve školské triedy detí. Škoda , že až takto kruto vykreslená skutočnosť nás donúti zamyslieť sa nad tým, ako ďalej.
Život na cestách so všetkými jeho následkami a dôsledkami funguje ako veľký trojuholník: vodič – cesta – automobil. Hlavnou príčinou dopravných nehôd je vodič, ktorý sa nevie vysporiadať s nárastom hustoty premávky a stále výkonnejšími automobilmi. Za posledných pätnásť rokov sa do značnej miery obnovil vozidlový park, pribudli nové kilometre diaľnic a rýchlostných ciest , zvýšila sa hustota premávky a z učebných osnov takmer úplne vypadla dopravná výchova. Dopravné ihriské sú nefunkčné, dopravná výchova v troskách. Prudké 
zmeny v doprave si žiadajú stále lepších a vzdelanejších účastníkov cestnej premávky. Trend sa však posúva úplne iným smerom. Dopravná výchova detí, mládeže a dospelých sa stala vecou dobrovoľnosti, a to je jedna z vážnych príčin nezvládnutia nárastu hustoty dopravy a tým pádom i dopravnej nehodovosti. Spoločenská objednávka na zlepšenie dopravnej výchovy existuje a vyplýva z alarmujúceho počtu dopravných nehôd. Otázka však znie, kto sa zhostí tejto neľahkej úlohy. Národný automotoklub Slovenskej republiky (NAMK SR) na minuloročnom novembrovom valnom zhromaždení zmenil svoje stanovy s ohľadom na narastajúcu dopravnú nehodovosť a vyšpecifikoval dva typy činností, ktorými sa bude NAMK zaoberať v budúcnosti. Do prvej oblasti činností spadajú záväzné úlohy voči štátu ako dopravná výchova (deti, mládež, dospelí ) a cestná služba. Druhú skupinu tvoria záujmové činnosti ako camping, caravaning, historické vozidlá, mototuristika a podpora motoristického športu. O budúcnosti dopravnej výchovy na Slovensku i o úlohách NAMK SR v tejto oblasti sme sa porozprávali s Prezidentom Národného automotoklubu SR Jurajom Smrečanom.
Aká je súčasná situácia v dopravnej výchove na Slovensku ?
Všetci sme účastníkmi cestnej premávky. Paradoxne, ak dieťa neabsolvuje na základnej škole systematickú dopravnú výchovu a v dospelosti nezíska vodičský preukaz, už nikdy sa s otázkami dopravnej výchovy nestretne. Pritom je celý život ako chodec alebo cyklista účastníkom cestnej premávky. Z tohto pohľadu sme v súčasnosti na Slovensku dopravní analfabeti, pretože napríklad v Rakúsku existuje dopravná výchova ako jeden z predmetov učebných osnov.
Pribúdajúci počet nových automobilov na našich cestách svedčí o istej ekonomickej sile Slovenska a o mierne vzrastajúcej životnej úrovni. Ročný prírastok viac ako sedemdesiattisíc nových automobilov má však za následok prehusťovanie slovenskej cestnej siete. Dnes už aj malé mestá veľmi dobre vedia, čo je to ranná a popoludňajšia dopravná zápcha. Samozrejme budovanie nových rýchlostných komunikácií ide v porovnaní s rozvojom motorizmu oveľa pomalšie ako by bolo žiadúce. Týmto skutočnostiam musíme prispôsobiť dopravnú výchovu a prevenciu, inak nie je možné zvrátiť stav, ktorý tu máme. Veď dopravná nehodovosť v dôsledku vysokej hustoty premávky z roka na rok stúpa. Napríklad od roku 2002 do roku 2004 stúpol počet dopravných nehôd o 4002 na celkový počet 61 602. Za tri roky bolo na cestách SR usmrtených 1862 ľudí. Pričom rok 2003 bol mimoriadne kritický a tragické číslo dosiahlo 645 ľudských životov.
Národný automotoklub SR podpísal Európsku chartu o bezpečnosti cestnej premávky, čo to znamená ?
Dopravná nehodovosť nie je iba problémom Slovenska a Európska charta je dokument vydaný Európskou komisiou, ktorého cieľom je znížiť nehodovosť s tragickými nehodami na cestách Európy do roku 2010 o 50%. To znamená, že do roku 2010 by sa malo v Európe zachrániť 20 000 ľudských životov. Mimochodom, na svete zahynie pri dopravných nehodách ročne 1,2 milióna ľudí a v Európe 40 000. Podľa ustanovení Európskej charty by teda mal počet úmrtí na slovenských cestách klesnúť na 300, súčasný vývoj to však nenaznačuje. Podľa nás, k problematike dopravy, dopravnej nehodovosti a jej riešenia treba vyvolať celospoločenskú diskusiu. Dopravná výchova má byť predmetom celoživotného vzdelávania. Dopravné povedomie by mal každý občan SR dostávať už od škôlky cez základnú a strednú školu až do neskoršieho veku, keď si sadne za volant. Európsku chartu vnímame ako významný dokument, ktorý nám dáva návody, metódy a formy ako dosiahnuť zníženie dopravnej nehodovosti.
Prijali ste už nejaké konkrétne kroky ?
Konkrétny záväzok, ktorý si NAMK SR dal, je odučiť 500 hodín dopravnej výchovy na základných školách tri roky za sebou, zorganizovať na okresnej, krajskej a celoštátnej úrovni dopravno-bezpečnostnú súťaž pre deti „Na bicykli bezpečne“ a v spolupráci s ministerstvom školstva napomôcť k prijatiu zásadného dokumentu pre riešenie otázok dopravnej výchovy na základnej škole.
Máte namysli zaradenie dopravnej výchovy do učebných osnov?
Sme maximalisti a myslíme si, že zníženiu dopravnej nehodovosti by pomohlo, ak by bola dopravná výchova ako povinný, prípadne povinne voliteľný predmet na základných školách. Dôraz kladieme aj na stredné školy, dôkazom toho je podpísané memorandum o porozumení a podpore dopravnej výchovy s Bratislavským samosprávnym krajom, pod ktorého správu patria aj stredné školy. Práve žiaci stredných škôl v posledných ročníkoch získavajú vodičské oprávnenie.
Dopravná výchova je jeden z prostriedkov ako znížiť dopravnú nehodovosť, ale určite nie jediný.
Vo vzťahu vodič – auto - cesta chceme mať „vzdelaného vodiča , bezpečné automobily a lepšie cesty. V týchto troch bodoch treba sústrediť úsilie. O stále lepšie a bezpečnejšie automobily sa stará spoločnosť sama, keď sa ročne na našich cestách objaví vyše sedemdesiattisíc nových automobilov. Cesty sú na tom výrazne horšie, našťastie stále kde tu pribúdajú obchvaty miest a nové kilometre diaľnic. Veľkým problémom je vodič. Nemá však zmysel niekoho obviňovať zo zanedbanej prevencie, dopravnej výchovy alebo nepostavených diaľnic. My sa pozeráme dopredu a snažíme sa problém dopravnej nehodovosti postaviť ako celospoločenský. Dopravná nehodovosť je fenomén, ktorý sa dotýka všetkých občanov a práve z tohto dôvodu vznikla Rada vlády pre bezpečnosť cestnej premávky. Rada vlády je poradný orgán , ktorý by mal koncepčne riešiť otázky dopravnej výchovy. Na základe výskumov štatistík a psychologických štúdií by mala rada vlády sústreďovať poznatky a následne upravovať legislatívu.
Čo si myslíte o represívnych akciách polície ako bol nedávny Jastrab ?
Represívne podujatia polície majú svoj zmysel, len je to nepríjemná záležitosť a pokiaľ budú vodiči vzdelanejší, môžeme sa nepríjemným kontaktom s políciou vyhnúť.
Ako si predstavujete fungovanie a zavedenie dopravnej výchovy v školách?
Aby sme mohli vzdelávať deti, musíme najskôr vzdelať učiteľov. Do budúcnosti by bolo ideálne založiť fakultu dopravnej výchovy pri niektorej vysokej škole. Momentálne čerpáme skúsenosti z Rakúska a mnohých krajín EU. Mimochodom dobre zvládnutú dopravnú výchovu majú aj v Českej republike. S českým národným automotoklubom sme podpísali dohodu o spolupráci. Sme schopní ministerstvu školstva predložiť metodické listy, resp. obsah dopravnej výchovy na základných školách . Samozrejme obsah musí schváiť ministerstvo. Jeden motoristický časopis dokonca prisľúbil vydávať metodické listy pre učiteľov dopravnej výchovy. Dokument nazvaný „Koncepcia dopravnej výchovy na základných školách“ sme pripomienkovali a pokiaľ sa ho podarí schváliť a aplikovať na ZŠ, tak sme spravili veľký kus práce z pohľadu koncepčného riešenia dopravnej nehodovosti.
Technický stav automobilov sa zlepšuje, ale občas vidieť na našich cestách autá , ktoré mali byť dávno v šrote
